Kritizovali rozpad polície, nedostatok odbornosti, netransparentné tendre, zlyhania pri eurofondoch, ale aj vážne pochybenia v jednotlivých rezortoch.
Odvolávanie siedmich poslancov Národnej rady, ktoré iniciovala opozícia, dnes poslanci odmietli. Návrh na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka podala ešte v decembri 2024. Jeho odchod z funkcie opozícia žiadala najmä pre situáciu v Policajnom zbore, ktorý sa podľa ich slov „rozpadá“. Ministrovi vyčítali aj zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), zanedbanie problému policajnej brutality či nedostatočné opatrenia voči bombovým hrozbám na školách.
Ďalšou nominantkou na odvolanie bola od februára 2025 aj súčasná ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Časť parlamentných poslancov tvrdí, že jej chýba odbornosť, predošlé skúsenosti v kultúre či celkový prehľad o tomto segmente. Odvolaným mal byť aj šéf envirorezortu Tomáš Taraba. Dôvodom bol rozklad odborných inštitúcii či reforma národných parkov. Opozícia tiež kritizovala postup pri iniciatíve na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec.
Návrh na odvolanie podali opozičníci aj v prípade ministra obrany Roberta Kaliňáka. Návrh doručili v marci 2025. Kaliňák v majetkovom priznaní neuviedol vilu v Chorvátsku, ktorá patrí jeho manželke. Ústava podľa opozičných politikov takéto zatajovanie nepripúšťa. Od augusta 2025 sa iniciovala aj nedôvera voči ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi. Dôvodom bol tender na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktorý bol podľa opozície netransparentný.
Odvolávaniu od októbra 2025 čelil aj šéf rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ. Kritizovali ho za slabé čerpanie eurofondov, ich zmrazenie pre mestá a obce, ale najmä za verejné obstarávanie na dodávku IT riešení pre portál slovensko.sk. Posledný z nominantov opozície bol aj Jozef Ráž. Pochybnosti o šéfovi rezortu vyvolali najmä viaceré tragédie zo železničného prostredia.
Zdroj: TASR