Rybári hovoria o miliónových škodách i ohrozenom genofonde rýb pre ďalšie generácie.
Kormorán veľký patrí medzi rybožravé vtáky, ktoré sa prirodzene vyskytujú aj na území Slovenska. Početnosť kormorána sa jeho zvýšenou ochranou v uplynulých rokoch zvýšila. Navýšenie populácie podľa tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu v Košiciach Štefana Kopča ohrozilo aj miestny odchov rýb:
„Máme prenajaté Perínske rybníky, kde chováme kapra, šťuku, zubáča a dravé ryby. Tam, kde sa chovala ryba na to, aby mali generácie čo jesť, dnes máme ochranné pásmo. Kormorán bol kedysi chráneným živočíchom. Minulý rok došlo k tomu, že sa kormorán z ťažkých chladných podmienok preniesol k nám do revírov, kde urobil devastáciu. Teraz máme prázdne rieky.“
Jeden rybožravý jedinec dokáže skonzumovať viac ako pol kilogramu rýb denne. Revitalizácia našich vôd môže podľa Kopča trvať viac ako dekádu:
„Reálne sa bavíme o miliónových škodách. Táto škoda sa však nedá zaplatiť peniazmi – to je genetika, ktorá už nie je vo vode. Medzi najohrozenejšie ryby patria presne ryby našich vôd. Ryby, ktoré sú u nás trvalé. Je to podustva, mrena, struh potočný a lipeň. Nedá sa to nejakým spôsobom eliminovať. Jediný funkčný spôsob je odstrel, ale kormorán je tak premnožený, že sa to ďalších pár rokov určite nepodarí.“
Kormorán veľký sa aktuálne kategorizuje ako „takmer ohrozený“. Rezort životného prostredia tiež v odôvodnených prípadoch umožnil jeho lov a plašenie. Rybári tak v zimnej sezóne od septembra do marca môžu odstreliť 1800 kormoránov. Výnimka trvá do roku 2035. To však podľa rybárskeho zväzu v Košiciach nestačí na zachovanie potrebného genofondu rýb pre ďalšie generácie.
„Pred siedmimi rokmi sme mali 2000 kusov kormorána. Sedem rokov vývoja, dve samice ročne, dve mladé. Dneska ich máme 12 000. Vystrelilo sa 1500, ale prírode to nepomohlo. Je to málo. Ten obmedzený odstrel, to je nič. Je to ako keby ste niekoho išli pokutovať sedem rokov po tom, čo niečo spôsobil alebo urobil. Je to neskoro,“ zhodnotil Kopčo.
Odchov sladkovodných rýb na našom území ohrozuje aj vydra, bobor či bocian čierny, ktoré sú na našom území chránení. To, či to bude Štátna ochrana prírody považovať za prirodzený mechanizmus prírody alebo podnet na zvýšenie ochrany vodných tokov ukáže budúcnosť.