Pozmeňujúci návrh o referende pri redukcii mestských časti je podľa odborníka v súlade s kompetenciami. Podľa miestnych poslancov i opozície by sa však malo počkať na výsledky odbornej analýzy. Niektorí tvrdia, že návrh ašpiruje na to, aby bol protiústavný.
Poslanci Národnej rady v utorok (28.4.) schválili novelu zákona o meste Košice. Návrh, ktorý rieši jednu zo zásadných otázok metropoly východu, len zopár dní pred hlasovaním nabral aj nový rozmer – doplnil sa o inštitút referenda. Predkladateľmi návrhu o zmene počtu košických mestských častí sú poslanci Igor Šimko a Andrej Sitkár. Mesto má aktuálne 22 mestských častí (MČ). Novela o Košiciach ráta s maximálnym počtom MČ, ktorých by nemohlo byť viac ako 10, pričom najnižší počet tohto územného celku nesmie klesnúť pod 5000 obyvateľov, aby sa zachovala racionalizácia a efektivita. O pripravenej zmene by mali následne rozhodnúť miestni obyvatelia, a to pomocou referenda.
Odborník na verejnú správu sa ešte pred schválením zákona o meste Košice v NR SR vyjadril, že hodnotí takto nastavené podmienky kladne. Úprava však musí zahŕňať aj dôležité otázky kompetencií, financovania či majetkových záležitostí.
„Nastavené podmienky sú podľa môjho názoru v poriadku, reflektujú aj to, že otázka počtu MČ rezonuje aj v širšej verejnosti ako jedna z aktuálnych otázok samosprávy mesta. Na viaceré z nich však odpovede dávajú aj konkrétne zákony týkajúce sa samosprávy. Myslím si, že následne bude bezpochyby v záujme všetkých aktérov, aby celý proces bol kvalitný v prospech samosprávy a mesta Košice, aj v zmysle záverov a odporúčaní pripravovanej analýzy, o ktorú sa môže opierať aj návrh mesta,” uviedol Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach.
To, že referendum a nové podmienky sa do návrhu dostali prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, nevníma Andrejčák negatívne. Podľa odborníka je to v súlade s kompetenciami.
Predsedníčka Rady starostov v Košiciach Lenka Kovačevičová je, naopak, toho názoru, že zmena zákona o meste Košice by sa nemala robiť formou pozmeňujúceho návrhu. Starostka zároveň zdôraznila, že sa malo počkať na výsledky odbornej analýzy.
„Som v nemom úžase, že taký dôležitý zákon, ako je zákon o meste Košice sa rieši formou pozmeňujúceho návrhu. Že sa vytiahne ako nejaký zajac z klobúka. Zmena sa nemá robiť pre zmenu, ale pre funkčnosť a udržateľnosť. Keď prídete k lekárovi a lekár vám povie, ’viete čo, idem vám odrezať pravú a ľavú ruku’ a spýtate sa ’prečo? robili ste nejakú diagnostiku?’, a on odpovie, že nie.“
Uplynulý príklad starostky sa podľa nej podobá situácii s úpravou mesta, ktorej chýbajú analýzy a dáta. Nie je však proti reforme, chce však počkať na výsledky analýzy. Zákon o Košiciach by sa mal podľa nej prediskutovať aj na mestskom zastupiteľstve či v Rade starostov.
Postup pri novele zákona o meste Košice krátko po prezentovaní najnovších zmien kritizovalo aj opozičné hnutie Progresívne Slovensko. Predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová si myslí, že tento návrh ašpiruje na to, aby bol protiústavný. Pripomenula, že vlani vo februári sa generálny prokurátor Maroš Žilinka obrátil na Ústavný súd SR v súvislosti s predošlou novelou zákona o meste Košice. Vtedy napadol viaceré ustanovenia týkajúce sa práva rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende. Ústavný súd v júni 2025 podnet prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
„Ak by došlo k schváleniu a uvedená novelizácia by vstúpila do platnosti, ÚS SR by rozhodol čo sú súčasným podnetom zohľadňujúc všetky právne aspekty a konkrétne znenia zákona o meste Košice. Predpokladám, že takéto referendum by mohlo byť realizovateľné, daný návrh sa v konkrétnej časti odvoláva na zákon o obecnom zriadení,” dodáva Andrejčák.
K situácii sa vyjadril aj samotný predkladateľ Igor Šimko, ktorý uvádza, že Košičania volajú po hospodárnosti, čo podľa neho možno dosiahnuť racionalizáciou počtu MČ i poslancov, ako aj kompetencií:
„Z dlhodobého hľadiska odmietam debatu, že dajte nám najprv kompetencie a peniaze a potom sa budeme redukovať, pretože to nevedie nikam.“
Redukciu MČ komplikujú aj samotné vzťahy medzi mestskými časťami, ktoré majú rôzne kompetencie. Poslanec NR SR dodal, že jeho a Sitkárov návrh so štyrmi mestskými časťami, ktoré kopírujú súčasné okresy Košice I až Košice IV, stále platí.
Ak by bolo referendum neúspešné, prípadne by hlasujúci návrh mesta nepodporili, návrh zákona z dielne spomenutých poslancov stanovuje, že od roku 2030/2031 sa počet mestských častí automaticky zníži na štyri, a to podľa aktuálneho okresného členenia.
„Nejakým spôsobom je to aj udička, aby o sebe konečne nejako rozhodli poslanci v mestskom zastupiteľstve,” dodal Šimko.
Na margo avíza Progresívneho Slovenska o podnete na Ústavný súd SR sa Šimko vyjadril, že hnutie si „zobralo Košičanov za rukojemníkov”.
Najvhodnejšie riešenie usporiadania samosprávy v Košiciach by podľa Andrejčáka malo zohľadňovať dvojúrovňovú samosprávu, keďže s ňou existujú dobré skúsenosti. Podotkol ale, že v súčasnosti už naráža na viaceré problémy aplikačnej praxe, ktoré sa odrážajú aj vo viacerých aktuálnych otázkach samosprávy, či už ekonomických a kompetenčných, ale aj v elektronizácii služieb, vysokej fragmentácii či vysokých personálnych nákladoch.
„Samospráva mesta Košice má byť moderná, reflektovať príklady dobrej praxe v Európskej únii, poskytovať efektívne služby pre občanov s jasným nastavením kompetencií a financovaním so zohľadnením úpravy – znížením počtu mestských častí. S orientáciou na občana, ale zároveň aj s jasnými pravidlami pre MČ a vzťah mesto - MČ,” uzavrel odborník na verejnú správu.
Zdroj: SITA