Paralympionik Samuel Andrejčík: To, že je niečo náročné alebo ťažké, neznamená, že je to nemožné

VýchodĽudia

Talentovaný východniar už má zabezpečené miestenky na letné paralympijské hry v Tokiu.

Slovenský reprezentant Samuel Andrejčík, rodák zo Sniny, sa k paralympijskému športu boccia dostal v roku 2010. Aktuálne patrí medzi športovú špičku nielen doma, ale aj v zahraničí. Na paralympiáde v roku 2016 v Rio de Janeiro získal zlatú a striebornú medailu. Počas svojej doterajšej kariéry má na konte štyrikrát titul juniorského majstra Európy, štyrikrát titul majstra Európy a jedenkrát titul majstra sveta.

Študuje v Košiciach na Technickej univerzite počítačové siete. V roku 2012 bol zaradený do reprezentácie Slovenska a v roku 2013 sa zúčastnil svojho prvého medzinárodného turnaja. Boccia je paralympijský šport a zaujímavosťou je, že zdraví športovci sa tomuto nevenujú. Ide o šport podobný petangu. Hra s koženými loptami, ktoré sú naplnené keramickým pieskom, sa hrá v halách na kurte, ktorý je dlhý 12,5 metra a široký 6 metrov.

Foto
Samuel Andrejčík a redaktorka Rádia Košice Simona Mariničová / RÁDIO KOŠICE

„K bocci som sa dostal paradoxne cez stolný tenis, ktorému som sa chcel venovať. Na kúpeľnej liečbe v Kováčovej som mal možnosť si zahrať pár setov s našou paralympioničkou v stolnom tenise Alenkou Kánovou. Na základe nášho rozhovoru a rozhovoru s jej reprezentačným trénerom sme dospeli k záveru, že stolný tenis nie je pre mňa úplne najvhodnejší šport.“

Poradili mu, aby sa zúčastnil športového kempu, ktorý bol organizovaný Slovenským paralympijským výborom. Práve tam, ako sám tvrdí, ho boccia oslovila.

„Dá sa povedať, že už tam mi to išlo dobre. Vedúci spomínaného tábora ma posunul ďalej, poskytol mi kontakty na kompetentných a postupne som sa dopracoval k tomu, že som bocciu začal hrať národne. Princípom hry je odhádzať svoje lopty čo najbližšie ku cieľovej lopte, ktorá je bielej farby a volá sa Jack.“

V jeho kategórii sa hrá na štyri smeny no a koľko lôpt v danej smene buď jeho, alebo súperových je bližšie, tak toľko bodov hráč získava. Po štyroch smenách sa skóre sčíta a kto má viac bodov na konci, vyhráva. Váha jednej lopty je približne 275 gramov.

„Začiatky sú určite pre každého náročné, keďže je dôležité vycibriť si techniku, odhad a presnosť. Samozrejme, je dôležitá aj sila, a to najmä pri rozbíjaní situácií.“

Foto

Samuelove začiatky so spomínaným športom siahajú až do roku 2010, kedy mal 14 rokov.

„Ako na Strednej priemyselnej škole v Snine, tak aj na Technickej univerzite v Košiciach mám vytvorené podmienky na trénovanie, za čo som veľmi vďačný.“

Tréningy sú spravidla iba v interiéri, aby sa neničili kožené lopty.

„V letnej príprave je však zakomponovaná aj hra petangu, teda s kovovými guľami, ktoré sú podstatne ťažšie. Radi sa vraciame späť k našim boccia loptám, s ktorými sa nám lepšie hrá. smileyUž koncom roka 2010 som absolvoval svoje prvé preteky. Prvý významnejší úspech prišiel koncom roka 2011, keď sa mi podarilo vyhrať najprestížnejšiu slovenskú súťaž – Boccia Masters. Aj tento úspech ma posunul do juniorského výberu na blížiace sa Európske hry mládeže, ktoré sa konali v Brne. Tieto preteky sa mi podarilo vyhrať a toto víťazstvo mi otvorilo dvere do reprezentácie Slovenska v športe boccia. Svoju reprezentačnú kariéru som teda oficiálne začal v roku 2013. Ocenení mám naozaj veľa, ale tie pre mňa nepodstatnejšie sú zlato a striebro z letných paralympijských hier v Rio de Janeiro 2016.“

Foto
Socha v Snine, ktorá bola vyrobená na jeho počesť a ako poďakovanie za reprezentáciu mesta / RÁDIO KOŠICE

S jeho tímom sú k dnešnému dňu úradujúcimi majstrami Európy, majstrami sveta, aj paralympijskými víťazmi, čo je rarita. Takisto sú na 1. mieste svetového rebríčka v kategórii páry BC4. Samuel už má zabezpečené miestenky na letné paralympijské  hry v Tokiu 2020, resp. 2021 v kategórii jednotlivci BC4 a páry BC4. Jeho krédom je nevzdávať sa a ísť si za svojimi snami.

„To, že je niečo náročné alebo ťažké, neznamená, že je to nemožné. Bojujte za svoje sny.“

 

Autorka: SIMONA MARINIČOVÁ

 

Komentáre