Odborník na trestné právo Sergej Romža: Je reálne, že sa kauza Kuciak vráti na ŠTS

SlovenskoĽudia

Kedy sa Slovensko dozvie verdikt Najvyššieho súdu?

Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku oslobodil Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú spod obžaloby v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Tomáš Szabó je vinný a bol odsúdený na 25-ročný trest odňatia slobody. Rozsudok ŠTS nie je právoplatný, vo veci bude rozhodovať Najvyšší súd. Je možné, že Kočner a Zsuzsová budú napokon v tejto veci odsúdení? Vedúci Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Sergej Romža v rozhovore pre Košice Online hovoril aj o tom, kedy sa Slovensko dozvie verdikt NS SR.

Aký je váš právny názor na rozsudok ŠTS v kauze Kuciak?

Som toho názoru, že na nejaké kvalifikované a možno aj korektné zhodnotenie predmetného rozsudku sa javí nevyhnutným poznať jednak detailne obsah celého vyšetrovacieho aj súdneho spisu, ale rovnako tak poznať detailne aj priebeh a výsledky vykonaného dokazovania. Nedisponujem takouto sumou informácií, a preto k predmetnému rozsudku je možné vyjadriť sa, hádam, iba hypoteticky k dvom parciálnym otázkam.

Jednak k otázke, ktorá sa týka možnosti rozhodnutia súdu oslobodenia spod obžaloby, ako je to v tomto prípade. Nazdávam sa, že takáto procesná eventualita je reálna a je založená, ako to aj vyplynulo z toho krátkeho odôvodnenia rozhodnutia senátu ŠTS, na uplatnení zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúceho procesného pravidla „in dubio pro reo“, to znamená v pochybnostiach v prospech obvineného. Je to možné uplatniť, len ak sú dôvodné pochybnosti a tie sa musia týkať skutkových okolností. Zároveň musí platiť, že tieto pochybnosti sa nedajú odstrániť inými dostupnými dôkazmi. V žiadnom prípade však tieto pochybnosti sa nemôžu týkať právnych otázok.

Zároveň podľa môjho názoru je potrebné vyjadriť sa aj k ďalšej parciálnej otázke, a teda k možnosti a procesným podmienkam, za splnenia ktorých je možné uznať vinu obžalovaných na základe nepriamych dôkazov, pretože aj tak bola táto otázka aj médiami komunikovaná, aj širokou verejnosťou. Na základe nepriamych dôkazov je možné založiť rozhodnutie o uznaní viny len v tom prípade, ak tie nepriame dôkazy navzájom vytvárajú ucelenú reťaz takýchto dôkazov, ktoré vedú k jednému jedinému možnému záveru. V danom prípade, že tento trestný čin spáchali práve obžalovaní, ale zároveň vylučujú akúkoľvek inú reálnu možnosť, to znamená, že tento trestný čin nemohla spáchať žiadna iná konkrétna osoba.

Foto
Marian Kočner / TASR

Podľa medializovaných informácií došlo k prehlasovaniu predsedníčky senátu. Stáva sa to často?

Nie je to nič výnimočné. V mnohých prípadoch dochádza k hlasovaniu, ktoré je štandardným spôsobom rozhodovania aj o vine, aj o ďalších výrokových častiach rozsudku vrátane samotného trestu. Ak dvaja členovia zastávali odlišný názor od názoru pani predsedníčky, mohlo dôjsť k prehlasovaniu. Je to podľa môjho názoru štandardný spôsob rozhodovania o otázke viny.

Odvolali sa splnomocnenci poškodených, ale aj prokurátor. Vo veci bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR). Čo bude teraz nasledovať? Kedy môžeme očakávať, že sa rozhodne v tejto kauze?

Pri tomto rozsahu vyšetrovacieho súdneho spisu, pri tomto rozsahu dokazovania, samozrejme, je len veľmi ťažko možné určiť čas, kedy môžeme očakávať rozhodnutie v predmetnej veci. Podľa svojich osobných skúseností to očakávam v horizonte najskôr možno o nejakých osem mesiacov, možno jedného roka.

Pokiaľ ide o spôsob rozhodovania NS SR ako odvolacieho súdu o podaných odvolaniach, tak tu prichádzajú do úvahy podľa môjho názoru viaceré eventuality, respektíve ich vo všeobecnosti predpokladá aj Trestný poriadok. V prvom rade, samozrejme, je možné, že NS SR rozhodne tak, že zamietne všetky podané odvolania alebo napríklad zruší napadnutý rozsudok a tu prichádzajú do úvahy viaceré dôvody, pre ktorý môže NS SR zrušiť napadnuté rozhodnutie.

V prvom rade to môže byť samotná skutočnosť, že v konaní, ktoré predchádzalo vlastnému meritornému rozhodnutiu, došlo k podstatným vadám, k procesným chybám alebo takýmto dôvodom, samozrejme, môže byť aj neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení. Rovnako takým dôvodom môže byť aj samotná skutočnosť, že súd prvého stupňa opomenul vykonať nejaké dôkazy. Tiež sa môže vyskytnúť aj procesná situácia, že ešte v rámci odvolacieho konania do času rozhodnutia odvolacieho súdu procesné strany budú produkovať dôkazy, ktoré by odôvodňovali iný záver, k akému dospel súd prvého stupňa.

Foto
Alena Zsuzsová / TASR

Je možné, že sa kauza vráti na ŠTS a možno budú doplnené tie dôkazy, ktoré navrhol prokurátor v pondelok (31.8.) pred vynesením rozsudku?

Určite takáto eventualita, samozrejme, je možná a je dokonca reálna. Nepoznám argumenty ŠTS, pre ktoré sa rozhodol nevykonať tento dôkaz, ktorý bol prokurátorom navrhnutý, síce po skončení dokazovania, ale v každom prípade bol navrhnutý do času, kým tento súd nerozhodol v merite veci. Prokurátor, ale aj ostatné procesné strany môžu produkovať dôkazy, dokonca aj v rámci odvolacieho konania na odvolacom súde.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková je zdržanlivá v tejto veci, lebo hovorí, že má v rukách takzvané dovolanie. Môže  teda zvrátiť celý proces?

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a v zásade vo všeobecnosti smeruje proti takzvaným právnym vadám, teda nie proti skutkovým vadám napadnutého rozsudku. Tu podľa môjho názoru tie možnosti alebo ten potenciál podať dovolanie vzhľadom na tie medializované informácie je pomerne obmedzený. Muselo by sa konštatovať, že súd prvého stupňa, prípadne aj odvolací súd pochybili, pretože na daný skutkový stav aplikovali nesprávnu právnu normu alebo si ju nesprávne vyložili. Podľa tých informácií, ktoré máme k dispozícii, nie sú žiadne indikátory o tom, že by niektorá z procesných strán namietala nesprávnosť právnych záverov.

Čo sa týka vyplatenia poškodených, Tomáš Szabó by mal vyplatiť desiatky tisíc eur. Je reálne, že túto sumu uhradí?

Nepoznám majetkové pomery už v tomto prípade odsúdeného, ale, samozrejme, v prípade, že dobrovoľne neuhradí priznaný nárok na náhradu škody, je možné si to uplatniť v rámci exekučného konania. Predpokladom na to, aby sa poškodení, laicky povedané, dostali k svojim peniazom, je, že odsúdený disponuje nejakým majetkom alebo v budúcnosti bude generovať nejaké finančné zdroje, z ktorých by bolo možné uspokojiť tento nárok.

 

Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ

 

Komentáre