V novembri opustila rady tínedžerov a uzavrela tým mimoriadne úspešnú životnú kapitolu. Vodná slalomárka Zuzana Paňková bude na rok 2024 spomínať predovšetkým zásluhou zisku štvrtého miesta v disciplíne C1 na olympiáde v Paríži, ale aj skrz úspešne zvládnutého stredoškolského štúdia na gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach.
„Bolo to trochu šialené obdobie, pretože po návrate z olympiády ma obliehali médiá a všade mi blahoželali fanúšikovia. Ľudia sa na mňa na ulici usmievali a keď som sa potom ocitla doma v izbe a začala som sa pripravovať na maturity, tak to bolo celkom čudné. Našťastie som potom prešla všetkými skúškami lepšie, ako som čakala. A to bol opäť výborný pocit. Keď si poviem, čo všetko som stihla za tínedžerský vek, tak som nadšená,“ usmieva sa košická vodáčka, ktorá nedospieva len vekovo. „Veľa ľudí mi hovorí, že som len na začiatku. Ja to však beriem tak, že už mám dvadsať a chcem sa začať etablovať medzi špičkou. Pracujem na tom veľmi tvrdo.“
Aj preto sa po zisku 7. miesta v ankete Športovec roka presunula na ostrov Réunion, kde absolvovala päťtýždňové intenzívne sústredenie. Z neho sa vrátila domov priamo na ďalší galavečer, tentoraz na Športovú osobnosť Košíc. V čase vyhlásenia svojho mena sa však nachádzala ešte len na ceste z budapeštianskeho letiska a ďakovný príhovor absolvovala až o pár hodín neskôr. Príčinou bol cyklón, ktorý si vyžiadal na ostrove v Indickom oceáne tri obete.
„Vraveli nám, že taký silný cyklón nezasiahol ostrov za posledných 36 rokov. Vietor dosahoval rýchlosť až 220 km/h a všetky lety sa presúvali. Pár dní sme boli bez vody a elektriny, ale inak bolo všetko v poriadku a nás to teda zasiahlo len tým odložením letu,“ zaklopala na drevo Z. Paňková. V čase príchodu cyklónu už mala našťastie „odtrénované“. „Je to úžasné stredisko, ktoré nám ponúklo špičkové podmienky na prípravu. Odletela som tam prakticky pár hodín po vyhlásení ankety Športovec roka a dovolím si povedať, že sme odviedli kus práce. Teším sa na to, ako ju zúročíme v pretekoch.“
Plán pretekov pre sezónu 2025 je mimoriadne pestrý a Zuzka preto nebude leniť ani v najbližších týždňoch. Trénovať bude v Liptovskom Mikuláši a v Čuňove, pričom súčasťou prípravy bude aj návrat do olympijského kanála v Paríži.
„Práve tam sa uskutočnia majstrovstvá Európy,“ vysvetľuje. „Potom prídu preteky Svetového pohára a začiatkom októbra máme majstrovstvá sveta v Austrálii. Bude to teda asi moja najťažšia a najdlhšia sezóna. Po ukončení školských povinností sa už ale môžem sústrediť iba na šport a ja sa na to teším.“
Najlepšou motiváciou v tréningu sú podľa samotnej Košičanky spomienky na Paríž. V rámci podujatia pod piatimi kruhmi bola historicky najmladšou slovenskou vlajkonosičkou a v pretekoch C1 ju delilo od medaily 1,12 sekundy.
„Bolo to dobrodružstvo, na ktoré budem spomínať ešte dlho a dodalo mi motiváciu do ďalšej kariéry. To, že som skončila tesne pod pódiom som nevnímala ako sklamanie. Ja to beriem tak, že mi to dalo opäť niečo nové a môžem na tom budovať,“ prezentuje správny prístup bojovníčky Paňková. Z pohľadu spomienok na francúzsku metropolu jej v pamäti utkvel predovšetkým otvárací ceremoniál. „Pre mňa ako vodáčku bolo symbolické, že sme splavovali Seinu na lodiach a to ešte v daždi. Tam som tú olympiádu precítila veľmi hlboko. Zatvorila som oči a nechala som sa ovládať olympijským duchom. Počas samotných pretekov už potom na takéto veci nemáte čas.“
Príjemné parížske momenty jej pripomenul i galavečer ŠOK. V Košiciach sa totiž po dlhšom čase stretla s ďalšími košickými olympionikmi – Richardom Turym, Annou Karolínou Schmiedlovou a Máriusom Fízeľom. Na LOH navyše reprezentoval farby metropoly východu i windsurfista Róbert Kubín.
„Bola to taká košická olympiáda,“ usmieva sa Z. Paňková. „Veľmi som sa tešila z úspechov všetkých našich športovcov a pred tým ako sme sa tam stretli, sme ani nevedeli, že sme všetci z jedného mesta. Teraz sme sa stretli aj počas galavečera mojej obľúbenej ankety a mala som z toho veľkú radosť. Ja som tu bola ocenená už ako nádej a bolo to vlastne moje prvé ocenenie v kariére. Odvtedy som získala niekoľko tých menších sošiek a verím tomu, že ak raz získam olympijskú medailu, tak získam aj tú najväčšiu. Nateraz ju ale úprimne prajem Rišovi Turymu, pretože on si to naozaj zaslúžil.“