Práca s marginalizovanými skupinami si podľa poslankyne Nadeždy Sirkovej vyžaduje práve dialóg s rodičmi.
Prešovský kraj sa v uplynulých schôdzach zastupiteľstva snaží zefektívniť a optimalizovať sieť školstva na východe. Vo svojom pláne racionalizácie chce pokračovať aj v rokoch 2026 až 2030. Zlúčenie škôl zatiaľ prijala Snina, ktorá by mala od septembra pod svojou pôsobnosťou spravovať Základnú školu Komenského spolu s miestnym gymnáziom. Obdobné zmeny v spájaní by mali nastať aj v okresoch Stropov a Svidník. Vedúci oddelenia odboru školstva PSK Miroslav Vaško predstavil kritériá optimalizácie:
„Cieľom regionálnej stratégie je zabezpečiť strategické smerovanie rozvoja školstva v kraji so špecifickými potrebami regiónu, vrátanie podpory inkluzívneho a kvalitného vzdelávania. Cieľom je tiež zefektívniť sieť stredných škôl a školských zariadení, zabezpečiť dostupnosť, hospodárnosť a kvalitu vzdelávacích služieb, a samozrejme, podporiť rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v nadväznosti na potreby trhu práce.“
Poslanci upozornili na fakt, že v súčasnosti sa nachádza vyše 10-tisíc žiakov mimo školského systému. Štatistika zahŕňa predovšetkým žiakov, ktorí opustia vzdelávací systém po povinnej školskej dochádzke. Často sú to osoby z marginalizovaných rómskych komunít, ktorých populácia sa v nasledujúcich rokoch bude zvyšovať. Školy v Prešovskom kraji by sa podľa poslanca Vladimíra Lajčáka mali adaptovať aj na meniace sa zloženie žiakov:
„Myslím, že kľúčovým rozhodnutím bude to, aby žiaci nemohli ukončovať školskú dochádzku na základných školách. Nech je to s nimi hocijako, ale musia ísť minimálne do F dvojročného odboru. Ak to necháme takto, tak tí ľudia sa ani nemôžu prispôsobiť nášmu systému, lebo ak im neposkytneme podmienky, aby aspoň tí, čo chcú, zapojili do systému a začali produkovať a nevyberať z tohto peniaze, tak potom sa nečudujme, že budeme žiť ako budeme žiť. Kežmarok má aktuálne 55 percent takejto populácie, o nejakých päť rokov to bude predstavovať 67 percent.“
Práca s marginalizovanou skupinou si podľa poslankyne a bývalej starostky Uble Nadeždy Sirkovej vyžaduje práve dialóg s rodičmi:
„Ja vám dám za príklad Základnú školu Ubľa a Základnú školu Klenová. Polovicu v škole tvoria rómski žiaci, polovicu majorita.Úplne v pohode si žijú. Úplne v pohode sa učí bez problému. Ale poviem vám, čo to stálo – 16 rokov práce. Nie s deťmi, nie psychológovia s deťmi, nie špeciálny pedagógovia s deťmi. Rómske deti chcú a majú záujem, ale mali by sme sa rozprávať práve s mamičkami a rodičmi.“
Riešením vzdelávania rómskej komunity je podľa viacerých poslancov vytváranie F-odborov, ktoré sa klasifikujú ako stredné odborné vzdelávacie odbory pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Krajské plénum napokon väčšinovo prijalo návrh regionálnej stratégie pre stredné školy v PSK.