Keď sme sa prvýkrat stretli, myslela som si, že sa mi sníva. Tu sa nedá spoznať len Dominiku, celkom prirodzene pri stretnutí postupne prichádza celá rodina. Osobne som mala pocit, že som sa ocitla v inom svete. Šumiac, z ktorého táto šikovná diva pochádza, je ako z rozprávky. A Dominika tento odkaz vysiela aj do sveta - vďaka všetkému, čo vyrába.
Dominika má 28 rokov a pochádza zo Šumiaca, dedinky spod Kráľovej hole. Vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici, umeniu sa venovala aj na Akademii Sztuk Pieknych vo Varšave a dnes je absolventkou Akadémií Umení v Banskej Bystrici. V Šumiaci sa venuje aj obchodíku, ktorý búra akékoľvek dedinské predsudky. Vidieť babky v krojoch, ako prišli na kávu a koláčik, nie je raritou. Dominike a jej rodinke sa to podarilo.
Dominika, kedy sa začal písať tvoj umelecký príbeh Spod Kráľovej hole? Teda, kedy si začala tvoriť aj pre iných? Nielen pre seba a svoje najbližšie okolie?
Keď som sa narodila 
. Vždy ma bavilo premýšlať o mojom okolí, vytvárať si rôzne pribehy a ukladať pekné spomienky do krabičky. Študovala som šperk a neskôr maľbu. Stále som niečo tvorila, ale až po škole sa začala formovať ucelenejšia forma toho, čo robím. Keďže mám rada tvorbu od srdca, pokračovala som v tom, čo poznám a čo mám rada. Pochádzam spod Kráľovej hole, preto tento slogan.
Z tvojej tvorby je jasné, že miluješ svoj kraj, že si veľká lokálpatriotka, čím to je?
Nikdy sa tak nenazývam, skôr by som povedala, že to tu mám naozaj rada a som veľmi vďačná, že som z tak šumivého prostredia, ktoré je podľa mňa jedinečné. Myslím, že Šumiac a východný chvost Nízkych Tatier je niečím zvláštny. Príjemne mrazivý (najmä teraz) a zároveň slnečný a priestranný. Vyžaruje sladko a teplo, pre mňa je prirodzene pekný a život tu poskytuje mnoho výhod. Samozrejme, život na dedine 45 km od mesta, je niekedy komplikovanejší. Ale aj tu sa dá plnohodnotne fungovať. Dostanem sa, kde chcem. Páčia sa mi aj iné mestá a miesta, rada cestujem.
Všetkým tým krásnym vecičkám dávaš zaujímavé názvy, mená, pridávaš tým aj príbeh? (Napríklad MAŠA, CUKER, KURKA, SRNČIA MLADUŠKA)
Celá moja tvorba som ja. Dávam podobu emóciám, zážitkom, vôňam, stretnutiam, textom a vôbec veciam, ktoré prežívam a vidím. Rada pomenovávam veci a často v šumiackom nárečí. Niekedy sú to kombinácie, ktoré existujú v mojich predstavách. Napríklad srnčia mladuška je brošna dievčaťa s parôžkami. Preto tento názov.
Akú úlohu pri tvorbe (napríklad naušníc, náhrdelníkov, brošní), zohráva farebnosť? Inšpiruje ťa aj kroj, ktorý si z času na čas nemáš problém obliecť aj ty?
Farby sú nekonečné a veľmi pozitívne. Ani neviem, ktorá je moja najobľúbenejšia. Mám aj svoje obľúbené kombinácie. Ale napríklad taká bledoružová alebo tmavomodrá sú úžasné farby. A k nim povedzme medovo žltá. Toto sú farebné kombinácie, ktoré sú pre mňa nadčasové. Vnímam ich aj so starších výšiviek alebo dezénov na stenách.
Krojové outfity na Šumiaci, ale aj inde sú plné farebných variácií a príjemných tónov. Mám rada kontrasty, aj vo farbe. Teplé verzus chladné a ich pastelové odtiene. To, ako krásne sa vedia dopĺňať. Takže určite sú to vzory, interiéry starých mám, vrtsvy na stenách, zvieracie kožúšky, farby zákuskov, ihličia, nočnej oblohy, je toho veľmi veľa. A páči sa mi, že v tomto vnímaní farieb sme stále rovnakí. Celé veky. Inak som ale súčasný človek, takže aj javy dneška sú pre mňa fasinujúce.
Aké materiály zvykeš využívať najčastejšie?
Podľa toho, čo robím. Iné pri šperkoch a iné napríklad pri potláčaní predmetov. Čiže rôzne. Textil, bavlnu, kamienky, nite, papier…
Sú tvoje veci všetky 100% handmade? Dbáš aj na BIO? Všimla som si napríklad BIO podbradník.
Niektoré produkty sú v bio kvalite a bolo by pekné túto ponuku rozširovať. Napr. spomínané podbradníky, detské tričká alebo mydlá, ktoré občas vyrobím. Niektoré predmety zas vznikajú od piky v mojich rukách, napríklad šperky. A pri iných sú prenášané moje vízie a príbehy trebárs na hotové tričko či hrnček.
Pochádzaš zo Šumiaca, ktorý je nádherný, ale je to malá dedinka, aj keď pre mna osobne rozprávková. Aj napriek tomu má vďaka tebe svoje magnetky, tričká, šatky, propaguješ obec a kraj z ktorého pochádzaš, je o to záujem?
Áno je, z roka na rok vnímame, že sem prichádza viac a viac zvedavcov. Šumiac má ešte stále tú výhodu, že nie je prepchatý hotelmi a atrakciami, ako iné známe dediny. Je tu stále pomerne kľud, a zároveň máte kde vybehnúť, prespať, vypiť dobrú kávu alebo sa najesť. A rozprávkovo je tu veru tiež. Ja chcem, aby celá “Margetka” bola o niečom ozajstnom a vizuálne zaujímavom. Lokálny dizajn, ktorý chce byť malý a v prvom rade tešiť ľudí.
Svoje výtvory predávaš na internete, ale ak sa nemýlim, aj v kamennom obchode priamo v Šumiaci. Občas dáte fotku toho, ako babky v krojoch popíjajú kávu a dajú si popoludní u vás koláčik. Klasický mestský obraz, no na dedine. To sa vám ako podarilo?
Obchodík a celú myšlienku Margarétkova vytvorila moja staršia sestra Deniska a pôvodne bol v meste, paradoxne ale časom zistila, že väčší význam bude mať tu. A tak s radosťou pokračujeme v jej šľapajách a tešíme sa, že si tento mikro svet zastal svoje miesto a obľúbilo si ho veľa ľudí. Chodia k nám naozaj rôzni ľudia, aj krojované tety a nielen zo Šumiaca 
. Čo sa týka udržateľnosti, samozrejme, netreba mať veľké oči a chcieť hory-doly. Stačí nám prežiť. Ale to vedia určite všetci drobní podnikatelia. Snažíme sa, aby sa u nás ľudia cítili dobre a ponúkali sme kvalitný tovar a služby. Napríklad zdravé potraviny, prírodnú kozmetiku či medicínu. Návštevník si u nás môže dať veľmi dobrú kávu praženú na Slovensku a kúpiť aj nejaký origoš suvenír z mojej tvorby. Zatiaľ sa náš obchodík drží a hostia sa k nám radi vracajú. Čo nás teší. Myslím, že každý malý „úspech” tkvie v prirodzenosti, úsmeve a vnútornej pohode . A vlastne Margarétkovo šľape, lebo má šikovnú majiteľku Anku, moju mamu. Ona je taká bojovníčka. Ja so sestrou Dajkou a otcom Jankom sa snažíme pomáhať. Mám veľmi rada celú svoju famíliu. Ale už ich tu nebudem všetkých menovať. Oni to vedia.
Šumiacky slovník - ako vznikol nápad, kde všade ho nájdeme a aký je o to záujem?
Sú to slová z nášho nárečia a v minulosti sme tieto tričká predávali na festivale Šumenie na Šumiaci, ktorý sme organizovali. Ja som si tento nápad vzala so sebou a k jednotlivým slovám začala kresliť aj obrázky. Niečo ako maľované čítanie v šlabikári. Slovník je napr. na tričkách alebo na šatkách.
A čo tvoja už ikonická tvár dievčatka z dielne Margetky?
Ešte v začiatkoch tvorby šperkov som si fixkou kreslila rôzne obrázky a tvory a vzniklo aj toto dievčatko so šatkou na hlave. Mám ho rada, preto sa nevytráca z mojej tvorby. Ja mám totižto veľmi rada milé veci a milujem aj zvieratká.
Reaguješ aj na technológie, rukavice na smartfón v tradičnom šumiackom duchu, šiltovky šumiac. Čo ešte plánuješ?
Samozrejme, rada využívam dostupné technológie a siaham po tom, čo sama využívam. Preto aj v mojom ateliéri nájdete zopár prístrojčekov. Do budúcna sa s nimi plánujem naučiť pracovať lepšie a stvoriť opäť nejaké kúsky. Stále sa tu niečo varí.
Chcela by si v Šumiaci ostať a naďalej sa venovať tejto činnosti?
Nemám žiadne plány, čo sa týka lokality. Mám tu svoje bývanie, priestor a podnety na tvorbu. Toto miesto má super polohu a je tu krásne. To, čo robím, ma baví a určite teraz pokračujem ďalej. Uvidím, čo prinesie čas. Mám rada každú príjemnú zmenu a jednoznačne sa teším na ďalšie dni.