Falošné správy, konšpiračné teórie, sociálne inžinierstvo, dezinformácie, misinformácie, hoaxy, trolling. Boj proti klamstvu a jeho sofistikovaným podobám v mediálnom priestore a najmä na sociálnych sieťach je čoraz intenzívnejší. Aj na východe Slovenska.
„Sociálne siete sú plné dezinformácií, ktoré ohrozujú naše zdravie či dokonca zabíjajú. Tento problém je zvlášť akútny teraz počas pandémie. V Európskom parlamente sme zriadili špeciálny výbor, ktorý sa venuje boju s dezinformáciami. Usiluje sa o to, aby sociálne platformy niesli zodpovednosť za obsah, ktorý medzi ľuďmi šíria – teda aj za všetky nebezpečné hoaxy, klamstvá a dezinformácie,“ hovorí slovenský europoslanec Vladimír Bilčík o akútnom nebezpečenstve šírenia dezinformácií, neprávd, konšpiračných teórií a sociálneho inžinierstva na sociálnych sieťach vo svojom videu zo stredy 11. augusta.
V pondelok 16. augusta zverejnila košická Univerzita Pavla Jozefa Šafárika tlačovú správu, ktorou odštartovala kampaň proti dezinformáciám s názvom Overuj si fakty. Jej základom je nová univerzitná webová stránka s rovnakým názvom – overujsifakty.sk. Porozprávali sme sa s jej autormi – prorektorkou pre marketing a vzťahy s verejnosťou Reginou Hučkovou a tlačovým referentom a hovorcom Tomášom Zavatčanom.
Ako ste prišli na to, že chcete na univerzite robiť kampaň a bojovať proti dezinformáciám?
RH: Sme radi, že to zaujalo aj odbornú obec, pretože presne to bolo naším zámerom. Okrem toho, že v dlhodobom pláne rozvoja chceme prezentovať a vyjadrovať sa k spoločensky dôležitým témam, je to aj úloha a zodpovednosť univerzít ako takých. Univerzitné prostredie má byť tou platformou, ktorá do veľkej miery kreuje spoločenské povedomie.
Nie je boj trochu silné slovo?
RH: Možno áno. Ale potreba minimálne sa voči tomu ohradiť vyplynula zo súčasnej situácie. Priamo to vnímame aj na našej univerzite.
Ako?
RH: Na UPJŠ pôsobí množstvo vedcov a vedeckých tímov, ktorí sa aktívne zapojili do boja proti covidu a urobili kus poctivej, kvalitnej práce. Pomohli Slovensku a jeho ľuďom zvládnuť vlny koronavírusov. Napriek tomu sme boli konfrontovaní s množstvom dezinformácií a hoaxov na tému koronavírusu a vedeckej práce na univerzite.
Útočili na našich kolegov. Napríklad na infektológa Pavla Jarčušku, ale aj na ďalších vedcov. Rektor a vedenie univerzity sa voči týmto konšpiračným informáciám, skupinám a antivaxerom dôrazne ohradili. Myslím si, že asi žiadne otázky nerezonujú dnes v spoločnosti tak, ako boj proti covidu a dezinformáciám. Týka sa to jednoducho nás všetkých. Preto sme sa rozhodli, že pôjdeme do tejto kampane.
Majú vaši študenti problémy s dezinformáciami?
RH: Nemôžem hovoriť za všetkých kolegov, ale ako pedagóg pôsobím na Právnickej fakulte univerzity a môžem povedať, že s tým určité skúsenosti mám. Je to paradox tejto doby.
Čo konkrétne myslíte?
RH: V histórii hádam ani nebolo obdobie, kedy mali mladí ľudia a študenti toľko informácií, možností a zdrojov, odkiaľ tieto informácie čerpať. A pritom skĺzavajú k nejakej, povedzme informačnej nedbanlivosti, často siahnu po prvom informačnom zdroji, ktorý sa ponúka.
Ale to je asi prirodzené, pretože dnes sú najjednoduchším a najčastejším informačným zdrojom práve sociálne siete. Používa a sleduje ich väčšina z nás. Väčšina ľudí po zdrojoch informácií vôbec nepátra. No tieto zdroje sú rozhodujúce. Snažíme sa to prezentovať na hlavnej stránke našej kampane – overujsifakty.sk.
Majú univerzity zadefinované relevantné zdroje informácií?
RH: Samozrejme. Máme semináre osobitne venované príprave na písanie kvalifikačných záverečných prác, ale aj priebežných seminárnych prác. Študenti tieto informácie dostávajú v rámci procesu výučby. Považujeme to za určitý štandard, bežnú súčasť vysokoškolského vzdelávania. Myslím si, že by to mala byť aj štandardná súčasť vyučovania na stredných školách. Ako na stredných, tak aj na vysokých školách, by mali byť študenti vedení ku kritickému mysleniu a k selekcii informačných zdrojov.
TZ: Je dôležité povedať aj to, že na univerzite sú vzorom pre študentov pedagógovia. Ale na sociálnych sieťach to môžu byť celkom iné vzory alebo skôr idoly. Tie im ponúkajú ľahšie cesty, riešenia a vysvetlenia k tomu, ako sa dostať k „pravdivým“ faktom. Teda ak nejaký „fakt“ povie niekto, kto je v očiach mladého človeka autorita, ďalej si už jeho hodnovernosť neoveruje.
Sú podľa vás dezinformácie také nebezpečné, ako tvrdí europoslanec Vladimír Bilčík? Že môžu ohrozovať ľudské životy, dokonca zabíjať?
TZ: Určite áno. Touto kampaňou sa snažíme ukázať aj na historické skúsenosti s dezinformáciami a propagandou. Z dejepisu si dobre pamätáme, ako fungovala propaganda napríklad počas druhej svetovej vojny alebo za komunizmu. Aj na takýchto konkrétnych príkladoch z dejín sa snažíme poukázať na to, aké nebezpečné je ponúkať ľuďom takéto fakty.
História sa opakuje?
TZ: Dejiny sú cyklus. A cykly sa určitým spôsobom vracajú. Úlohou vysokých škôl a vzdelaných ľudí má byť aj to, aby sme chybám minulosti predchádzali.
Ako prebiehala tvorba kampane?
RH: Spolupracovali a radili sme sa s profesionálmi v oblasti marketingu. To sa týka nielen kampane Overuj si fakty, ale aj všeobecne prezentácie a marketingu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Predchádzali tomu dlhé diskusie a analýzy. Kampaň nemá byť iba ad hoc účelovou vecou, ktorou chceme zaujať. Chceme s ňou pracovať ďalej, mala by sa stať súčasťou našich tradičných aktivít a akcií.
Má byť postavená na hodnotových prvkoch a chceme ju dlhodobo, ak nie v horizonte niekoľkých rokov, tak určite v čase niekoľkých mesiacov, rozvíjať. Začali sme ju na webovej stránke univerzity, primárne bude prebiehať na sociálnych sieťach univerzity.
Záber kampane má byť širokospektrálny. S cieľovými skupinami od najmladších potenciálnych študentov, cez našich súčasných študentov a zamestnancov až po širšiu odbornú verejnosť. Táto téma sa nás naozaj dotýka všetkých. Výsledkom by mala byť úcta k faktom, ktoré sú verifikovateľné.
Univerzity a vedecké inštitúcie si dnes čoraz viac uvedomujú naliehavosť popularizácie vedeckých poznatkov, výskumov, svojej činnosti. Ako je na tom vaša univerzita?
RH: Snažíme sa o to. Uvedomujeme si dôležitosť takejto komunikácie smerom k širokej odbornej verejnosti. Aj v spolupráci s profesionálmi sa na našom referáte propagácie a marketingu snažíme tieto informácie zrozumiteľným spôsobom prezentovať. Je to hlavne o komunikácii s našimi vedeckými tímami a pracovníkmi. Doteraz sme stále našli spoločnú reč.
TZ: Presne tak. Vieme o nutnosti zrozumiteľne prezentovať vedecké výskumy a poznatky. Robíme množstvo aktivít a akcií aj pre širokú verejnosť. Napríklad, na Prírodovedeckej fakulte sú to Nobelovské prednášky, kde každoročne prednášame o nomináciách na Nobelove ceny a ich témach. Máme Univerzitu bez hraníc pre najmenších. Snažíme sa ich inšpirovať ku komplexnejšiemu uvažovaniu. Množstvo výskumov z Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty komunikujeme aj v rôznych médiách.
TYPY DEZINFORMÁCIÍ A ICH PODOBY
►Dezinformácia – nepravdivá, vedome skreslená informácia, ktorej cieľom je ovplyvniť určitú skupinu ľudí, prípadne celú populáciu.
►Misinformácia – nepravdivá alebo mylná informácia, ktorá sa šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť.
►Fake news (falošné správy) – informácie, ktoré sa tvária ako správy z novín, no v skutočnosti sú to vykonštruované informácie, ktoré ohýbajú realitu pre svoj vlastný cieľ.
►Hoax – poplašná, podvodná, nepravdivá správa, ktorú niekto zámerne vytvoril a ktorá sa väčšinou šíri veľmi rýchlo, hlavne prostredníctvom sociálnych sietí.
►Trolling – urážka či provokácia, ktorá má v človeku vyburcovať silné emócie.
►Propaganda – informácia, správa alebo text, ktoré využívajú pravdu na to, aby propagovala určitú ideu alebo stranu, pričom vyznievajú objektívne.
►Konšpiračná teória – teória alebo názor na ľubovoľnú tému, ktoré nie sú podložené faktami a tvrdia, že istá skupina ľudí vedome a tajne pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny vplyvných, mocných činiteľov.
►Sociálne inžinierstvo – cielené útoky prostredníctvom rôznych typov informácií a netechnických nástrojov a prostriedkov s úmyslom zmanipulovať ho.
AKO ROZPOZNAŤ DEZINFORMÁCIU
►Najjednoduchší spôsob, akým sa dá overiť pravdivosť informácie, je takzvaný CRAP test. Skratka pochádza zo štyroch anglických slov a prináša otázky, na ktoré pravdivý text a jeho autor dokážu odpovedať:
►Currency – Aktuálnosť: Kedy bola informácia zverejnená alebo naposledy opravená?
►Reliability – Spoľahlivosť: Aké informácie obsahuje zdroj? Poskytuje autor obojstranný pohľad na danú tému?
►Authority – Autorita: Má autor kvalifikáciu a renomé na to, aby tieto informácie zverejňoval?
►Purpose – Cieľ: Aký je zámer autora? Snaží sa ťa informovať, zaujať, pobaviť alebo presvedčiť? A ak sa snaží presvedčiť ťa, používa na to podložené argumenty? Drží si od témy odstup alebo používa emóciami nabitú štylistiku?
►Európska komisia odporúča pracovať aj s otázkou: Aké pocity obsah článku vyvoláva?
►Je text, ktorý čítate, plný otáznikov, výkričníkov a fantasticky znejúcich odhalení?
►Máte počas jeho čítania pocit, že chcete niekomu vraziť alebo na tomto svete prestať existovať?
►Ak áno, je dosť možné, že ide o prácu dezinformátora. Pohonnou hmotou každej dezinformácie je totiž silná, väčšinou negatívna emócia.
►Cieľom dezinformátorov je oklamať čo najväčšiu skupinu ľudí. Počítajú s tým, že ich obete si fakty neoveria a budú ich bezhlavo zdieľať. Predtým, než niečomu uveríte alebo to posuniete ďalej, by ste si informáciu mali overiť.