Vakcinácia nie je len ochranou jednotlivca, ale aj prejavom zodpovednosti voči okoliu.
Chrípka môže viesť k vysokým horúčkam, dlhodobej pracovnej neschopnosti a v niektorých prípadoch k závažným zdravotným komplikáciám. Upozorňujú na to odborníci, ktorí zdôrazňujú, že najlepšou dlhodobou ochranou je každoročné očkovanie.
Prednosta Kliniky všeobecného lekárstva Lekárskej fakulty UPJŠ a Fakultnej nemocnice Agel Košice-Šaca Lukáš Olšavský chrípku definuje ako akútnu, vysoko nákazlivú infekciu dýchacích ciest, ktorá je spôsobená vírusmi influenza, najmä A a B. Prenáša sa najmä drobnými časticami, ktoré sa uvoľňujú pri kašli, kýchaní, rozprávaní či blízkom kontakte. Obdobie od nákazy po prvé príznaky trvá približne jeden až štyri dni. Najprv sa prejaví horúčka alebo zimnica, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, ale aj výraznou únavou. Väčšina ľudí sa zotaví do týždňa, kašeľ a slabosť však môžu pretrvávať aj dlhšie.
Ochorenie môže viesť k vírusovému alebo následnému bakteriálnemu zápalu pľúc, zhoršeniu astmy, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, srdcovému zlyhávaniu či cukrovke. Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria napríklad ľudia vo vyššom veku, malé deti, tehotné ženy či osoby s oslabenou imunitou. Zatiaľ čo nádcha začína postupne a dominuje u nej upchatý nos, chrípka nastupuje náhle.
Ľahký priebeh chrípky si vyžaduje pokoj na lôžku, dostatok tekutín a antipyretiká na tlmenie horúčky a bolesti, pričom antibiotiká sú účinné len pri bakteriálnej komplikácii potvrdenej CRP testom.
„Antivirotiká sú lieky, ktoré brzdia rozmnožovanie vírusu. Najväčší prínos majú pri začatí do 48 hodín od vzniku ťažkostí, no pri hospitalizovaných, ťažko chorých alebo rizikových pacientoch sa podávajú čo najskôr alebo aj neskôr,“ uviedol Olšavský.
Zároveň pripomína, že najúčinnejšou prevenciou zostáva každoročné jesenné očkovanie. Protilátky sa podľa neho vytvárajú 10 až 14 dní, preto sa v Európe očkuje spravidla počas mesiacov september a október. Vakcinácia môže mať význam aj neskôr, ak vírus ešte cirkuluje.
Odborník skonštatoval, že ak človek po očkovaní dostane chrípku, neznamená to, že ju vyvolala vakcína - tá sama o sebe ochorenie nespôsobuje:
„Obsahuje inaktivované alebo presne definované časti vírusu, ktoré sa nedokážu množiť.“
Po vakcinácii sa však môže objaviť mierna bolesť v mieste vpichu, krátkodobá únava či zvýšená teplota. Ide o prirodzenú reakciu imunitného systému. Ak človek ochorie krátko po očkovaní, najčastejšie sa nakazil ešte pred vytvorením ochranných protilátok alebo môže ísť o iné vírusové ochorenie.
Olšavský uviedol, že očkovanie nie je len ochranou jednotlivca, ale prejavom zodpovednosti voči okoliu. Reagoval tak na mýtus, že zdravý a aktívny človek očkovanie nepotrebuje. Upozornil však, že žiadna vakcína neposkytuje absolútnu ochranu. Cieľom je predovšetkým výrazne znížiť riziko závažného priebehu ochorenia.
Na otázku, či sú vakcíny bezpečné, prednosta odpovedal, že patria medzi dlhodobo používané a dôkladne sledované očkovacie látky:
„Pred uvedením do používania prechádzajú prísnym hodnotením kvality, účinnosti aj bezpečnosti. Nežiaduce účinky bývajú spravidla mierne a krátkodobé.“
Riziká spojené so samotnou chrípkou sú podľa neho neporovnateľne vyššie ako riziká očkovania:
„Očkovaním znižujete riziko ochorenia na chrípku a jej komplikácií, chránite svoje zdravie, pracovnú výkonnosť a pohodu počas jesene a zimy, pomáhate chrániť aj svoje okolie, kolegov a rodinných príslušníkov, očkovanie je rýchle, bezpečné a zaberie len pár minút.“
Zdroj: TASR