Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v utorok oficiálne rozhodol o odložení olympijských hier v Tokiu na rok 2021. Dôvod je pandémia nového koronavírusu. Najväčšie športové podujatie sa malo pôvodne konať od 24. júla do 9. augusta 2020. V plánovanom termíne 25. augusta až 6. septembra sa neuskutočnia ani paralympijské hry.
Oficiálne potvrdenie prišlo len krátko po tom, ako odloženie navrhlo hostiteľské Japonsko. Predseda vlády Šinzo Abe po telefonickom rozhovore s prezidentom MOV Thomasom Bachom zdôraznil, že pre pandémiu nového koronavírusu nehrozí úplné zrušenie podujatia. Podľa Abeho by sa mali OH uskutočniť najneskôr v lete 2021 ako dôkaz víťazstva sveta nad koronavírusom.
"Navrhol som, aby sme ich odložili približne o rok. Prezident Bach stopercentne súhlasil," citovala Abeho agentúra AFP. V Tokiu sa malo predstaviť viac ako 11.000 športovcov z 206 krajín sveta, ktorí mali súťažiť v 33 športoch a 50 disciplínach.
"Lídri sa zhodli, olympijské hry v Tokiu poslúžia ako maják v týchto temných časoch. Olympijský oheň sa stane svetlom na konci tunela, v ktorom sa svet momentálne nachádza a preto zostane v Japonsku. Prezident Bach a predseda vlády Abe vyjadrili svoju starosť v súvislosti s pandémiou, ktorá výrazne zasahuje do prípravy športovcov. Počas veľmi priateľského a konškruktívneho rozhovoru ocenili prácu organizačného výboru aj boj Japonska proti koronavírusu," priniesol stanovisko MOV portál insidethegames.biz. Okrem samotných hier odložili aj štafetu s olympijskou pochodňou. Tá mala odštartovať vo štvrtok 26. marca na území prefektúry Fukušima. Olympijský oheň zatiaľ zostane vo Fukušime.
Verdikt sa dotkol aj PH a plne ho podporil prezident Medzinárodného paralympijského výboru (MPV) Andrew Parsons: "Je to absolútne správna vec. Zdravie a životy musia byť zakaždým prioritou číslo jedna. Usporiadanie žiadneho športového podujatia nie je v čase pandémie možné. Všetky zainteresované strany však musia určiť presné nové termíny OH a PH."
MOV dlho držal líniu, že OH sa napriek rozsiahlemu šíreniu koronavírusu, hromadnému rušeniu iných vrcholových podujatí a celosvetovým cestovateľským obmedzeniam uskutočnia v pôvodnom termíne 24. júla až 9. augusta. Špeciálne opatrenia či rokovania o preložení na neskorší termín neinicioval ani v polovici marca. Vedenie MOV preto čelilo veľkej kritike zo strany športovcov, úradov i samotných členov MOV. Tá sa postupne stupňovala, pridávali sa popredné národné výbory po celom svete a postupne zmenili svoj postoj aj organizátori. MOV prihliadal aj na ekonomické aspekty odkladu. Rozpočet OH je vyše 12 miliárd amerických dolárov, tri mali dať sponzori z Japonska. Jednou z možností bolo, že by sa OH konali bez divákov, čo by znamenalo stratu 800 miliónov USD. Odklad OH 2020 v Tokiu môže podľa analýzy stáť japonských organizátorov až 5,7 miliardy eur. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na japonských ekonomických expertov.
MOV prvýkrát potvrdil, že sa zaoberá odložením hier 22. marca a oznámil, že rozhodne do štyroch týždňov. Bol však pod tlakom, aby prišiel s verdiktom oveľa skôr. Na telefonickej konferencii sa zúčastnili aj prezident organizačného výboru Joširo Mori, ministerka pre OH Seiko Hašimotová či predstavitelia MOV John Coates, Christophe De Kepper a Christophe Dubi, ako aj tokijská guvernérka Juriko Koikeová. Tá informovala, že napriek ročnému posunu sa podujatie bude naďalej nazývať Tokio 2020, platí to aj pre paralympijské hry. Ide o prvé odloženie najväčšieho športového sviatku v histórii, doteraz došlo iba k ich zrušeniu počas svetových vojen, v rokoch 1916, 1940 a 1944. "V prvom rade - nehovoríme o zrušení. To je jasné. Získali sme konkrétny cieľ, usporiadať hry do leta 2021. Je to zároveň dôležitá informácia pre športovcov. Ide o veľké rozhodnutie," povedala Koikeová.
V roku 1916 sa mala konať olympiáda v Berlíne, zmarila ju prvá svetová vojna. Letné a zimné hry v roku 1940 v Tokiu a 1944 v Londýne zhatila druhá svetová vojna. Ináč olympiády vo svojej 124-ročnej histórii prežili ďalšie vojnové konflikty, finančné krízy, dopingové škandály aj politické kontroverzie vrátane bojkotov (Montreal 1976, Moskva 1980, Los Angeles 1984). ZOH 1976 mali byť pôvodne v Denveri v USA, ale po zamietavom referende zaskočil rakúsky Innsbruck. Tmavou škvrnou boli OH 1972 v Mníchove pre teroristický útok na izraelskú výpravu.
V Japonsku evidovali k utorku vyše 1100 prípadov ochorenia COVID-19 a 42 mŕtvych. Celosvetovo je v 196 krajinách/územiach potvrdených viac ako 395.000 prípadov nákazy novým koronavírusom SARS-CoV-2, podľahlo mu vyše 17.200 osôb.
Zdroj: TASR