Oslavy Silvestra v minulosti

EurópaHistoricKE

V starej Rímskej ríši sa nový rok začínal 1. marca, až do roku 153 pred Kristom. Od tohto roku počínajúc zaujímali novovymenovaní ríšski úradníci svoje miesta 1. januára, a to bolo prvým podnetom, aby sa rok rátal od tohto dňa. Kresťanský svet spočiatku nepovažoval za začiatok nového roka 1., ale 6. január, deň obrezania Krista Pána. V polovici 4. storočia oddelili v Ríme dva sviatky: narodenie a zjavenie Krista, na deň 25. decembra bol určený sviatok narodenia Krista, a súčasne aj začiatok nového roka. Tento deň bol u Egypťanov, Grékov a Rimanov dňom narodenia boha slnka.

Foto
Šťastlivý nový rok 1937 z košickej dobovej tlače  / Novosti, 1. január 1938

Keď sa kresťanstvo stalo neskôr v Rímskej ríši štátnym náboženstvom, slávila sa v tento deň namiesto pohanských bohov pamiatka narodenia Ježiša Krista. V nasledujúcich dobách sa nový rok slávil rozličným spôsobom a v rozličné dni. Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I., ktorý práve v posledný decembrový deň v roku 335 zomrel a má aj symbolický význam. Pápež Silvester I. vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa nový vek. Mnoho informácií sa o sv. Silvestrovi nezachovalo, podľa legendy mal pomôcť vyliečiť sa z malomocenstva Konštantínovi Veľkému. Oslavy prichádzajúceho roku však považovali za pohanský zvyk, preto ich v roku 567 náboženskí hodnostári zrušili.

Foto
Pozvánka na silvestrovský program do Schalházu  / Slovenský východ, 1. január 1931

Kolínska cirkevná synoda v roku 1310 sa vyslovila, že nový rok sa začína na Vianoce. Reformácia na mnohých miestach zaviedla 1. január. Až do 16. storočia však v deň sv. Silvestra neboli žiadne oslavy súvisiace s príchodom nového roku. V druhej polovici 16. storočia sa naplno presadil kalendár nový, gregoriánsky. Mnohým nezrovnalostiam učinil koniec pápež Inocent XII., ktorý v roku 1691 vydal nariadenie, podľa ktorého sa nový rok má začínať 1. januára.

Foto
Rozlúčka so starým rokom 1925 / Slovenský východ, 1. január 1926

Bujaré a verejné vítanie nového roku je však zvyk pochádzajúci až z 19. storočia. V predvečer nového roku, na sv. Silvestra boli ľudia už zvedaví na budúcnosť, chceli vedieť, čo prinesie nový rok. Takto následkom ľudskej zvedavosti a povery vznikla obyčaj liať olovo alebo veštiť počasie a poveternosť nastávajúceho roku z cibule.

„Rozjímanie na Silvestra. Jeden rok zapadá opäť do priepasti...Stojíme na rozhraní roku starého a nového. Toto rozhranie býva mnohým ľuďom vítanou príležitosťou k hlučným zábavám, ktoré nemajú vždy dosť cenný obsah. Nie sme zásadne proti silvestrovským zábavám, myslíme však, že je tiež svätou našou povinnosťou použiť odchodu starého roku k vážnemu nahliadnutiu do vlastnej duše a spytovaním svedomia, či sme uplynulých 12 mesiacov použili rozumne k duševnému a mravnému nášmu vzrastu, či sme žili v uplynulom roku rozumne a či sme zanechali prácou poctivé stopy v našom živote.

Náš život má byť cestou hore a kupredu ustavične máme rozumove a mravne vzrastať, duševne sa vzdelávať, citove zušľachťovať a povahove zdokonaľovať. Taký je pravý smyseľ ľudského života: cesta k najväčšej možnej duchovnej dokonalosti. Každý človek má túžiť celým svojím srdcom, aby bol každým dnom, každým týždňom a každý mesiacom múdrejším a lepším.“

Slovenský východ, 31. december 1932

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre