Ako vznikla spomienka na mŕtvych príbuzných?
Veriaci každoročne začiatkom novembra slávia Sviatok všetkých svätých a zároveň si pripomínajú Pamiatku zosnulých. Pôvod tejto spomienky siaha do roku 998, keď opát benediktínskeho kláštora v Cluny svätý Odilo nariadil, aby sa pre dobro všetkých v Pánovi zosnulých kresťanov 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny. Po vešperách sa vyzváňalo všetkými zvonmi a spievali sa žalmy za mŕtvych.
V minulosti sa po ranných chválach zvonilo na zvonoch a veriaci sa modlili za mŕtvych. Následne sa slávila zádušná omša. Pápež Urban VI. v 2. polovici 14. storočia nariadil, aby sa pamiatka verných dušičiek slávila ako sviatok. Neskôr sa však na synode v Trevíri v roku 1549 dohodlo, že sa bude sláviť ako spomienka, čo platí dodnes.
Katolícka cirkev učí, že po smrti duša človeka odchádza buď do neba, pekla, alebo do očistca, z ktorého sa neskôr dostane do neba. 2. november je spomienkou na tie duše, ktoré sú v očistci. Je to prechodný stav pre tých, ktorí sú si istí svojou večnou spásou, ale musia sa ešte očistiť od viny za ľahké hriechy alebo od takzvaných časných trestov. Náuku o viere v očistec cirkev formulovala na Florenstskom a Tridentskom koncile. Zosnulým v očistci možno pomáhať modlitbou.
Na cintorínoch v týchto dňoch zapaľujeme sviece, ktoré sú symbolom Krista. Už v 3. storočí ich spomína sv. Cyprián pri pohrebných obradoch. Na mnohých kresťanských náhrobkoch z 5. storočia sa objavili umelecky vypracované sviece, ktoré symbolizujú nebeský jas.
Zdroj: SITA