Štefánik aj Kafka španielsku chrípku prežili. Freddie Mercury AIDS tajil, nakoniec mu podľahol

„Chcem potvrdiť, že som bol pozitívne testovaný na HIV a mám AIDS. Nadišiel čas, aby moji priatelia a fanúšikovia na celom svete spoznali pravdu.“

Freddie Mercury umiera 24. novembra 1991 vo veku 45 rokov. Tesne po tomto svojom vyhlásení v anglickej tlači. Oficiálnou príčinou smrti je bronchiálna pneumónia. Spôsobí ju syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. A jeho pôvodca – vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti HIV (Human Immunodeficiency Virus).

Počet mŕtvych: neznámy. Rok 404 pred naším letopočtom. Prístav Pireus, Atény, Grécko

Píše sa rok 404 pred Kristom. Aténčania, ktorí ešte prežívajú, búrajú kamenné opevnenie v prístave Pireus. Pripravujú svoje lode ako vojnovú korisť na vydanie do Sparty. Aténske vojsko musia Aténčania podriadiť spartskému veleniu. Je definitívny koniec 30-ročnej Peloponézskej vojny. Krajina je zničená vojnou a hladom. A prichádza ďalšia pohroma. Mor. 

Atény čelia pozemnej aj námornej blokáde. Ľudia sú vyčerpaní, hladní a chorí. V meste už týždne zvážajú telá mŕtvych obyvateľov.  Pred pár mesiacmi tu prepukla epidémia hladu a moru. Choroba spôsobuje silné bolesti hlavy, zápaly očí, kýchanie, chrapot. Po čase sa pridáva silný dávivý kašeľ, zvracanie a kŕče. Nakazení zomierajú vo vysokých horúčkach na zemi alebo na lôžkach bez prikrývok.

V záverečnej fáze choroby ich na sebe neznesú. Často páchajú samovraždy tak, že skočia z útesu do studeného mora. Medicína je v plienkach. Tisíckam Aténčanov nedokážu starovekí lekári nijako pomôcť. Záleží iba na veku a vitalite. O aké ochorenie presne išlo, nevieme dodnes, známy zrejme nikdy nebude ani jeho pôvodca.

Počet mŕtvych: 30 – 50 miliónov. Rok 541. Konštantínopol, Rímska ríša

Najväčšie a najbohatšie mesto stredoveku Konštantínopol (neskôr Carihrad a Istanbul – dnes najväčšie turecké mesto) zasiahne v rokoch 541 a 542 takzvaný „bubonický“ (česky „dýmějový“) mor. Neskôr sa do histórie zapíše aj ako Justiniánsky. Pandémia totiž prebieha za vlády východorímskeho cisára Justiniána I. Ten sa nakazí tiež, ale prežije.

Bubonický mor sa rýchlo rozšíri z Etiópie do Egypta, Stredomoria a Malej Ázie. Východorímsku ríšu vojensky, spoločensky a ekonomicky úplne rozloží.

Zabije viac ako štvrtinu populácie na východnom pobreží Stredozemného mora. Historici dnes hovoria o 50 miliónoch obetí. Je to práve morová rana, ktorá stojí na začiatku vojenského úspechu Arabov a podstatným spôsobom pomôže rozšíreniu islamu v stredomorskej oblasti.

Epidémia usmrtí v priebehu pár mesiacov 40 percent obyvateľstva z viac ako polmiliónového mesta. Desiatky tisíc nakazených ľudí zomierajú vo vysokých horúčkach na otravu krvi, ťažkú sepsu a zlyhanie vnútorných orgánov. Pôvodcu moru, baktériu Yersinia pestis, prenášajú potkany. Tie mor, ako svoje prenášače, paradoxne, nezabíja.

Na ľudí ho rozširujú potkanmi infikované blchy. Krysy a potkany sa aj z tohto dôvodu považujú od stredoveku za nepriateľov človeka. Po uhryznutí blchou rana zhnedne, začne sa šíriť agresívny zápal lymfatického systému. Prejavuje sa hrčami v oblasti lymfatických uzlín. Na koži, hlavne v oblasti slabín a pod pazuchami, vznikajú hnisajúce ložiská, ktoré praskajú do otvorených, nehojacich sa rán.

Počet mŕtvych: 75 – 200 miliónov. Rok 1347. Prístav Kaffa, Krym, Čierne more

Píše sa rok 1347. Krymskí Tatári a mongolské vojsko obliehajú mesto Kaffa (dnes Feodosija) na čiernomorskom pobreží polostrova Krym. Prístav stále patrí talianskemu Janovu. Pred sto rokmi si ho taliansky obchodníci prenajali od Tatárov Mongolskej ríše. Po dlhých  rokoch mierového spolunažívania vyprovokuje krutú vojnu obyčajná pouličná roztržka na trhu.

Po štyroch rokoch neúspešného obliehania volia Tatári absurdnú stratégiu, aby mesto Kaffa dobyli rýchlejšie. Prvýkrát v histórii použijú biologickú zbraň. Cez mestské hradby dreveným katapultom prehadzujú morom nakazené mŕtvoly svojich spolubojovníkov.

„Najdesivejšia stredoveká morová pandémia zasiahne tri kontinenty – Európu, Afriku aj Áziu. Vyhubí tretinu európskeho obyvateľstva a spustí hlbokú ekonomickú a spoločenskú krízu. Svet sa z nej spamätáva 150 rokov.“

Morom sa nakazia od Mongolov, ktorí im prišli na pomoc z východnej Ázie. Keď si na nich všimnú odumierajúce, černejúce končeky prstov a ušných lalôčikov, charakteristický príznak choroby, je už neskoro. Vojakov na jednej aj druhej strane zomiera čoraz viac.

O niekoľko mesiacov neskôr zakotvia v Messine na Sicílii janovské obchodné lode, ktoré unikli z Kaffy s nakazenými námorníkmi a stovkami morom infikovaných potkanov v podpalubí. Polovica námorníkov zomrie už počas 2,5-tisíc kilometrov dlhej plavby z Krymu.

Niektoré lode uviaznu ako živé hrobky bezvládne na pobreží, niektoré sa so stovkami mŕtvol na palube, po ktorých behajú krysy, iba bezcieľne kolíšu v prílive. Aby toho nebolo málo, Sicílčania ich ešte vyrabujú. Podpíšu tak rozsudok smrti pre tretinu Európanov.

Zo Sicílie sa mor bleskovo rozšíri do Talianska, Francúzska a Španielska, Portugalska a Anglicka. Druhým smerom preniká čierna smrť cez Nemecko do Škandinávie a Ruska. Okrem potkanov a bĺch sa začína mor šíriť aj kvapôčkovou infekciou, vykašliavaním nakazených ľudí, ktorí už majú postihnuté pľúca.bPrejavuje sa dýchavičnosťou, búšením srdca, vykašliavaním krvi, znefunkčnením pľúc a nakoniec udusením. Pôvodca moru zostáva ten istý – baktéria Yersinia pestis.

V kombinácii s malou dobou ľadovou – zmenou podnebia, celosvetovým zhoršením počasia, ochladením klímy, ktorá zasiahla svet v polovici 14. storočia a následkami veľkého stredovekého hladomoru v rokoch 1315 až 1322, rastie pesimizmus, nespokojnosť, násilie a temno.

Najdesivejšia stredoveká morová pandémia zasiahne tri kontinenty – Európu, Afriku aj Áziu. Vyhubí tretinu európskeho obyvateľstva a spustí hlbokú ekonomickú a spoločenskú krízu. Svet sa z nej spamätáva 150 rokov.

Počet mŕtvych: 50 miliónov. Rok 1918. Tokio, Japonsko. Praha, Česká republika

Tesne po vyhlásení Československa (28. októbra 1918) prijíma 5. novembra 1918 diplomata a politika Milana Rastislava Štefánika v Tokiu japonský cisár Taišó. Veliteľ francúzskej armády, slávny Slovák Milan Rastislav Štefánik cestuje z Ameriky cez Havaj a Japonsko na ruskú Sibír, aby vyriešil zložitú situáciu s československými legionármi.

Plány mu skrížia zdravotné problémy. Štefánik musí v Tokiu neplánovane zostať dlhšie. Na lôžko ho pripútajú vysoké horúčky a bolesti hlavy. V hlavnom meste Japonska naplno zúri španielska chrípka.

Horúčky našťastie po dvoch dňoch ustúpia a Štefánik môže nasadnúť na japonský parník Taichu Maru a vyplávať do ruského Vladivostoku. Zahynie o pol roka neskôr tragickou smrťou pri leteckom nešťastí. V tom istom čase, 14. októbra 1918 píše český spisovateľ Franz Kafka svojmu priateľovi Maxovi Brodovi, že sa necíti dobre a má trochu horúčku. Ešte v ten istý deň mu jeho sestra Otta nameria 41 stupňov Celzia.

Ako vo svojej vedeckej práci o pandémii španielskej chrípky uvádza lekár Harald Salfellner, Kafka, v tom čase 36-ročný úradník pražskej Robotníckej úrazovej poisťovne, zostane v sestrinej izbe v byte svojich rodičov na Staromestskom námestí niekoľko týždňov. Nechcenú spoločnosť mu robí iba španielska chrípka.

Vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav sa zotavuje veľmi ťažko, niekoľko mesiacov. Chorobu nakoniec prežije. Kašeľ, poškodenie pľúc a nepravidelné horúčky ho však už nikdy neopustia. Zomiera o šesť rokov neskôr na následky tuberkulózy. Po prvej svetovej vojne (1914 – 1918) sa ľudia mylne domnievajú, že obdobie masového umierania je na konci.

Štyri roky počúvajú a čítajú iba o iba umieraní miliónov vojakov a civilistov, v zákopoch a uliciach vojnou postihnutých miest. Osud vojnou zničenému svetu ani po svetovej vojne žiadny oddych nedopraje. Ľudstvo čaká ďalšia smrtiaca katastrofa. Epidémia španielskej chrípky. Spôsobí ju chrípkový vírus H1N1.

„Španielsku chrípku so sebou privezie 140-tisíc čínskych robotníkov, ktorí pricestujú do Veľkej Británie ako pomoc v čase vojny. Cestujú cez Severnú Ameriku, nákaza sa u nich potvrdí už tam.“

Názov dostane podľa Španielska, kde o epidémii prvýkrát oficiálne informujú. Ostatné bojujúce krajiny na rozdiel od Španielska, ktoré je v tom čase neutrálne, informácie stále cenzurujú. Španielsko zostáva úprimné. Možno aj preto, že chorobou sa nakazí španielsky kráľ Alfonz XIII. Choroba sa najprv prejavuje ako obyčajná chrípka, neskôr sa objavia smrteľné zápaly pľúc a vykašliavanie krvi.

V Európe sa nákaza prvýkrát objavuje vo francúzskom vojenskom lazarete Étaples v roku 1917. Paradoxné je, že na španielsku chrípku najviac zomierajú mladí ľudia medzi 20 a 40 rokmi. Do Európy sa, podobne ako koronavírus, dostáva španielska chrípka z Číny. 

Privezie ju so sebou 140-tisíc čínskych robotníkov. Pricestujú do Veľkej Británie ako pomoc v čase vojny. Cestujú cez Severnú Ameriku, nákaza sa u nich potvrdí už tam. V roku 1918 sa začne masívne šíriť aj v Amerike.

Pandémia postupne zasiahne Ameriku, Európu, Áziu, Austráliu aj Južnú Ameriku. V roku 1919 sa vráti ako ďalšia vlna. Na mierových rokovaniach v Paríži ochorie dokonca aj americký prezident Woodrow Wilson. Bilancia španielskej chrípky je katastrofálne tragická. Ochorie 600 miliónov ľudí. Tretina svetovej populácie. Na epidémiu po celom svete zomrie 50 miliónov ľudí.

Počet mŕtvych: 40 miliónov. Kensington, Anglicko. Rok 1991

Freddie Mercury (vlastným menom Farrokh Bulsara) už niekoľko dní nedokáže vstať z postele. Postupne stráca zrak, jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršuje. Lieky odmieta, berie iba prostriedky na tíšenie bolesti.

Do svojho domu v anglickom Kensingtone volá 22. novembra 1991 manažéra kapely Queen Jima Beacha. Nasledujúci deň vychádza v tlači jeho posledné verejné vyhlásenie.

„V náväznosti na množiace sa dohady v tlači počas posledných dvoch týždňov, chcem potvrdiť, že som bol pozitívne testovaný na HIV a mám AIDS. Nadišiel čas, aby moji priatelia a fanúšikovia na celom svete spoznali pravdu. Dúfam, že všetci sa chcú spojiť so mnou, s mojimi lekármi, aby sme spolu na tomto svete mohli bojovať s touto hroznou chorobou.“  

Freddie Mercury umiera 24. novembra 1991 vo veku 45 rokov. Oficiálnou príčinou smrti je bronchiálna pneumónia. Spôsobí ju syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. A jeho pôvodca, vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti HIV. 

Vírus HIV sa na človeka prenesie z primátov. Prvýkrát je zistený v roku 1976 v Demokratickej republike Kongo. Od roku 1981 sa AIDS ako pandémia začne masovo šíriť po celom svete .

Nakazeným AIDS sa zväčšujú lymfatické uzliny a drasticky chudnú. Pridružujú sa kožné ochorenia, zažívacie ťažkosti, hnačky. Časté sú pľúcne infekcie, ktoré sprevádza kašeľ. HIV sa prenáša telesnými tekutinami, najmä krvou. Ochorenie je dodnes nevyliečiteľné. 

Moderná antiretrovírusová liečba však priebeh ochorenia podstatne zmierňuje a predlžuje život pacientov o niekoľko rokov. Vírus HIV zabije od roku 1981 dodnes takmer 40 miliónov ľudí. Plíživá pandémia vyvrcholí v roku 2005, keď na jeho následky zomrie za jediný rok 2,2 miliónov ľudí.

ZDROJE:

Starověké Řecko: Čítanka k dějinám starověku, Praha, Státní pedagogické nakladatelství, 1976 / media.monitora.cz: Panorama 21. Století / Russell, Josiah C. That Earlier Plague. Demography. 1968, Carol, Benedict (1996) / Bubonic Plague in Nineteenth-Century China. Stanford, CA: Stanford University Press / Joseph Cummins. Otoč se a utíkej: Strhující příběhy netradičních vojenských strategií, které uspěly. Praha: Knižní klub, 2010 / Stéphane Barry, Norbert Gualde. Najväčšia epidémia v dejinách (La plus grande épidémie de l'histoire). [s.l.] : [s.n.], L'Histoire, jún 2006 / Svat Soucek. A History of Inner Asia. Cambridge University Press, 2000 / www.mrstefanik.sk / Harald Salfellner: Pandemie španělské chřipky 1918/19 se zvláštním zřetelem na České země a středoevropské poměry / Ferdinand Písecký: Generál M.R. Štefánik / Billings, Molly. The 1918 Influenza Pandemic. Virology at Stanford University, 1997 / Gallo, María Isabel Porras, Davis, Ryan A.. The Spanish Influenza Pandemic of 1918-1919 (Perspectives from the Iberian Peninsula and the Americas) Lesley-Ann Jonesová: Freddie Mercury, Bohémská rapsodie jednoho života, BB/art, 2002/03 / www.hiv.gov