Parkour. Pri vyslovení tohto slova si zrejme väčšina predstaví skákanie na koni cez prekážky. Vyznávači športového parkouru však nepotrebujú žiadneho zvieracieho partnera a ani žiadne športové pomôcky. Vystačia si so svojim telom a vlastnou šikovnosťou.
Zábavu a vzrušenie totiž nachádzajú v zdolávaní všetkých prekážok, ktoré sa im vyskytnú v ceste. Cieľom parkouristov je reagovať zásluhou tréningu účinných pohybov a rozvoja tela i mysle pokojne a sebaisto za každých okolností.
„Parkour je šport rozdelený na dve disciplíny. V rámci freestylu potrebujete prejsť istú dráhu čo najviac štýlovo, s efektívnymi pohybmi či saltami. Jednoducho tak, aby to lahodilo oku diváka. Speed run je o tom, aby ste sa cez pripravenú dráhu dostali čo najskôr tam a späť,“ vysvetľuje majster Slovenska vo freestyle z roku 2023 Matúš Dzuro.
On sám prišiel tomuto netradičnému športu na chuť počas hrania počítačových hier. Aj tie sú totiž plné skákania a prekonávania prekážok. A keďže je zároveň trénerom v klube Gymnastik Košice rozhodol sa preniesť svoje gymnastické zručnosti aj na ulicu.
„Z pohľadu niektorých pohybov sú parkour a gymnastika podobné, zásadným rozdielom je však precíznosť. V gymnastike musíte robiť všetko precízne. Dopínať špičky, kolená, dodržať držanie tela a jednoducho dodržiavať stanovené pravidlá. Parkour je naopak o voľnosti. Vznikol na ulici a zachováva si povahu „underground“ športu. Čiže istú formu „špinavosti“, vymykania sa pravidlám. Zostavy nerobíte podľa predpisov, ale podľa vlastného pocitu,“ definuje základné rozdiely tréner, ktorý sa venuje obom týmto disciplínam spadajúcim pod Slovenskú gymnastickú federáciu. V čase svojich začiatkov však parkour pod žiadne inštitúcie nepatril.
Táto pohybová disciplína prechádzala vývojovým štádiom hlavne od stredovekého Francúzska. Ľudia skákali, prekonávali prekážky a dôležitým míľnikom bolo obdobie po prvej svetovej vojne. Muž menom Georges Hébert vytvoril niečo, čo je dnes známe pod pojmom parcours du combattant.
„V podstate išlo o to, aby sa ľudia naučili unikať pred nebezpečenstvom. Počas vojny boli časté požiare budov a mnohí ľudia mali problém dostať sa do bezpečia. Neboli pripravení na to, aby dokázali preliezť či preskočiť prekážky. Pán Hébert preto vymyslel efektívny tréning, ktorý umožnil ľuďom pripraviť sa na takéto situácie,“ loví v histórii Matúš.
Na Hébertovu metódu neskôr nadviazal David Belle, ktorý sa k tomu dostal zásluhou otca, francúzskeho vojaka. Muž považovaný za otca štýlu „parkour“ trénoval mnohé disciplíny, napríklad bojové umenia či gymnastiku, a hľadal možnosť ich využitia v živote.
„Stále to bolo o tom byť silný, šikovný a mrštný,“ upozorňuje Dzuro. „Až časom sa k tomu pridali krajšie a efektnejšie prvky. Ľudia to postupne začali robiť tak, aby to vyzeralo ladne a pohyb si užívali ako istú formu umenia.“
V roku 2005 založil David Belle asociáciu Parkour Worldwide Association, ktorá mu mala pomôcť šíriť správnu myšlienku parkouru ďalej. Organizácia čoskoro prestala plniť svoju funkciu a David ju v roku 2006 opustil s týmto vyjadrením: „Aby sa vyhol ďalšiemu komerčnému a filozofickému zneužitiu parkouru, David Belle oznamuje, že neručí za žiadnu stránku, asociáciu alebo spoločnosť, ktorá predstiera, že je oficiálna tam, kde je oficiálny iba názov, ktorý si dala.“
Podľa Bella môže človek pri stretnutí s protivníkom hovoriť, bojovať, alebo utekať. Bojové umenia pripravujú na útok, parkour je formou tréningu pre útek. Aj preto sú jeho disciplínami speed run i freestyle.
„Freestyle je o tom, že si skladáte postupnosť trikov. Namiešate tam saltá, preskoky či otočky. Tak aby to vyzeralo efektne a zároveň plynulo,“ vysvetľuje majster Slovenska Róbert „Nagato“ Košarko.
Priradiť parkouru kategóriu je pomerne náročné. Nie je to totiž extrémny šport, ale skôr umenie s prvkami bojových umení. K prekonávaniu prekážok patria pochopiteľne i pády a úrazom sa nevyhnú ani najväčší majstri.
„Jasné, že sa môžete zraniť. Ja som raz v zime skúšal preskočiť lavičku a pri backflipe s 360-stupňovou otočkou sa mi lavička šmykla a „čapol“ som priamo na obočie. Bolo to však v pohode. Týždeň som bol mimo a potom som sa vrátil do akcie,“ usmieva sa „Nagato“. Podľa šikovného parkouristu z Bukovca je podstatné rozlišovať hazard a riziko. „Všetko je nebezpečné, ak to neovládate. Hazardujete vtedy, ak trik neovládate, ale niekto vás vyhecuje a skúsite to. Do rizika idete vtedy, ak síce daný prvok stopercentne neovládate, no máte natrénované a vždy je tam väčšia šanca, že to zvládnete, ako že sa vám to nepodarí.“
Technická náročnosť založená na pohybe kombinovanom s preskokmi, saltami či inými rotáciami si vyžaduje ohybnosť a mrštnosť. Výborným predpokladom sú gymnastické základy, no dobrou školou je aj samotná ulica.
„Ja som začínal u nás v Bukovci a nemal som žiadne gymnastické základy. Sledoval som videá na youtube a tam robil podobné veci youtuber Tary. Zaujalo ma to, ale časom som zistil, že má lepšie promo ako výkony. Pochopil som, že to viem robiť oveľa lepšie a začal som skúšať nové triky. Postupom som začal viac trénovať, naberať silu a pravidelný tréning ma posunul inam. Čím viac sa tomu venujete, tým väčšia je šanca, že to zvládnete bez zbytočnej bolesti,“ popisuje svoju cestu k titulu majstra Slovenska vo freestyle Róbert „Nagato“ Košarko.
Dnešná generácia začiatočníkov sa môže oprieť o odborné rady špecializovaných trénerov. Jedným z nich je aj Matúš Dzuro, ktorý sa v klube Gymnastik Košice stará o vyše štyridsať detí.
„Častou otázkou rodičov bolo, či to nie je nejaký šport chuligánov. Keďže sa parkour realizuje v uliciach, tak to bol logický predsudok. Realita je však úplne iná. Mottom tohto športu je totiž nezanechať stopu. Nie sme nejakí sprejeri a práve naopak – o miesta našich tréningov sa staráme. Chalani z Bratislavy napríklad často trénovali na jednom múriku a jedného dňa ho išli vymaľovať nanovo. Aby po nich neostal bordel, ale práve naopak – slušné prostredie,“ hovorí M. Dzuro.
Košickí parkouristi obľubujú predovšetkým múriky pri podchode Iskra na sídlisku KVP, no trénovať chodia aj na lavičky pri Kulturparku a Kunsthalle. Čoraz častejšie sa však sťahujú práve do telocviční, kde cibria svoje zručnosti na rozličných bedniach, preskokových koňoch či hrazdách. V rámci oslovenia verejnosti absolvujú aj besedy na školách. Počas svojej návštevy ZŠ Tomášikova predviedli svoje umenie školákom, ktorí pri ich kúskoch zatajovali dych.
„Chalani boli skvelí a ich vystúpenie bolo veľmi inšpirujúce. Páčili sa mi hlavne tie saltá. V rámci telesnej výchovy ich skúšam tiež a možno by bolo fajn, prihlásiť sa na vážnejšie tréningy,“ povedal nám Marek. Desaťročný Tobias prekvapil spolužiakov šikovnou zostavou. Ako totiž následne vysvitlo, on sám už parkúrové tréningy navštevuje a jedným z jeho trénerov je práve Matúš Dzuro. „Keď nám zrušili florbalový krúžok, tak som hľadal niečo nové. Skúsil som parkour a okamžite sa mi to zapáčilo. Stále skúšame nové triky a mojim najbližším cieľom je backflip. Potom by som chcel skúsiť frontflip. Podľa mňa je to výborný šport,“ podotkol Tobias.
Atraktivitu parkouru zvyšuje aj jeho olympijská perspektíva. V rámci letnej olympiády v Paríži sa ešte oficiálne nepredstavil, no organizátori ho zakomponovali do oboch hlavných ceremoniálov.
„Keď ste vnímali otvárací a zatvárací ceremoniál, tak ste si určite všimli zahaleného pána v kapucni. Jeho meno je Tangui a ide o popredného parkouristu,“ upozornil Matúš Dzuro, podľa ktorého sa z pouličného športu postupom času stáva seriózna gymnastická disciplína s vlastnými svetovými súťažami. Atmosféru viacerých Svetových pohárov už zažil aj „Nagato“: „Absolvoval som preteky v Portugalsku i Francúzsku a boli to úžasné zážitky. Už na rozcvičke tam predvádzali neuveriteľné kúsky a počas samotných pretekov to bolo naozaj úžasné. Pre mňa je to silná motivácia a v budúcnosti by som sa rád predstavil na ďalších takýchto podujatiach.“
Šikovní, mrštní a odvážni parkuristi sú pochopiteľne vítaní aj vo svete kaskadérov. „Mnoho z nich sa uplatnilo vo svete filmového priemyslu. Nikto predsa nechce kaskadéra, ktorý sa vám po prvom páde doláme. V tomto sú parkouristi veľmi šikovní a vyhľadávaní,“ zdôraznil Dzuro, podľa ktorého tvoria väčšinu parkouristov chlapci. „Určite je to však aj šport pre dievčatá. U nás v klube máme zatiaľ veľmi mladé baby, ale osobne som už videl aj mimoriadne šikovné parkuristky, ktoré boli naozaj skvelé,“ uzatvára tréner klubu Gymnastik Košice.