Počas štyroch týždňov došlo k zásadným objavom.
Slovenská časť poľsko-slovenskej egyptologickej misie vyrazila v septembri na svoju štrnástu sezónu. Počas štyroch týždňov sa pri multidisciplinárnom výskume na severovýchode Egypta vystriedal tím so 16 členmi. Egyptológovia Slovenskej akadémie vied (SAV) sa vrátili z archeologickej lokality Tell el-Retábí so zásadnými objavmi.
Hovorkyňa SAV Monika Tináková povedala, že výskum slovenskej časti misie obohatil poznanie pevnostnej architektúry 20. dynastie, sídliska z 18. dynastie a pohrebiska z Druhého prechodného obdobia:
„Pri pokračovaní prác, ktoré započali počas uplynulých sezón, dokopali hrobovú jamu veľkého hyksóskeho hrobu objaveného už v roku 2012.“
Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV konkretizoval, že nebožtík mal východne od svojej tehlovej hrobky pochovaného osla:
„Mohli ho k hrobu uložiť niekedy medzi 18. až 16. storočím pred Kristom. Nález pochovaného osla zaradil Tell el-Retábí medzi významné pohrebiská z Druhého prechodného obdobia, ako napríklad Tell el-Dabaa či Tell el-Kua, kde sa tiež našiel tento typ hrobov.“
Pri hrobe somára boli aj dve kostry hovädzieho dobytka, ktoré podľa Tinákovej pravdepodobne tiež pochádzajú z Druhého prechodného obdobia.
„Zostáva otázne, či na lokalite, alebo v širšej oblasti zúrila infekcia, prípadne či vtedajší obyvatelia mali nejaké iné, možno rituálne dôvody pre svoje konanie. Prekvapením sezóny bol podľa egyptológov malý detský hrob v tehlovej komôrke, blízko hrobu so somárom.“
Vedci skúmali aj obranné konštrukcie zo záveru Novej ríše, z 12. storočia pred Kristom. Hudec doplnil, že získali poznatky aj o zániku pevnosti faraóna Ramesseho III.:
„Na povrchu rozpadnutého zvyšku hradby faraónovej pevnosti bol objavený amulet hadieho božstva menom Nehebkau, z Neskorej doby, čiže 664 až 332 pred Kristom.“
Slovenskí odborníci vlani narazili na okraj priekopy. Výskum ukázal, že jej vrstvy nad úrovňou súčasnej spodnej vody sú z Neskorej až Ptolemaiovskej doby, čo potvrdila aj Tináková:
„Našiel sa napríklad črep z gréckej vínnej amfory s pečaťou AΠIΣTO, pravdepodobne z ostrova Rodos.“
Výskumy objavili aj podobnosti medzi chrámom Ramessa III. v luxorskom Medinet Habu a pevnosťou na Tell el-Retábí.
Zdroj: TASR