Zničila vyše 12-tisíc hektárov lesa.
Vysoké Tatry pred 20 rokmi zasiahla najväčšia kalamita v histórii Tatranského národného parku (TANAP). Obyvatelia si včera (19.11.) pripomenuli túto udalosť pri pamätníku v centre Vysokých Tatier. Primátor Jozef Štefaňák aj jeho predchodca Ján Mokoš sa zhodli na tom, že navždy im zostane v pamäti predovšetkým smrť vodiča auta, ktoré zavalil strom.
„Škody hlavne na prírode boli nevyčísliteľné, donori spolu so štátom nám prispeli zhruba 95 miliónov vtedajších slovenských korún, najviac prispel magistrát mesta Praha 10 miliónov českých korún. Avšak to, že zahynul ten jeden človek, nám ostane navždy v pamäti. Bola to zbytočná smrť, pretože vracal sa pre manželku do práce a mal smolu, že práve na neho spadol strom. To je asi taká najväčšia trauma z toho všetkého,“ povedal Mokoš.
Pamätník sa nachádza v Novom Smokovci, kde bol osadený rok po víchrici. Jeho motto znie Nie činnosť prírody, ale nečinnosť ľudí je katastrofou. Jeho dominantou je kovový strom v strede a žulové dosky s menami donorov a tiež jedinej obete, ktorou bol Miroslav Hromada.
Štefaňáka prekvapila predovšetkým súdržnosť ľudí, ktorí sa spojili, pomáhali či zbierali peniaze:
„Prírodná katastrofa sa nám všetkým vryla do pamäti, bol to strašný pohľad, stromy šli dole ako zápalky. Na druhej strane, pri tak rozsiahlej katastrofe na tak obrovskom území vyhasol len jeden ľudský život, ktorý sa ale nedá nijako nahradiť. Našťastie ich však nebolo viac.“
V Kúpeľoch Nový Smokovec pri príležitosti výročia od ničivej víchrice bola otvorená výstava fotografických obrazov kalamity od Mikuláša Jacečka s názvom 20 rokov po. V sídle Múzea TANAP-u sa včera uskutočnila odborná konferencia o pokalamitnom výskume v Tatrách. V Podtatranskom múzeu sa premietal dokumentárny film Tatranská bóra po 20 rokoch, čo bolo spojené s diskusiou s jeho tvorcami Pavlom Kráľom a Mariánom Šturcelom, ktorí boli svedkami a priamymi účastníkmi kamality.
„Bolo presne také počasie ako teraz, začalo snežiť, bola hmla, tma a sedel som doma na Štrbskom Plese. Zo začiatku nebolo nič počuť, len vietor a po chvíli sa pred oknami zjavil jeden spadnutý strom, po ňom druhý, čakali sme, čo bude. Potom nastal veľký rachot, pretože nám vzalo kus strechy, s rodinou sme sa presťahovali do druhej miestnosti a snažili sa to prečkať. Ráno bol ten pohľad veľmi smutný,“ uzavrel Kráľ.
Zdroj: TASR