Tak sme sa dočkali. Po dlhých zimných mesiacov tu máme jar a séria slnečných dní zavelila k otváraniu pivníc a oprašovaní bicyklov. Dofúkať pneumatiky, namazať reťaz a ide sa hltať prvé kilometre novej sezóny.
Čím však začať? My si veľmi radi vypomôžeme výzvami Vrchárskej koruny Abova, ktorá vstúpila do svojho tretieho ročníka. Pre nadšencov amatérskej cyklistiky je opäť pripravených 20 zaujímavých miest, pričom na tretí pokus došlo i na prekročenie hraníc. Zaradenie abovských vrcholov v Maďarsku bolo ambíciou organizátorov už od vzniku projektu, no v predošlých rokoch im plány skrížili prasací mor a koronavírus.
Tohtoročná VKA ponúka skutočné vrchárske výzvy ako sú Osadník (1160 m) či výhľadové Bradlo (840 m), chýbať nemôže stálica Kojšovská hoľa (1246 m). Cyklisti objavia opäť nové krásne miesta s krásnymi panorámami, osviežujúcimi studničkami a dobre ukrytými historickými pokladmi. Spomínanými maďarskými cieľmi sú NATO veža, ktorá je dobre viditeľná priamo z Košíc a miesto tragického pádu vojenského lietadla nad obcou Hejce. Všetky trasy si postupne podrobne predstavíme v rámci našej rubriky TuristicKE. Času na absolvovanie jednotlivých výziev je dostatok, nejde totiž o súťažnú výzvu, ktorá volá po rýchlom zbere vrcholov. Diplom sa určite ujde každému absolventovi a priestor na plnenie úloh je tradične až do novembra.
Začnime Heringešom
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, na viacerých vrcholoch Abova je ešte stále veľa snehu a niektoré cesty sú potiahnuté ľadovou krustou. V úvode jari je preto lepšie vsadiť na nižšie položené a výborne preschnuté trasy. Po dlhom zimnom spánku navyše netreba prepáliť úvod a na začiatok si preto naservírujeme vrchol, ktorý je k centru Košíc najbližšie – Heringeš.
Iste, pre obyvateľov hornej časti Furče nejde o žiadnu veľkú výzvu a mnohí z nich chodia na toto čarovné výhľadové miesto venčiť psov či vyrábať cucfleky partnerkám a partnerom. Aj Heringeš však ponúka priestor pre zaujímavú cyklistiku so slušným počtom kilometrov. Keď som sa tam včera vydal zo sídliska KVP, tak som sám netušil, že na príjemnom a slnkom zaliatom okruhu nahonobím pekných 40 kilometrov. Išlo pritom o okruh veľmi bezpečný a vhodný aj pre rodiny s deťmi.
Tak poďme na to. Východiskovým bodom trasy je kostol, alebo jeho susediaci kaštieľ v Krásnej. Z centra mesta sa tam presúvam po dobre známej cyklotrase popri Hornáde a po prechode splavom len s ťažkosťou odolávam prvej občerstvovacej výzve v podobe Letnej záhradky. Jej zamestnanci práve pulírujú príjazdovú cestu a predvádzajú nerovný boj s vetrom. „Do ... aj s po... listami,“ pobaví ma frustrovaná reakcia pána s metlou, ktorý zvádza v rámci jarného upratovania sizyfovskú prácu.
Pobavený pokračujem ďalej a prichádzam k spomínanému kostolu v Krásnej. Naberám smer sever a po Adamovej ulici prechádzam na Smutnú. Ako jej názov naznačuje, čoskoro míňam cintorín a potom stále rovno. Naľavo nová výstavba rodinných domov, napravo otvorený priestor s pekným výhľadom na okolie. Zablúdiť nie je kde a navzdory krutému vetru prichádzam k lesu. V ňom ma víta stará asfaltová cestička, ktorú v istej fáze lemuje výrazné potrubie z odkaliska.
Jemné stúpanie lesom a zrazu sa otvára krásny výhľad na košické Jazero. Krátkej zastávke spojenej s pohľadmi na túto fotogenickú časť Košíc sa jednoducho nedá odolať.
Pokračujem ďalej a prichádzam k ďalšiemu výnimočnému miestu, ktorým je lesná kaplnka. Rozsvietené kahance, lavička ponúkajúca priestor na nerušenú modlitbu, náboženské obrazy. Miesto vyžarujúce pokoj.
Ja však tentoraz času na rozdávanie nemám a pokračujem preto ďalej. Míňam záhradkársku osadu a postupne prichádzam na otvorené lúky a predo mnou sa týči vysielač. Ostáva zdolať krátke a nenáročné stúpanie na horizont lúky a som v cieli – Heringeš. Pre účely VKA je potrebná fotografia v pozadí s Košicami. Na tomto mieste stála ešte donedávna pekná lavička, no tá je už zásluhou vandalov rozmetaná a na jej troskách sa nachádza pozostatok z novoročných osláv v podobe vyhorených ohňostrojov. Bohužiaľ, aj takýto sme my ľudia.
Pohľad z Heringeša našťastie ostáva očarujúci a to aj napriek tomu, že sa jeho okoliu nevyhýba rozsiahla výstavba. Z výhľadového miesta pokračujem smerom na Furču a okolo novostavieb a obchodného centra Shop-box mierim nahor k vodojemu. Nasledujú príjemné kilometre v blahodárnom prostredí krásne upraveného lesoparku, ktorý ma vypľuje pri kolibe na Zelenom dvore. Ostáva prejsť mostom ku krematóriu a potom sa po cykloceste spustiť ťahanovským lesom späť do ruchu veľkomesta. Z ťahanovského sídliska volím opäť bezpečnejšiu cestu cez obec Ťahanovce a po občerstvení pri Súdkoch už ostáva iba návrat domov.
Vďačný Heringeš mi doprial krásne výhľady, príjemnú cyklistiku bez veľkej premávky či zhonu a napokon aj solídnu porciu kilometrov. Čo viac si možno na úvod cyklistickej sezóny priať?