Tohtoročná zima je z pohľadu snehovej nádielky veru poriadne štedrá a o to viac je pre priaznivcov zimných športov mrzutý pretrvávajúci lockdown. Zimné štadióny sú zatvorené a lyžiarske vleky nepremávajú. Povolený je však pohyb v prírode a čoraz viac ľudí tak objavuje čaro bežeckého lyžovania.
„Evidujeme obrovský nárast záujmu o tento druh športu,“ potvrdil zástupca predsedu lyžiarskeho klubu Metropol Košice Vladimír Olejník. „Ľudia zistili, že bežkovanie umožňuje pohyb na vzduchu, prevetranie tela a navyše je veľmi užitočné z pohľadu fyzickej kondície. Je totiž všeobecne známe, že pri bežeckom lyžovaní sa do akcie zapája vyše 70 percent svalov. Kĺby pritom nie sú namáhané tak, ako pri behu.“
Skúsený bežkár brázdi bielu stopu už niekoľko desaťročí, no mnoho iných ju objavilo intenzívnejším spôsobom až počas tejto zimy.
„Ako nadšenec cykloturistiky vnímam bežky počas takejto snehovej nádielky ako výbornú náhradu za bicykel,“ hovorí bývalý futbalový brankár súčasný zamestnanec Katedry telesnej výchovy na Technickej univerzite Ľuboš Vojtaško. „Pri zatvorených lyžiarskych strediskách vyrážam na bežky oveľa častejšie a tento komplexný šport sa mi páči čoraz viac. Aktívne je počas neho celé telo a to všetko sa deje v prírode. Je to taká príjemná únava a pred každým výjazdom si spomínam na slová mojich starších kolegov. V prípade veľkej snehovej nádielky sa nechali vyviezť na Zlatú Idku a potom to na bežkách zlyžovali cez Kojšovku, Zlatoidské sedlo, Lajošku a Jahodnú až dole do Čermeľa. Súčasné podmienky sú ideálne a lákalo by ma vyskúšať si túto trasu osobne.“
Nárast záujmu o bežecké lyžovanie eviduje aj v radoch svojich študentov. „V súčasnej dobe nie je možná telesná výchova v priestoroch univerzity a študenti to teda nahrádzanú plnením športových aktivít, o ktorých nás informujú prostredníctvom aplikácií. Mnohí si vybrali práve bežky a posielajú nám svoje výkony z viacerých zaujímavých miest,“ prezentuje skúsenosť z vysokoškolského prostredia Ľuboš Vojtaško.
Bežecké lyžovanie pôsobí na prvý pohľad ladne a jednoducho. Presne taký dojem mala pri svojich začiatkoch v bielej stope aj moderátorka Radka Kovaľ Mazáková. Realita ju však vyviedla z omylu.
„Vravela som si, že na tom predsa nemôže byť nič hrozné a nemôže ma to prekvapiť. Opak je však pravdou. My vidíme na bežkách pánov a dámy, ktoré sa posúvajú ladným spôsobom veľkou rýchlosťou. Keď sledujeme v televízii biatlon, tak to vyzerá naozaj ľahko. Keď sa však na bežky postavíte prvýkrát, tak zistíte, že je to o šialenej rovnováhe. Stále ste iba na jednej lyži a treba sa pripraviť na nevyhnutnosť pádov. Aj z malilinkého kopčeka sa spúšťate s veľkým strachom v srdci,“ usmieva sa Radka.
Začiatky sú jednoducho ťažké v každom športe. Zážitok z jazdy líši aj v závislosti od toho, aké bežecké lyžovanie si človek vyberie.
„Nie je jedno, či si vyberiete bežkovanie na upravených tratiach, alebo v hlbšom snehu na lúkach a poliach,“ upozorňuje V. Olejník. „Závisí aj od toho, či preferujete klasické lyžovanie, ktoré je prirodzenejšie ľudskému pohybu, alebo skejtovanie, čiže voľný štýl nazývaný aj ako korčuľovanie. Ten sa však dá robiť iba na upravovaných tratiach.“
Práve o úpravu tratí v okolí Košíc sa starajú predstavitelia Metropolu už niekoľko desaťročí. Ich domácou „arénou“ je predovšetkým Kojšovská hoľa, ktorej nadmorská výška garantuje ideálne snehové podmienky počas väčšej časti zimy.
„Momentálne tam prevádzkujeme 1,2,3 a 5-kilometrový okruh. Ide o rozšírené trate, na ktorých prejde aj ratrak. Mimo zimnej sezóny ich kosíme, upravujeme od popadaných konárov či stromov a teraz samozrejme zabezpečujeme stopu. Vďaka nadmorskej výške nad tisíc metrov máme na Kojšovskej holi garanciu snehu a v tejto sezóne to platí dvojnásobne,“ pochvaľuje si priam dokonalé podmienky predstaviteľ Metropolu.
Najväčším problémom bežeckých tratí na Kojšovskej holi je však ich dostupnosť. Sedačková lanovka dlhé roky chátra a prístup autom zo Zlatej Idky je pre ľudí bez povolenia zakázaný.
„S týmto bojujeme stále. Veríme, že majitelia Ski Parku Erika nájdu nejaké riešenie. Inšpirovať sa môžu napríklad Martinskými Hoľami, kde je prístup spoplatnený. Autami sa tam ide dopoludnia hore a popoludní dole. Úplne najlepšie by však samozrejme bolo, ak by bola oživená prevádzka sedačkovej lanovky,“ prezentuje zbožné želanie všetkých bežkárov, ale aj ostatných lyžiarov Vladimír Olejník.
Súčasné kvalitné snehové podmienky však umožňujú aj iné možnosti, než je Kojšovská hoľa. Amatérski bežkári využívajú rovinu na golfovom ihrisku Alpínka, upravené trate sa nachádzajú v okolí Jahodnej a veľkou tradíciou sa pýši aj areál nad Kavečanmi.
„Vďačíme za to pánovi Jurajovi Tóthovi, ktorý to tam v podstate celé vybudoval. Nachádzajú sa tam 2,3 a 5-kilometrové trate a vybudovaná bola chata Hrešná, ktorá vznikla práve na popud bežkárov. Bola to rozhodcovská veža a v tejto zóne sa dokonca nachádzala unikátna kilometrová trať s umelým osvetlením. Pred tridsiatimi rokmi išlo o unikátnu vec v rámci celého Československa,“ upozorňuje Olejník.
V klube Metropol pôsobí momentálne okolo dvadsať aktívnych členov a hoci získala táto organizácia v minulosti veľa úspechov, momentálne jej chýba nová krv.
„Deti potrebujú byť v kolektíve a ten by už potreboval aj trénerov. Náš šport je navyše závislý od snehu, do hry vstupuje faktor dopravy a chce to obetu. Za našich čias sme trénovali za každého počasia. V zime i vo vetre. Dostať deti do takýchto podmienok dnes je nesmierne náročné,“ komentuje neúprosnú realitu skúsený bežkár. „Netýka sa to iba Košíc. Bežkové lyžovanie na Slovensku má momentálne málo vrcholových pretekárov a chýbajú nám následníci vo vrcholovej forme, ktorí by mohli reprezentovať na medzinárodnej úrovni.“
Zatiaľ čo profesionálna zložka tohto športu zažíva krízu, medzi amatérmi nastal boom. Výhodou je aj relatívne nízka finančná náročnosť.
„V podstate je to lacný šport. Základná výbava – lyže, viazanie, palice a topánky – sa dá zaobstarať za nejakých 250 až 300 eur. Pri profesionálnejšom prístupe je to samozrejme drahšie, ale stále je to lacnejšie ako napríklad pri zjazdovom lyžovaní. Nehovoriac o tom, že nepotrebujete kupovať skipasy na vleky,“ podotýka Olejník.
Nadšenie bežkárskych začiatočníkov neraz naráža na ťažkopádnosť v teréne. Tú spôsobuje rozličná kvalita snehu, na ktorú pochopiteľne nevedia zareagovať vhodným mazaním.
„Bežný človek to nemôže zvládnuť. Je to hotová alchýmia,“ upozorňuje odborník, podľa ktorého sú v rámci klasického lyžovania k dispozícii stúpacie i sklzové vosky. „Stúpacie sa mažú na stredovú komoru, sklzové na špičku a pätu. Všetko to treba zmerať, zistiť váhu lyžiara, odmerať tzv. oko na stúpací vosk a ja by som preto amatérom odporučil klasické turistické lyže so šupinami určené na ich výšku a váhu.“
„Mne maže môj manžel,“ smeje sa Radka Kovaľ Mazáková. „Lyže mám vďaka nemu stále pripravené a potom je to už iba o mojich rukách a nohách. Musím povedať, že v našej rodine sa začalo bežkovať vo veľkom. Manžel chodí ráno a ja po obede. Medzitým si striedame starostlivosť o deti. Podmienky sú teraz naozaj skvelé a vyrážame teda často. Najradšej na Kojšovku. Zatiaľ čo dole v Košiciach sa totiž neraz čľapkáme, tam hore je to vždy ako v ľadovom kráľovstve.“
Súčasná snehová nádielka praje aj bežkárom v bližšom okolí metropoly východu a ku šťastiu priaznivcov tohto športu už teda stačí jediné – čo možno najdlhšiu vládu Pani Zimy.