Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.
Deň narodenia slovenského politika, spisovateľa, učiteľa, novinára, kodifikátora spisovnej slovenčiny a národného buditeľa Ľudovíta Štúra - 29. október - si Slovenská republika pripomína od roku 1996 ako pamätný deň. Niektoré zdroje uvádzajú, že deň narodenia poprednej osobnosti slovenského národa pripadá na 28. októbra. Časť zdrojov dodáva, že 29. októbra bol Ľudovít Štúr pokrstený v evanjelickom chráme v Uhrovci.
Rodiskom Ľudovíta Štúra sa v roku 1815 stal Uhrovec. V tom dome o desaťročia neskôr prišiel na svet ďalší veľký slovenský rodák Alexander Dubček. Spájala ich pevnosť pri obhajobe svojich duchovných zásad a napokon aj nepriazeň osudu, obaja zomreli tragicky.
Vedúci úradu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v roku 1996 Jozef Králik v doplnení Zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uviedol, že v osobe Ľudovíta Štúra ide o významného slovenského národovca, buditeľa, kodifikátora spisovnej slovenčiny, filozofa, historika a spisovateľa a preto Ministerstvo kultúry navrhlo ustanoviť 29. október za pamätný deň - Deň narodenia Ľudovíta Štúra. Slovenský národ si bude pripomínať jeho narodenie, ale aj jeho významné životné dielo.
Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine. Pre svoju budúcu dráhu nadobudol vzdelanie v Bratislave aj nemeckom univerzitnom meste Halle. Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci Spoločnosti česko-slovenskej, získal si postavenie prímasa medzi slovenskou študujúcou mládežou.
Z rozsiahleho diela Štúra sa pamätnou stala prvá gramatika spisovnej slovenčiny, ktorej základom bolo stredoslovenské nárečie. Zaslúžil sa o zrod Slovenských národných novín, ktoré v rokoch 1845-1848 aj redigoval.
Významná bola aj jeho aktivita ako poslanca Uhorského snemu za mesto Zvolen. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848-1849 žil až do smrti v ústraní v Modre, kde 12. januára 1856 zomrel. Tam vydal básnické dielo Spevy a piesne a diela O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a svoju polemickú víziu Slovanstvo a svet budúcnosti.
Zdroj: TASR