Okrem toho by mala pribudnúť aj funkcia tretieho viceprimátora.
Koaliční poslanci Igor Šimko a Andrej Sitkár predložili do parlamentu návrh na zmenu zákona o meste Košice, ktorý by mal priniesť viac mestských poslancov aj tretieho viceprimátora. Zároveň chcú optimalizovať počet mestských častí (MČ) na šesť, ktoré by kopírovali súčasné okresy Košice I až Košice IV. Staré Mesto a Luník IX by boli samostatnými MČ. Predkladatelia tvrdia, že úspory sa dajú nájsť v nákladoch na chod 22 MČ, čo je podľa nich približne osem miliónov eur ročne. Pri štvorročnom funkčnom období to môže predstavovať 32 miliónov eur. Pôvodné MČ by ostali miestnymi časťami, čo by podľa poslancov vyriešilo problém identity, zachovania symbolov či reflexiu na katastrálne územia.
Aktuálne predložený návrh však neobsahuje optimalizáciu počtu MČ. Súčasťou novely zákona je zvýšenie počtu mestských poslancov zo súčasných 41 na 51 členov pléna. Okrem toho by mohol pribudnúť tretí viceprimátor. Do zákona by tiež mala byť pridaná veta: „Jeden z námestníkov má kompetencie stanovené najmä pre výkon potrieb MĆ vrátane procesu ich racionalizácie, kompetencií, potrieb obyvateľov v nich žijúcich, ako aj komunikácie s ich volenými zástupcami.“
Počet MČ by mal do zákona pribudnúť po prvom čítaní. Šimko priblížil, že v druhom čítaní chcú predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý plánujú odkomunikovať s vedením mesta, pričom by určil nový počet MČ:
„Nepredpokladám, že k územnej dohode dôjde, ale dávame im pomocnú ruku, aby povedali, čo je pre nich prijateľné.“
Šimko nemá problém akceptovať návrh, ktorý na jar predstavila predsedníčka Rady starostov a mestská poslankyňa Lenka Kovačevičová. Ten počíta so 4 MČ, ktoré by kopírovali okresy Košice I až Košice IV.
„Ak prejde takéto uznesenie, tak to dáme do zákona. Ak poslanci či starostovia o sebe opäť nerozhodnú, bude to náš návrh,“ uviedol Šimko s tým, že návrh môžu z úrovne mesta podať hneď, ale aj v októbri:
„Ak prejde prvým čítaním, v októbri by mal byť v druhom čítaní. Môže to byť aj začiatok novembra, všetko závisí od programu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).“
„Poslanci NR SR predkladajú návrh zákona ako iniciatívny návrh s cieľom zabezpečiť racionalizáciu počtu MČ v Košiciach ako výsledok spoločenskej objednávky, ktorá rezonuje dlhé roky v meste Košice, ako podklad je aj súčasný názor väčšiny Košičanov, že je nutná úspora v prospech verejných služieb. Výsledkom má byť najmä zefektívnenie procesov v samospráve a aj priblíženie k občanovi formou následného prerozdelenia kompetencií,“ píše sa v dôvodovej správe.
Predkladatelia skonštatovali, že súčasný počet 22 MČ je neblahým unikátom v pomere k počtu obyvateľov, keďže napríklad Bratislava má 17 MČ, ale dvojnásobný počet obyvateľov.
„Proces postupnej racionalizácie má za cieľ šetriť verejné zdroje, a zároveň plynulý prechod kompetencií jednotlivých MČ za maximálneho rešpektovania demokratického zastúpenia Košičanov. Výsledkom racionalizácie môže byť oproti pôvodnému modelu v 22 MČ finančná úspora a zefektívnenie riadenia procesov v prospech obyvateľov mesta Košice a peňazí Košičanov,“ uvádza sa v návrhu.
V prípade, ak parlament odobrí návrh, zmena usporiadania MČ by mala vstúpiť do platnosti od roku 2030. Vzhľadom na to, že najbližšie komunálne voľby sa uskutočnia na jeseň 2026, zmeny by mali začať platiť nie od najbližšieho, ale od ďalšieho volebného obdobia. Šimko skonštatoval, že takýmto spôsobom by sa malo predísť aj tomu, aby nastal problém s čerpaním eurofondov, keďže aktuálne programové obdobie sa končí v roku 2027:
„Chcem, aby v Košiciach nastala reforma, ktorá nebude okamžitá, aby nebola šoková pre verejné zdroje, ako riziká odstupného v miliónoch eur, aby nebola právnym rizikom, ale aby bola v prospech ľudí a úsporná,“ povedal Šimko, ktorý pripomenul, že o návrhu diskutovali aj s opozičnými parlamentnými stranami:
„Verím, že nebudú politikárčiť, ale budú mať na zreteli, že je potrebné podporiť reformu.“
Šimko verí, že okrem koalície sa aj opozícia pričiní na racionalizácii počtu MČ, ktorá úzko súvisí aj s konsolidáciou verejných financií. Parlamentný poslanec v súvislosti s podporou od Slovenskej národnej strany (SNS) uviedol, že budú rokovať na úrovni koaličných strán:
„Verím, že nebudú mať problém nastaviť rozumné šetrenie v samospráve.“
Keďže medzi parlamentnými poslancami SNS nie je žiaden Košičan, podľa Šimka im nepripadalo logické mať v návrhu zákona niekoho, kto nepochádza z metropoly východu:
„My to robíme ako dvaja Košičania, ktorí sa tomu dlhodobo venujú.“
Poslanci Národnej rady zorganizovali v Košiciach petíciu, ktorá sa týkala názorov obyvateľov na optimalizáciu počtu MČ, čo potvrdil aj Šimko:
„Petícia bola pre nás prostriedok na to, aby sme sa s ľuďmi bavili o našom modeli, nie ako podklad k legislatívnemu aktu.“
Šimko skonštatoval, že si vypočuli viac ako 10-tisíc ľudí, vďaka čomu získali spätnú väzbu. Z tohto dôvodu podľa jeho slov predkladajú návrh na etapy:
„Odkiaľkoľvek bol ten človek, tak nám povedal, že by mali byť v mestskom zastupiteľstve zastúpené všetky MČ.“
Reforma by nemala byť zrealizovaná skokovo. Okrem iného podľa Šimka zaznelo, že odborníci pôsobiaci na úradoch prídu o prácu vrátane ľudí v preddôchodkovom veku:
„To sú stovky ľudí, ktorí sú kvalitní a robia tam dlhé roky.“
Nechať bez práce ľudí pred dôchodkom by bolo podľa Šimka nesociálne. Zároveň zdôraznil, že by pri prepúšťaní vznikol výrazný náklad na odstupné. Šimko dodal, že si vypočuli aj mesto Košice, ktoré hovorilo o problémoch s eurofondmi:
„Je to férová ponuka, začať od roku 2030. Vyčistiť všetky právne či ekonomické riziká, zároveň dbať aj na sociálny aspekt, aby sme nelikvidovali odborníkov na úradoch. Poďme spoločne demokratickým spôsobom urobiť reformu, ktorá bude mať pozvoľný, ale zásadný charakter.“
Občania by mali mať po novom možnosť zvoliť si poslanca mestského zastupiteľstva aj z MČ, ktorá nie je zastúpená v pléne. Podľa Šimka je to určitá garancia pre MČ, aby v prípade zmeny usporiadania modelu samosprávy mali svojho zástupcu v mestskom parlamente:
„Akákoľvek racionalizácia musí mať garanciu, že každá MČ bude mať zastúpenie.“
Poslanci NR SR vyzvali košickú radnicu, aby od budúceho roka nezvyšovala rozpočet na poslancov, čo potvrdil aj Šimko:
„V súčasnosti majú odmenu okolo 800 eur. Verím, že keď ich bude o 10 viac, tak sa uskromnia so 600 eurami.“
Tretí viceprimátor by mal mať na starosti predovšetkým racionalizáciu počtu MČ. Tiež by sa mal zaoberať prechodom práv, povinností, záväzkov, užšej komunikácii so starostami a poslancami, prípadne by sa mal zúčastňovať miestnych zastupiteľstiev. Tiež by sa mal zaoberať aj racionalizáciou kompetencií, aby si boli MČ rovné. Predkladatelia návrhu v tejto súvislosti poukázali na mocenské boje medzi starostami o financie či výrazné rozdiely v kvalite poskytovaných služieb. Jedným z dôvodov pre zaradenie tohto ustanovenia je aj kritika voči vedeniu mesta, že sa aktívne nevenuje procesu racionalizácie.
Poslanci informovali samosprávu, že zákonnou cestou začínajú racionalizáciu počtu MČ. V liste priblížili jednotlivé body svojho návrhu a vyzvali radnicu na vyjadrenie.
„Vítame každý zmysluplný návrh a ponúkame spoluprácu každému, kto prinesie riešenie a redukciu MČ, avšak v tom aktuálnom návrhu poslancov NR SR na Zmenu zákona o meste Košice absentujú nielen termíny, ale aj presné dáta a komplexné odpovede na mnohé odborné otázky. Žiaľ, každý takýto návrh bez konkrétnych riešení sa následne míňa účinku,“ reagovalo mesto.
Radnica sa snaží o predovšetkým jednotný, zmysluplný a hospodárny systém riadenia samosprávy, ktorý má byť prospešný pre občana. Jedinou správnou cestou v zmysle prijatého uznesenia mestského zastupiteľstva ostáva podľa radnice vypracovanie nezávislej a odbornej analýzy. Mesto si ju objednalo u dvoch univerzít, s ktorými podpísalo zmluvu, konkrétne s Ekonomickou univerzitou v Bratislave a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Tie by mali zrealizovať Spracovanie strategického dokumentu efektívneho riadenia samosprávy mesta Košice vrátane odbornej analýzy, návrhu nového modelu riadenia a posúdenia dopadov jeho zavedenia. Okrem iného by mali analyzovať súčasný stav usporiadania a navrhnúť optimálny model samosprávy. Dielo za takmer 180-tisíc eur by malo byť hotové do 13 mesiacov od začiatku jeho zhotovovania, pričom je financované z eurofondov. Samospráva očakáva, že po vyhotovení analýzy získa strategický dokument, ktorého cieľom je odpovedať na mnohé komplexné otázky.
„Odmietame tiež vytváranie politického tlaku na odborníkov z univerzít, ktorí pracujú na mestom objednanej analýze a znevažovanie ich práce prostredníctvom nepremyslených verejných vyjadrení. Naopak, sme radi, že sa expertné tímy z univerzít po desaťročiach čakania na nový – lepší model riadenia košickej samosprávy pustili do riešenia tejto problematiky. Naším cieľom je priniesť Košičanom odborné a dlhodobé riešenie, ktoré bude reflektovať potreby Košíc ako moderného, živého a prosperujúceho európskeho mesta,“ doplnila radnica, ktorá chce na základe strategického dokumentu nastaviť do roku 2030 funkčnú, hospodárnu a efektívnu samosprávu reflektujúcu potreby obyvateľov.
Návrh okrem poslancov NR SR podal aj poslanecký klub v mestskom zastupiteľstve či jeden zo starostov. Zároveň boli predstavené aj ďalšie modely, napríklad 4 mestské časti, model 12+1 či zlúčenie Pereša a Lorinčíka. Poslanci sa po diskusii uzniesli na tom, že berú na vedomie jednotlivé návrhy a riešenia na zmenu počtu MČ, ktoré boli počas rokovania zastupiteľstva predstavené. Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal podnet na Ústavný súd, v rámci ktorého napadol viaceré ustanovenia zákona o meste Košice vrátane práva rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení MČ v obligatórnom referende. Ústavný súd prijal tento podnet na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Zdroj: SITA