Výskum potvrdil datovanie v dvoch prípadoch.
Päť drevených kostolov a chrámov na východnom Slovensku prešlo špecializovaným dendrochronologickým výskumom. Krajskí pamiatkári z Prešova a Košíc poskytli vlani súčinnosť vedeckým pracovníkom Mendelovej univerzity v Brne, pričom cieľom projektu bolo exaktne datovať dobu výstavby a stavebných úprav drevených kostolov.
Na území Prešovského kraja boli preskúmané evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, gréckokatolícky chrám sv. Lukáša v Brežanoch a rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie vo Vysokých Tatrách - Starom Smokovci. V Košickom kraji sa odborníci pozreli na gréckokatolícke chrámy Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej a sv. Michala archanjela v Inovciach.
„Dendrochronológia umožňuje určiť rok a ročné obdobie ťažby dreva, ako aj druh použitej dreviny. Dôležité je, aby skúmaný prvok obsahoval podkôrny letokruh, inak je datovanie len orientačné,“ vysvetlil odborný radca Krajského pamiatkového ústavu Prešov Anton Liška.
Odborníci následne analyzovali vzorky v špeciálnom laboratóriu, kde sa určoval vek stromov pomocou analýzy letokruhov. Výsledky výskumu v dvoch prípadoch potvrdili datovanie výstavby tak, ako je uvádzané v odbornej literatúre.
Chrám sv. Lukáša evanjelistu v Brežanoch bol postavený z jedlí zoťatých po roku 1719 a v rokoch 1722 - 1724, čo potvrdzuje literatúrou uvádzaný rok výstavby 1727. Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, datovaný do roku 1717, bol vyhotovený zo smrekov a jedlí zoťatých po roku 1707 a v rokoch 1711 - 1713.
Pri rímskokatolíckom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci sa odobrali vzorky len z veže, ktorá bola prestavaná v rokoch 1959 - 1960. Výsledky ukázali, že na prestavbu boli použité smreky zoťaté v zime na prelome rokov 1959/1960. V prípade chrámu Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej, datovaného do roku 1730, sa nepodarilo určiť vek žiadneho zo skúmaných konštrukčných prvkov. Zistilo sa len, že na jeho výstavbu bolo použité drevo z jaseňa a brezy.
Výstavbu chrámu sv. Michala archanjela v Inovciach, literatúrou datovanú do roku 1836, dendrochronologický výskum posunul o niekoľko desaťročí dozadu. Borovice použité na jeho výstavbu boli zoťaté v zime na prelome rokov 1772/1773. Na stavbu a úpravy sa použilo aj drevo z javora, smreku, topoľa a brezy.
„Výskum a jeho výsledky hodnotíme jednoznačne pozitívne, keďže sa nám podarilo buď potvrdiť datovanie výstavby chrámov a kostolov, respektíve podarilo sa opraviť nepresné údaje uvádzané v odbornej literatúre,“ uzavrel Liška.
Zdroj: TASR