Aktualizované 15.10 hod.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v dnešnom hlasovaní prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej v prípade zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Parlament odobril zákon v pôvodnom znení a odmietol pripomienky hlavy štátu.
Za hlasovalo 77 zo 142 prítomných poslancov, proti bolo 25 členov pléna a 39 sa zdržali. Zákon podporili všetci členovia OĽANO okrem Juraja Krúpu, tiež ho odobrilo hnutie Sme rodina, nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu a ĽSNS. Za boli aj poslanci, ktorí odišli z klubu OĽANO, konkrétne Romana Tabák, Ján Mičovský a Ján Krošlák. Strana SaS bola proti. Poslanci Smeru-SD sa zdržali alebo boli proti. Poslanci Za ľudí sa zdržali hlasovania, rovnako aj nezaradení okolo Petra Pellegriniho.
Rodičia detí vo veku od 5 do 18 rokov dostanú na ich voľnočasové aktivity mesačne 60 eur. Ministerstvo školstva a rezort kultúry majú ustanoviť zoznam voľnočasových aktivít, na financovanie ktorých bude možné použiť príspevok. Registre by mali vzniknúť do 1. januára 2023.
Daňový bonus sa upraví v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa. Do 15 rokov sa zvýši zo súčasných 43,60 (respektíve 47,14) eura na 70 eur a od januára 2023 na 100 eur. Daňový bonus na vyživované dieťa vo veku 15 až 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, sa zvýši zo súčasných 23,27 eura na 40 eur a od januára 2023 na 50 eur.
Prídavok na dieťa od júla tohto roka vzrastie na 30 eur a od januára 2023 na 40 eur mesačne. Vzhľadom na zvýšenie sumy prídavku na dieťa sa zruší jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri jeho nástupe do prvého ročníka základnej školy. V roku 2022 a v roku 2023 sa neuplatní valorizačný mechanizmus. Zároveň sa upravil aj systém vyplácania prídavku na dieťa. Ak nebude chodiť do školy, výška prídavku bude polovičná.
Prezidentka pripomienkovala opatrenia, ktoré mali nadobudnúť účinnosť od januára 2023. Čaputová nerozporovala časti, ktoré majú umožniť okamžitú pomoc. Prekážalo jej, že ustanovenia, ktoré majú platiť od nového roka, boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní, keďže podľa nej neboli naplnené podmienky na zrýchlený režim.
Prelomenie jej veta rešpektuje, napriek tomu sa však obráti na Ústavný súd, a to so žiadosťou o posúdenie ústavnosti legislatívneho procesu prijatého balíčka zákonov:
„Ako som vopred avizovala, keďže došlo k prelomeniu veta, využijem svoje oprávnenie a v tej časti, ktorú som namietala, ktorá má byť účinná od 1. januára budúceho roka, podám návrh na Ústavný súd na preskúmanie ústavnosti tohto zákona. Samozrejme, požiadam aj o odklad účinnosti zákona pre prípad, že by Ústavný súd nerozhodol do 1. januára.“
Prezidentka tvrdí, že skrátené legislatívne konanie bolo v tomto prípade použité v rozpore s ústavou, keďže neboli splnené zákonné predpoklady na jeho uplatnenie. Vo vetovaných častiach podľa jej slov nebol daný ani jeden z dôvodov na skrátené legislatívne konanie:
„Vzhľadom na povahu a významný finančný objem balíčka – 1,2 miliardy eur – bolo o to viac namieste vykonať legislatívny proces tak, aby boli dodržané všetky ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti.“
Časť vládnej koalície podľa prezidentky nielen pošliapala pravidlá legislatívneho procesu a rozpočtovej zodpovednosti, ale ohrozila aj samosprávy a samu seba. Čaputová opätovne požiadala kabinet, aby prijal dostatočné a efektívne opatrenia, ktoré budú predovšetkým adresné:
„Balíček ministra financií takouto pomocou nie je.“
Zdroj: TASR