Lev IX. (1052), Ján Pavol II. (1990, 1995, 2003) a František (2021). Obhajca viery, neúnavný cestovateľ a prorok spravodlivosti. Návšteva pápeža Františka bude historicky piata na území Slovenska.
Pápež Benedikt XVI. (Jozef Ratzinger): V roku 1978 sme mali troch pápežov.
Kardinál Jorge Bergoglio (budúci pápež František): Áno, ale nebolo to v rovnakom čase.
Benedikt XVI.: Snažil som sa byť vtipný.
Bergolio: To mal byť vtip?
Benedikt XVI.: Nemecký. Ten nemusí byť vtipný.
Dialóg dvoch pápežov je jednou z mnohých vtipne odľahčených replík skvelého filmu Dvaja pápeži (Two popes, 2019) z dielne Netflixu brazílskeho režiséra Fernanda Meirellesa (Mesto bohov, Nepohodlný).
Komediálne ladená konverzačná dráma približuje peripetie zo zákulisia osobného života a príbehov dvoch pápežov a voľbu posledného z nich – pápeža Františka. Herecky brilantne ich stvárnili Anthony Hopkins (Benedikt XVI.) a Jonathan Pryce (kardinál Bergoglio).
Hlavným odkazom filmu je snaha o poľudštenie apoštolského stolca, o prekonanie ustrašenej strnulosti a obranných postojov konzervatívneho kresťanstva a o skutočnú, praktickú zmenu Vatikánskej kúrie.
Nositeľom tejto zmeny je bývalý argentínsky kňaz a kardinál Jorge Mario Bergoglio, od roku 2013 prvý pápež amerického svetadiela a južnej pologule s menom František.
Cestoval metrom, miluje futbal a tango
Pápež František navštívi Slovensko v septembri, príde na štyri dni. Do Bratislavy priletí v nedeľu 12. septembra o 15.30 hod., späť do Ríma odletí v stredu 15. septembra o 13.45 hod. Jeho program zahŕňa stretnutia, návštevy, liturgie, omše a ceremoniály. V Bratislave, Košiciach, Prešove a Šaštíne. Všetko v duchu oficiálneho motta jeho návštevy: S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom.
V životopise 84-ročného argentínskeho jezuitu Jorge Maria Bergoglia sa okrem iného uvádza, že počas svojej predchádzajúcej 15-ročnej biskupskej služby v argentínskom Buenos Aires veľa cestoval metrom a autobusmi.
Aj to, že svoje rozhodnutie žiť striedmo, bývať sám a sám si pripravovať večeru vždy komentoval slovami: Môj ľud je chudobný a ja som jedným z nich. Kňazom odporúča praktikovať milosrdenstvo, mať odvahu a otvorené dvere pre každého. Biskup má byť podľa neho predovšetkým prorokom spravodlivosti.
František je všeobecne známy svojou pokorou, záujmom o chudobných a odvahou viesť medzináboženský dialóg. Neznáša duchovnú svetáckosť – zameranie cirkvi iba na seba a vyzýva k sociálnej spravodlivosti. Jeho plán je jednoduchý: Ak nasleduješ Krista, pochopíš, že pošliapavať ľudskú dôstojnosť je vážny hriech.
Bergoglio je celoživotným fanúšikom argentínskeho futbalového klubu San Lorenzo de Almagro. Je tiež milovníkom tanca tango, s citom pre tradičnú hudbu Argentíny a Uruguaja známu ako milonga.
Asketický kardinál
Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires imigrantom z talianskeho Piemontu 17. decembra 1936. Otec Mario bol účtovník na železnici, matka Regina sa starala o päť detí a domácnosť.
Na strednej škole vyštudoval za chemického technika. Predtým bol tiež zamestnaný ako vyhadzovač v bare či vytierač dlážky. Po skončení strednej školy vstúpil do diecézneho seminára a zvolil si cestu kňazstva. Humanitárne štúdiá ukončil v Čile, neskôr absolvoval aj štúdiá filozofie a teológie, doktorát dokončil v Nemecku.
Za kňaza bol vysvätený v roku 1969. Postupne pôsobil ako profesor teológie, rektor a kancelár univerzity, kňaz, biskup a arcibiskup. Za kardinála ho vymenoval pápež Ján Pavol II v roku 2001.
Argentínsku cirkev viedol aj počas ekonomickej krízy a nepokojov v krajine v roku 2001. Vlády prezidentov Néstora Kirchnera a Cristiny Fernandezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho opozičného politického rivala.
Napriek svojim funkciám a popularite sa nikdy nevzdal prísneho životného štýlu a striedmeho, takmer asketického života. 13. marca 2013 bol ako 76-ročný zvolený za 266. rímskeho pápeža.
František: Sluha sluhov
Na svojej prvej audiencii 16. marca 2013 povedal novozvolený pápež novinárom, že si vybral meno František na počesť svätého Františka z Assisi, pretože tento svätec sa špeciálne zaujímal o potreby chudobných ľudí. Pápež František používa heslo Miserando atque eligendo (Poľutovaniahodný, ale vyvolený).
Slovo pápež pochádza z gréckeho slova papas (παπάς), čo znamená otec či tato, neskôr aj z latinského slova papa, ktoré môže znamenať otec, ale aj biskup. Oficiálny úradný titul pápeža znie: biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán alebo po latinsky aj Servus servorum Dei (sluha sluhov Božích), Summus Pontifex a Pontifex Maximus (Najvyšší pontifik).
Od svojho zvolenia za hlavu katolíckej cirkvi absolvoval pápež František viac ako 60 apoštolských ciest a pastoračných návštev. V polovici septembra navštívi Slovensko. Bude to štvrtýkrát v histórii, čo na Slovensko zavíta Svätý Otec.
Ján Pavol II.: Lietajúci pápež
Prvý raz vstúpila noha najvyššieho pontifika na oficiálnu slovenskú pôdu 22. apríla 1990, ešte v čase Československa. Svätý Ján Pavol II. bol v úrade od roku 1978 do roku 2005. Na návštevu ho pozval v deň svojho zvolenia za prezidenta v decembri 1989 Václav Havel.
Podľa historických prameňov to však bola už druhá návšteva hlavy katolíckej cirkvi, keďže na naše územie v roku 1052 prišiel pápež Lev IX. (1049 – 1054). Ako pápež sa do cirkevných dejín zapísal ako nekompromisný obhajca viery a duchovných záležitostí.
Ján Pavol II., vlastným menom Karol Józef Wojtyla, sa stal prvým netalianskym pápežom od čias Hadriána VI. (1522 – 1523) a prvým slovanským pápežom vôbec. Narodil sa vo Wadoviciach pri Krakove 18. mája 1920.
Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. 4. júla 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa krakovského. Začiatkom januára 1963 ho Pavol VI. vymenoval za krakovského arcibiskupa a 26. júna 1967 za kardinála.
O 11 rokov neskôr, 16. októbra 1978, kardináli sa na konkláve zvolanom po náhlej smrti pápeža Jána Pavla I. nevedeli dohodnúť ani na jednom talianskom kandidátovi. Za 264. pápeža prekvapivo zvolili 58-ročného Wojtylu.
Jeho pontifikát bol po prvom pápežovi – apoštolovi Petrovi (vo funkcii bol podľa neoficiálnych údajov v rokoch 33 – 67) a pápežovi Piovi IX. (1846 –1878) tretím najdlhším v histórii. Vyslúžil si aj prezývku lietajúci pápež, predovšetkým vďaka svojim častým apoštolským cestám.
Tragickým dňom sa mu stal 13. máj 1981, keď ho na Námestí sv. Petra v Ríme postrelil Turek Mohamed Ali Agca. Štyri dni po atentáte sa Ján Pavol na nemocničnom lôžku pomodlil k veriacim a atentátnikovi odpustil slovami: Za brata, ktorý na mňa strieľal a ktorému som úprimne odpustil.
Rehabilitoval Jána Husa
Výnimočné bolo, že pápež Ján Pavol II. pristál na pražskom letisku iba štyri mesiace po Havlovom pozvaní. Pápežské cesty sa totiž štandardne plánujú niekoľko rokov vopred. Titulky niektorých médií oznamovali, že do Československa prišiel muž, na ktorého sa čakalo tisíc rokov.
Ale Ján Pavol II. bol muž so zmyslom pre symboliku. Veľmi dobre si uvedomoval význam svojej návštevy v stredoeurópskej krajine, ktorá bola 50 rokov súčasťou komunistického východného bloku, mocensky pripútaná k Moskve. Podporoval zmeny, ktoré v Československu po Nežnej revolúcii v novembri 1989 prebiehali.
Začiatok roka 1990 bol nabitý dramatickými spoločenskými udalosťami. Komunistickým režimom desaťročia potlačovaná katolícka cirkev vychádzala z ilegality, chystali sa prvé slobodné voľby. Deň pred pápežovým príletom sa názov spoločného štátu Čechov a Slovákov zmenil na Českú a Slovenskú federatívnu republiku.
Ján Pavol II. počas svojej návštevy odslúžil omšu v Prahe na Letenskej pláni, kde prišlo 700-tisíc ľudí. O deň neskôr slúžil omšu v moravskom Velehrade a na letisku Vajnory v Bratislave. Historicky dôležité bolo jeho posolstvo, ktorým prelomil mlčanie katolíckej cirkvi o Jánovi Husovi. Poukázal na jeho mravný život a vyjadril nutnosť obnoviť jeho miesto medzi reformátormi katolíckej cirkvi.
V Košiciach vyhlásil troch svätých
O päť rokov neskôr, 30. júna 1995 prišiel Ján Pavol II. znova na štyri dni, ale už na územie samostatnej Slovenskej republiky. Pri svojej druhej návšteve Slovenska zavítal najprv do Dómu svätého Martina v Bratislave.
Na letisku v Janíkovciach pri Nitre ho privítalo množstvo pútnikov, jeho cesta potom smerovala do Šaštína, kde pobudol v saleziánskom kláštore a pred bazilikou Sedembolestnej Panny Márie odslúžil omšu. Na Mariánskej hore pri Levoči prišlo na omšu s pápežom Jánom Pavlom II. 300-tisíc veriacich.
2. júla vzdal v Košiciach hold protestantom zavraždeným katolíkmi v 17. storočí. Jeho návšteva prispela k lepšiemu pochopeniu náboženského cítenia a tolerancie. K vrcholom návštevy na východe Slovenska patrilo vyhlásenie troch košických mučeníkov za svätých. Svätý Otec v homílii 2. júla 1995 vyhlásil za svätých Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého.
V Bratislave blahorečil Hopka a Schelingovú
Počas svojej tretej návštevy Slovenska 11. až 14. septembra 2003 Ján Pavol II. zavítal do Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a do bratislavskej Petržalky. V slovenskom Ríme, do ktorého pôvodne podľa programu prísť nemal, navštívil Katedrálu sv. Jána Krstiteľa.
V Banskej Bystrici celebroval aj pontifikálnu svätú omšu na Námestí SNP. Po omši zavítal do Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne. Na omši v Petržalke pred Kostolom svätej rodiny blahorečil gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka a rádovú sestru Zdenku Schelingovú.
O dva roky nato, 2. apríla 2005 vo veku 84 rokov, v predvečer sviatku Božieho milosrdenstva 264. pápež Ján Pavol II. zomrel na následky ťažkej choroby. Za svätého ho vyhlásil pápež František 27. apríla 2014.
Zdroj: TASR/Wikipedia/navstevapapeza.sk/rozhlas.cz