Východoslovenské múzeum v Košiciach má vo svojich zbierkach pôvodne tri verzie tohto jedinečného plánu slobodného kráľovského mesta Košice. Jeho autorom je košický inžinier Jozef Ott. Ešte nedávno bol plán datovaný do roku 1841, najnovšie bádanie však túto hranicu posunulo na rok 1832. Jedna z verzií plánu je kolorovaná a v pravej časti obsahuje legendu vysvetľujúcu popis jednotlivých budov, pozemkov a ostatných verejných či súkromných objektov. Zaujímavosťou je, že plán je trojjazyčný, v popisoch sa využíva slovenský, nemecký a maďarský jazyk. Po Chunertovom pláne je to druhý najstarší známy plán mesta a je podrobnejší, napríklad obsahuje aj číslovanie jednotlivých domov.
Plán zobrazuje samotné mesto obklopené predmestiami. V dolnej časti plánu, smerom na západ, sa nachádza Stredné predmestie (Mittlere vorstadt). V tom čase bolo reprezentované radovou zástavbou drobných domčekov a pozemkov s viacerými ulicami, z ktorých niektoré pretrvali už od stredoveku, napríklad Richtárska a Tehlová ulica. Prakticky celá táto štvrť bola postupne asanovaná. Na pomedzí Stredného predmestia, Myslavskej a Moldavskej ulice, je vyznačený vtedy známy a navštevovaný hostinec U zajaca. Odtiaľ až približne po dnešnú Zborovskú ulicu siahala Zajačia ulica. Tam už začínalo Dolné predmestie (Untere vorstadt). Priestor dnešného Námestia osloboditeľov tvorí väčšiu plochu, ktorá vznikla po zbúraní hradieb a vtedy ešte nemal pomenovanie. Smerom na juh vedie Stredná ulica, na ktorej sa nachádza Špitál spolu s Chlapčenským nápravným ústavom na jednej a hostincom U zeleného stromu na druhej strane. Za Dolným predmestím, pri mŕtvom ramene Hornádu, stál Cisársko-kráľovský mlyn na pušný prach. Jeho existenciu možno na tomto mieste doložiť už v 16. storočí. Neďaleko neho sa nachádza Dolný mlyn, jeden z trojice mestských obilných mlynov na tomto toku.
Priestor východne od mesta, pri meandroch Hornádu, tvorili mestské lúky a nachádzali sa tu aj súkromné pozemky košických mešťanov či šľachticov. Severovýchodne od mesta je štvrť, na ktorej je zopár ulíc, najznámejšia je ulica svätého Ladislava, ktorá je doložená už v stredoveku. Z tejto časti mesta vychádza smerom k Mlynskému náhonu a Hornému mlynu Záhradnícka ulica. Voľný priestor, vzniknutý po zbúraní hradieb, ešte na tomto pláne nie je pomenovaný. Neskoršie tam bolo Stavebnícke námestie a potom Námestie Františka Jozefa, pomenované po cisárovi Františkovi Jozefovi I. Tento vtedy ešte nezastavaný priestor je spojený s Horným predmestím, odkiaľ vedie smerom na sever Čermeľská cesta. Všetky spomínané predmestia boli obývané nádenníkmi a obyvateľstvom robotníckych a roľníckych profesií.
Mesto je vyobrazené už bez hradieb, ktoré boli búrané priebežne už od konca 18. storočia. Medzi poslednými objektmi vo vnútornom meste bola v roku 1831 zbúraná Dolná brána. Obrovská plocha západne od mesta smerom k Strednému predmestiu vznikla práve po zbúraní opevnenia. Na pláne nesie názov Miesto pre projektované budovy. Na tomto mieste skutočne už v ďalších desaťročiach vyrástli mnohé budovy, ktoré určujú ráz tejto časti mesta až do súčasnosti.
V južnej časti mesta je uvedená vtedy čerstvo postavená Všeobecná nemocnica pod názvom Allgemeines Krankenhaus. Bola prvou košickou nemocnicou. Na Mlynskej ulici nachádzame Evanjelický kostol – Evang. Luth. Kirche, ktorý bol postavený len zhruba 15 rokov predtým. Tento objekt stojí na svojom pôvodnom mieste dodnes. Z Mlynskej ulice smerom na sever vedie Hrnčiarska ulica, na pláne nazývaná Hafner Gasse. Táto ulica vedie popri Kalvínskom kostole – Reformirte Kirche, postavenom v rokoch 1804 – 1811, ktorý stojí na mieste pôvodnej stredovekej mestskej brány nazývanej Maľovaná brána. Oproti kostolu, smerom do srdca mesta vedie Buttel gasse, teda v preklade Väzničná ulica. Ako názov napovedá, nachádza sa tam Mestská väznica, dnešná Miklušova. Paralelne s Hrnčiarskou ulicou vedie Kováčska ulica – Schmidt gasse, pôvodne zvaná aj Slovenská ulica – Windische gasse. Na konci Kováčskej ulice, na Kasárenskom námestí sa nachádzajú Vojenské kasárne – Casserne.
Oproti kasárňam, cez ulicu sa nachádza Zbrojnica – Zeughaus. Tu sa už dostávame na Hlavnú ulicu, ktorá aj dnes tvorí najrušnejšiu časť mesta. Z významných objektov, ktoré sa tu nachádzali, možno spomenúť Vojenský špitál, teda čosi ako vojenská nemocnica, už nejestvujúci hostinec U zlatej hviezdy – Gasthaus zum Goldenen Stern, Biskupský palác a v jeho blízkosti Farský dvor. Všetky tieto objekty a budovy sa nachádzali na západnej strane Hlavnej ulice.
Východnú časť zasa reprezentujú hostinec U čierneho orla – Gasthaus zum schwarzen Adler a Župný dom – Comitats Gebäude, kde bolo sídlo Abovskej župy. O niečo vyššie na sever bola Radnica – Rathhaus ako sídlo mestských orgánov, vychýrený hostinec Levočský dom – Leutschauer Gasthaus, Jezuitský – Jesuiten Kirche, dnes Premonštrátsky kostol. Ďalej po línii Hlavnej ulice možno vidieť Františkánsky kostol spolu so seminárom – Franciskaner Kirche, Seminarium. Západne od Hlavnej ulice smerom k niekdajším hradbám sa nachádza Pivovarská ulica – Brauhaus Gasse, dnešná Poštová, kde na mieste terajšieho gymnázia vidieť Pivovar – Brauhaus, ktorý spravovalo mesto. Odtiaľ smerom von z mesta je Jazdecká škola – Reitschule. V línii pôvodných hradieb zo severu na juh idú ulice Drozdia – Amschel gasse a Kvetinová – Blumen gasse. Obe dnes poznáme pod názvami Baštová a Hradbová. Naposledy menovaná vyúsťuje do Faulgasse, Hnilná ulica, dnes Alžbetina. Na tejto ulici, smerom k Dómu svätej Alžbety, sa po pravej, južnej strane nachádza hostinec u 3 ruží – Gasthaus zu 3 Rosen.
V samom centre mesta na tzv. Insule, teda ostrove, ktorý vytvára Čermeľský potok – Czermel Kanal, stojí v južnej časti námestia kostol svätého Michala – St. Michael Kirche, nazývaný aj Slovenský kostol, vyššie od neho Dóm svätej Alžbety – Domkirche spolu s Urbanovou vežou – Urbanthurm. Severnejšie možno identifikovať budovu Divadla spolu s Kaviarňou – Theater, Kaffehaus. Na tomto mieste stála pôvodne do roku 1751 starobylá budova radnice ako sídlo zasadnutí mestskej rady a dnes tu stojí Národné divadlo. Povyše divadla tam, kde na pláne vidieť promenádu lemovanú stromami, stál do konca 18. storočia mestský pranier – pranger. Na konci Insuly je slabo viditeľný Morový stĺp – Immaculata postavený v rokoch 1722 – 1723 na pamiatku všetkých obetí morových epidémií v meste.
Autor: PhDr. Richard Papáč