V 36-tich rokoch je stále aktívnym hráčom, no s pomocou futbalových kamarátov už rozbieha aj projekty s dlhodobou perspektívou. Bývalý reprezentant Slovenska Erik Pačinda otvoril vlastnú školu rozvoja futbalových zručností a letné prázdniny odštartoval týždňovým kempom pre deti vo veku od 7 do 13 rokov.
„Už počas odchodu z Košíc som uvažoval nad budúcnosťou. Spoločne s bratom a manželkou sme si povedali, že v tomto regióne i na Slovensku mám nejaké meno a svoje skúsenosti by som mohol odovzdať novej generácii. Rozbehli sme individuálne tréningy detí a teraz počas prázdnin sme sa spoločne s Martinom Juharom pustili do letného kempu,“ poodhalil pozadie vzniku futbalových projektov pre deti bývalý útočník Košíc, Dunajskej Stredy, Plzne či Trnavy.
Svoj premiérový „Pači Summer Camp“ situoval prioritne na ihrisko vo Valalikoch. „Mali sme tu okolo 40 detí a to je na prvý ročník veľmi slušné číslo. Už nás dokonca oslovili s požiadavkou na augustový a vianočný turnus. Verím, že sa to deťom páčilo a bol to pre nich príjemný a užitočný týždeň.“
Gro chlapcov v kempe tvorili hráči FC Košice, Janočkovej Akadémie či z Trebišova.
„Poňali sme to ako sústredenie profesionálneho futbalistu. Súčasťou kempu bola preto aj regenerácia, tréningy s kondičnými trénermi z HC Košice, deti mali hodinu s pani angličtinárkou a v rámci tréningov sme robili všetko s loptou. U nás sa nebehá, u nás sa zlepšujú zručnosti,“ zdôraznil Pačinda, ktorý si do kempu prizval aj ďalšie futbalové osobnosti. „Vyberal som to tak, aby sa deťom venovali tréneri, ktorí niečo odohrali. Maťo Juhar hrával za Spartu i Sláviu, brat strávil sedemnásť rokov v Rakúsku, Maťo Leško pôsobil dlho v Žiline a iných kluboch, tréner Mišo Hudák sa venuje malým deťom. Máme tu totiž chlapcov od 7 do 13 rokov a nemôžu teda robiť všetci to isté.“
Stále aktívny futbalista patrí medzi začínajúcich trénerov, no už prvé skúsenosti ho presvedčili o tom, že pracovať s mládežou nie je vôbec jednoduché.
„Je to ťažké a obdivujem mládežníckych trénerov,“ pousmial sa „Pači“. „Všetko musíte opakovať viackrát a chce to trpezlivosť. Energia nám však nechýba a osobne som rád, že majú tieto deti takéto možnosti. My sme vyrastali na ulici a tam sme sa naučili hrať futbal. Tieto deti sú vedené odborne a potrebujú už len disciplínu a chuť trénovať.“
Najlepšou odmenou za vynakladané úsilie je pozitívna spätná reakcia zo strany detí. Viacerí účastníci kempu už svojmu trénerovi prisľúbili, že ak raz podpíšu kontrakt s Barcelonou či Realom, tak mu vyplatia štedrú odmenu. „Niektorí mi už nasľubovali kadečo a uvidíme teda, či na to nezabudnú,“ zareagoval so širokým úsmevom E. Pačinda. „Faktom je, že deti musia mať svoje sny. Nechcem menovať, ale vidím tu chlapcov s veľkou perspektívou. Musia však na sebe neustále pracovať. Nie je to o tom, že odrobíte jeden tréning a tým sa to skončilo.“
Podobné rady adresoval deťom aj špeciálny hosť kempu – reprezentačný stredopoliar Ondrej Duda.
„Chlapci majú šťastie, že majú takého trénera ako je „Pači“. Inak by som sem ani neprišiel a je super, že sa im venujú takéto osobnosti. Toto je cesta k výchove novej generácii futbalistov,“ vyslovila sa čerstvá posila saudskoarabského Al-Ettifaqu. Malí účastníci kempu sa na neho vrhli bezprostredne po tom, čo vystúpil z auta. Nasledovala autogramiáda a neutíchajúce žiadosti o spoločnú fotku. „Je to super pocit a spomínam si, ako som sa v ich veku tešil na stretnutie s futbalovými osobnosťami. Pre deti sú to určite zážitky a aj zásluhou takýchto momentov budú spomínať na leto a tento kemp. Sám som mal svoje vzory a ak môžem inšpirovať deti, tak som iba rád.“
Podobné momenty dodávajú energiu deťom i samotným trénerom. Erik Pačinda je aj preto odhodlaný pokračovať v rozbehnutej práci a popri práci s malými futbalistami si chce urobiť minimálne béčkovú trénerskú licenciu.
„Mňa viac bavia hlavne individuálne tréningy s hráčmi. Ak by však raz prišla ponuka na asistenta, tak by som ju asi neodmietol. Každopádne chcem ostať pri futbale. Rád by som pohral do štyridsiatky, ale rozhodnú moje achilovky,“ poznamenal štvornásobný reprezentant Slovenska, ktorého trénerským vzorom je Carlo Ancelotti.
Prioritou Erika Pačindu ostáva naďalej aj kariéra aktívneho hráča. Po odchode z Košíc uzavrel prvoligovú kapitolu v Michalovciach a predošlú sezónu strávil v treťoligovej Snine. Tú nasledujúcu odohrá v rovnakej súťaži za Spišskú Novú Ves.
„V Niké lige som chcel ostať čo najdlhšie, ale súťaž sa zrýchľuje a s trikrát operovanými achilovkami to nie je ľahké. Ďakujem trénerovi Šoltisovi za šancu v Michalovciach, ale bol som po zranení a postupne prichádzali noví hráči. S dobrou ponukou sa mi ozvala Snina a jej sponzor ma chcel už pred Michalovcami. Už vtedy som mu dal sľub a potom som teda dodržal slovo chlapa. Bola to dobrá sezóna, ale po nej sa sponzor rozhodol skončiť a tak som skončil i ja. Na druhý deň sa mi ozval Marek Janečka zo Spišskej. Majú podobne vysoké ambície, pekný štadión a je tam i môj bývalý spoluhráč Miloš Lačný. Pre mňa je to teda pekná výzva,“ hovorí 36-ročný útočník, ktorý mal blízko k postupu do druhej ligy. Snina obsadila v dlhodobej časti druhú priečku a o posun nahor ju pripravila až prehra v barážovom stretnutí proti Lehote pod Vtáčnikom. „Všetci v Snine sú veľmi sklamaní. Od sponzora cez predstaviteľov mesta. Už tam boli plány na druhú ligu, ale ja verím, že sa nenechajú znechutiť. Mám rád tamojšieho trénera i hráčov a držím im palce, aby splnili svoje ciele. Uvidíme, možno sa budeme biť o postup my a oni.“
S postupovými ambíciami pôjde do novej sezóny aj Spišská Nová Ves. Podľa Pačindu ide o oprávnený, no neľahký cieľ. „Tretia liga je z môjho pohľadu veľmi vyrovnaná a nebude to ľahké. Teším sa na spoluprácu s Milošom a verím, že nám dá tréner voľnosť na ihrisku. Pre mňa bolo dôležité ostať na východe, pretože takto môžem naďalej trénovať deti a venovať sa rodine.“