Včera sa v Košiciach začal jubilejný 70. ročník medzinárodných cyklistických pretekov Okolo Slovenska. Metropola východu bola dejiskom štartu i cieľa úvodnej, 162,6 kilometra dlhej etapy. Pri tejto príležitosti sa pozrime do minulosti, pripomenieme si, kedy sa v košických uliciach objavili prvé bicykle, ako vznikol prvý cyklistický spolok a aké preteky či diaľkové jazdy formovali cyklistický život mesta do roku 1918.
Organizované dejiny košickej cyklistiky siahajú do polovice 90. rokov 19. storočia, no Košice vstúpili do uhorského cyklistického diania už v roku 1882 ako cieľ mimoriadneho diaľkového závodu z Budapešti.
5. mája 1882 sa uskutočnili diaľkové velocipédové preteky na trase Budapešť – Košice – Budapešť. Trasa mala podľa neskoršieho súpisu približne 560 kilometrov. Dobová tlač ich označila za preteky na „železnom koni“ a uviedla, že jazdci prekonali približne 560 kilometrov za štyri dni. Košičania tak mohli prvých velocipédistov vidieť už začiatkom 80. rokov 19. storočia. Samotná voľba Košíc za obratový bod nebola náhodná. Mesto ležalo na významnom dopravnom ťahu a bolo prirodzeným severovýchodným cieľom diaľkových jázd z Budapešti. Prvé miesto na týchto pretekoch získal Lajos Vermes, jedna z najvýraznejších osobností raného športu v Uhorsku. Podujatie bolo predovšetkým prejavom rastúcej obľuby nového športu v Uhorsku a zároveň skúškou fyzickej vytrvalosti i technickej spoľahlivosti vtedajších vysokých bicyklov.
V 80. rokoch zostával velocipéd v Košiciach skôr raritou. Rozšíreniu bránila vysoká cena stroja, náročné ovládanie aj kvalita ciest. Zmena prišla s bezpečnejším typom bicykla s dvoma približne rovnako veľkými kolesami, reťazovým prevodom a neskôr pneumatikami.
Najväčší rozmach priniesla druhá polovica 90. rokov 19. storočia. Prvé známe cyklistické preteky v Košiciach sa uskutočnili 15. septembra 1895 v Széchenyi liget, dnešnom Mestskom parku. Boli súčasťou ľudovej slávnosti, ktorú Košický dobročinný ženský spolok usporiadal v prospech Alžbetinho domu sirôt a chudobných. Podujatie otvorilo slávnostné defilé približne šestnástich cyklistov ulicami mesta. Nasledovali preteky na 3000 a 1500 metrov, súťaž členov Košického cyklistického klubu a pomalá jazda na 100 metrov. Dobová tlač vyzdvihla najmä obratnosť cyklistov, ktorí boli pre početné obecenstvo jednou z najatraktívnejších častí programu.
Veľký medzník v Košiciach predstavuje rok 1895, keď vznikol Kassai Kerékpár Egylet (Košický cyklistický spolok). Už 15. septembra 1895 usporiadal nový spolok svoje prvé preteky v Széchenyi liget. Dobová maďarská tlač Felvidéki Közlöny priniesla 19. septembra správu s titulom „Bicycli verseny Kassán“, kde sa spomína, že išlo o vôbec prvé podujatie spolku. Program obsahoval viacero kategórií. Jedna zo súťaží bola otvorená jazdcom, ktorí sa naučili jazdiť až v roku 1895, ďalšia bola určená iba členom košického spolku. Pramene spomínajú aj preteky mládeže na približne 1500 metrov. Rozdelenie súťaží podľa skúseností naznačuje, že organizátori už v prvom roku počítali nielen so skúsenými jazdcami, ale aj s rýchlo rastúcim okruhom začiatočníkov. Széchenyiho háj sa stal prirodzeným miestom cyklistických a ľudových slávností, pretože poskytoval priestor na vytýčenie okruhu i pre početnejšie publikum.
Činnosť tohto spolku nebola obmedzená na preteky. Cyklistika na konci 19. storočia spájala súťažný šport s turistikou a spoločenským životom. V roku 1896 pripravil člen spolku József Haslinger diaľkovú jazdu cez Mezőkövesd a Miškovec do Košíc. Nasledujúci rok košickí a prešovskí cyklisti organizovali spoločnú výpravu do Bardejovských Kúpeľov. Takéto jazdy vytvárali sieť kontaktov medzi klubmi severovýchodného Uhorska a zároveň propagovali bicykel na verejnosti. Spolok pritom prešiel obdobím útlmu. Sport-Világ v máji 1897 informoval o snahe košických cyklistov obnoviť jeho činnosť; k iniciatíve sa vtedy hlásilo 28 osôb. Správy z rovnakého roku už hovoria o pravidelných stretnutiach, výletoch, príprave cestných pretekov a zriaďovaní novej klubovej miestnosti. Cyklistický spolok tak nebol len voľným združením jazdcov, ale mal znaky riadneho mestského spolku s vlastným vedením, členskými povinnosťami a spoločenským zázemím.
Spolok sídlil v dome na Csatorna utca 1 na prízemí. Ako spolkové pohostinstvá boli uvedené podniky Schiffbeck a Európa. Predsedom bol dr. Gyula Spóner, tajomník predsedu Kráľovskej súdnej tabule. Podpredsedom bol Dezső Szentimrey, pokladníkom József Mayer a funkciu tajomníka i prvého kapitána jázd zastával István Dokupil. Klubová miestnosť plnila viac funkcií: bola miestom schôdzí a klubových večerov, informačným bodom pre plánované výlety a priestorom, kde mohli členovia tráviť čas aj mimo sezóny. Existencia kapitána jázd zasa ukazuje, že spoločné výjazdy mali organizovaný charakter a že spolok dbal na vedenie skupiny i dodržiavanie plánovanej trasy.
Na jeseň 1897 sa začalo rokovať o spojení Košického cyklistického spolku s miestnym telovýchovným a šermiarskym združením. Cieľom bolo vytvoriť širšie založený Kassai Sport Egylet – Košický športový spolok. V marci 1898 tlač oznámila, že Kassai Kerékpár Egylet ako samostatný spolok zaniká. Neznamenalo to však koniec cyklistiky. Jej členovia a činnosť prešli do osobitného cyklistického odboru nového športového spolku. Premena zodpovedala širšiemu vývoju mestského športu. Jednoodborové kluby sa spájali do väčších organizácií, ktoré dokázali zabezpečovať priestory, organizátorov a finančné zázemie pre viacero disciplín. Cyklistika si pritom zachovala vlastné vedenie. Cyklistický odbor bol bezprostredne po zlúčení aktívny. V júni 1898 usporiadal preteky a v auguste ďalšie podujatie. Na jar 1899 si odbor zvolil nové vedenie a pripravoval program na letnú sezónu. Výrazným podujatím sa stali celoštátne preteky Košického športového spolku 25. júna 1899. Košice sa tým zaradili medzi mestá schopné privítať účastníkov z iných častí Uhorska. Rozsah ambícií dokladá aj výprava do Haliče v máji 1899. Členovia cyklistického odboru plánovali cestovať vlakom do Spišskej Belej a odtiaľ pokračovať na bicykloch cez Nowy Sącz do Wieliczky. Takéto spojenie železnice a bicykla bolo pre dobovú cykloturistiku typické: vlak umožnil prekonať menej vhodný úsek a samotná jazda sa sústredila na turisticky atraktívnu trasu.
Cyklistika po roku 1900
Na prelome storočí sa košický šport začal rozvetvovať. Do popredia sa dostávali atletika, gymnastika, šerm a čoraz viac aj futbal. Cyklistika však z verejného priestoru nezmizla. V júni 1901 bol v rámci 25. výročia košického robotníckeho nemocenského spolku pripravený cyklistický závod v Széchenyi liget. V roku 1904 sa tam pri veľkej ľudovej slávnosti konali preteky spolu s hodom kruhmi, šplhom, súťažou psov a ohňostrojom.
Športový program zostával v meste pestrý. Pri košických podujatiach v roku 1905 sa objavil dvadsaťkilometrový cyklistický závod; podľa následnej správy sa na ňom zúčastnilo osem jazdcov. V tom istom roku sa konali aj preteky pomalej jazdy na 100 „yardov“, pri ktorých nerozhodovala rýchlosť, ale schopnosť udržať rovnováhu a prísť do cieľa čo najneskôr bez zosadnutia.
Rozšírenie bicykla možno sledovať aj podľa inzercie. Koncom 90. rokov sa v košických novinách objavovali ponuky nových i použitých strojov vrátane dámskych bicyklov. V roku 1900 sa bicykle predávali aj na splátky. Predajcovia ponúkali značky Dürkopp či Puch, náhradné diely, acetylénové lampy a ďalšie príslušenstvo. Pri kúpe bicykla bola ponúkaná aj výučba jazdy a záruka. K významným menám patril József Mayer, niekdajší pokladník cyklistického spolku, ktorý neskôr vystupoval ako obchodný zástupca a predajca. V roku 1908 pôsobil na Hlavnej ulici 105 József Osztiadal, obchodník s bicyklami a náhradnými dielmi, pri ktorého prevádzke fungovala aj opravovňa. Pred prvou svetovou vojnou už košické obchody spájali predaj bicyklov, šijacích strojov, motoriek, automobilov a gramofónov. V ponuke boli nové i použité bicykle a v roku 1912 sa uvádzala aj možnosť prenájmu bicykla, motocykla alebo automobilu.
Inzercia a zachovalé správy ukazujú, že bicykel sa na začiatku 20. storočia prestával spájať iba so športovcom v klubovom odeve. Používali ho remeselníci, obchodní pomocníci, úradníci aj vojenské a štátne zložky. Predávali sa osobitné služobné bicykle pre úrady a vojsko.
Kým v polovici 90. rokov dominovali spolkové slávnosti, výjazdy a súťažné výsledky, po roku 1900 sa bicykel čoraz častejšie objavoval v obchodných inzerátoch a každodenných správach.
Vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 zásadne obmedzilo civilný spolkový život. Mnohí mladí muži, ktorí tvorili členskú základňu športových klubov, nastúpili na vojenskú službu. Verejné súťaže ustúpili vojnovým zbierkam, zásobovaniu a správam z frontu. V dostupnej košickej tlači sa po roku 1914 podstatne zriedkavejšie objavujú správy o samostatných cyklistických pretekoch. Bicykel však nestratil praktický význam. V armáde a zázemí slúžil na spojovaciu a kuriérsku službu, v meste zostával dostupným individuálnym dopravným prostriedkom. Rok 1918 preto uzatvára prvú etapu košickej cyklistiky: obdobie jej príchodu, spolkového rozmachu a postupnej premeny na bežnú súčasť mestského života. Nová politická a štátna situácia po vzniku Československa vytvorila odlišné podmienky, v ktorých sa cyklistika znovu organizovala v nových i obnovených športových kluboch.
Autor: HistoricKE