V 90. rokoch 19. storočia zažívali Košice nebývalý stavebný rozmach. V centre mesta vyrastali nové stavby – úradné budovy, kultúrne stánky, ako i rodinné sídla, ktoré z bývalého provinčného mesta vytvárali moderné regionálne centrum Horného Uhorska. Do tejto vlny modernizácie patrila aj výstavba reprezentatívnej budovy Kráľovskej právnickej akadémie (Királyi Jogakadémia) – inštitúcie, ktorej korene siahali hlboko do dejín mesta.
Už v roku 1657 biskup Benedek Kisdi založil v Košiciach univerzitu, ktorú o dva roky neskôr potvrdil kráľ Leopold I. Košická univerzita mala rovnaké práva ako univerzity vo Viedni či Prahe a rýchlo sa stala významným centrom vzdelanosti. Po zrušení jezuitského rádu bola v roku 1779 pretvorená na kráľovskú akadémiu s filozofickou a právnickou fakultou, ktorá pôsobila až do revolučných rokov 1848.
Po vyrovnaní v roku 1867 akadémia pokračovala ako Kráľovská právnická akadémia, ktorej prevádzka sa financovala z majetku bývalej univerzity. V roku 1892 bola poštátnená a stala sa súčasťou štátneho rozpočtu. Košická právnická akadémia patrila medzi najuznávanejšie v celom Uhorsku – z jej lavíc vyšli profesori ako Vécsey Tamás, Katona Mór či Navratil Ákos.
Po desaťročiach provizórnych priestorov sa mesto rozhodlo postaviť akadémii vlastnú reprezentačnú budovu. Na mimoriadnom zasadnutí mestského výboru 2. apríla 1891, vedenom hlavným županom Imrem Darvasom, padlo definitívne rozhodnutie.
Podľa dohody z roku 1891 (č. 132/5100), zapísanej v mestských a radných záznamoch, sa uvádza: „Dohoda uzavretá medzi ministerstvom školstva a náboženstva a slobodným kráľovským mestom Košice o umiestnení Kráľovskej právnickej akadémie v Košiciach za týchto podmienok: 1. Mesto Košice na pozemku tzv. Levočského domu na vlastné náklady vybuduje budovu vhodnú na umiestnenie akadémie v hodnote približne 4000 forintov a odovzdá ju ministerstvu školstva a náboženstva do užívania. Minister zaplatí ročný nájom 1000 forintov.“
Tým sa začala jedna z najväčších stavebných investícií mesta tej doby. Na jar 1893 už dobové noviny hlásili, že zadný trakt Levočského domu, jedného z najstarších meštianskych domov v centre mesta, ktorý mal podľa tradície navštíviť aj František Rákóczi II., bol určený na demoláciu a búracie práce už prebehli.
„Jedna z najstarších košických budov sa búra. Na jej mieste bude ešte tento rok postavený palác – budova Kráľovskej právnickej akadémie,“ písal dobový tlačový spravodaj.
Budova právnickej akadémie bola dokončená v roku 1894 a stala sa jednou z dominánt Kováčskej ulice. Jej slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 18. júna 1894 za prítomnosti ministerského tajomníka dr. Ödöna Boncza.
Jej architektúra nesie znaky neskorého historizmu, s reprezentatívnym priečelím, ktoré malo vyjadrovať dôstojnosť právnického povolania aj akademického ducha mesta. Pôvodne išlo o jednoposchodovú stavbu, čo je vidieť aj na starších fotografiách z konca 19. storočia. Ďalšie podlažie pribudlo až v 40. rokoch 20. storočia, keď bola budova rozšírená o nadstavbu, a tým získala dnešnú podobu, známejšiu ako sídlo Právnickej fakulty UPJŠ.
Porovnaním historického a súčasného záberu je tento architektonický rozdiel veľmi dobre rozpoznateľný – pôvodný objekt mal nižšiu, vyváženú fasádu s klasicistickými detailmi, zatiaľ čo neskoršia nadstavba mu dodala vertikálne členenie typické pre 20. storočie.
Na základe zmluvy uzavretej s ministerstvom školstva ešte v roku 1891 bolo mesto Košice povinné udržiavať vlastnú budovu, dokiaľ v nej bude sídliť akadémia, v dobrom stave na svoje finančné náklady. Samotné vybavenie už poštátnenej akadémie (Kassai királyi állami jogakadémia), dobrý stav jej vnútorného zariadenia, čistenie a upratovanie prevzalo na svoje náklady ministerstvo.
Košická Kráľovská právnická akadémia bola na prelome 19. a 20. storočia jednou z najprestížnejších v Uhorsku. Z jej radov vyšli desiatky právnikov, sudcov a učencov, ktorí pôsobili po celom kráľovstve. Po roku 1922 bola jej činnosť zastavená, no podľa dobovej interpretácie len pozastavená, pretože Košice si aj naďalej uchovávali právnu a historickú kontinuitu svojej akadémie.
Po dokončení stavby sa do novej budovy presťahovala aj vzácna akademická knižnica, v ktorej bola zriadená čitáreň. Od 1. októbra 1899 bola knižnica sprístupnená aj verejnosti a stala sa jednou z prvých mestských verejných knižníc v Košiciach. Jej fond tvorili okrem odborných právnických diel aj historické a filozofické spisy, ktoré využívali profesori, študenti aj obyvatelia mesta.
Na prelome 19. a 20. storočia patrila košická právnická akadémia medzi najuznávanejšie v celom Uhorsku. Aj keď nemala právo udeľovať doktoráty, jej absolventi boli často prijímaní priamo na univerzitné právnické fakulty v Budapešti či Kluži, kde po dvojročnom doplňujúcom štúdiu získavali titul doktora práv. Akadémia bola známa vysokou úrovňou výučby a aktívnym spoločenským životom. Z jej radov vyšli mnohí uznávaní právnici, sudcovia a profesori, ktorí pôsobili po celom Uhorsku.
Príbeh výstavby Kráľovskej právnickej akadémie je viac než len kapitola z mestských dejín. Je to obraz doby, z tieňa zbúranej časti Levočského domu vyrástla budova, ktorá sa stala symbolom vzdelanosti.
Autor: HistoricKE