Päť generácií košických staviteľov a projektantov

KošiceHistoricKE

Košické budovy skrývajú mnoho príbehov. Obdivujeme ich nielen pre architektonickú krásu, ale aj pre majstrovstvo ich vyhotovenia. Práve na majstrov stavbárov a projektantov sa často zabúda. My vám predstavíme päť generácií rodu Forgách, Rešatko a Slafkovský.

V roku 1865 sa v Košiciach narodil v rodine murára Štefan (István) Forgách. Po dokončení základnej školy sa živil manuálnou prácou, ale kontinuálne sa vzdelával vo viacerých vedných odboroch. Postupne začal vypomáhať vo firme košického staviteľa Michala Répászkého, neskôr pôsobil aj v Spišskej Sobote, v Prešove a Budapešti. V roku 1887 začal spolupracovať s hlavným mestským inžinierom Košíc Adolfom Soukopom a postupne sa vypracoval na odborníka pre stavbu kasární. Od roku 1898 sa jeho profesionálne aktivity sústredili vo vlastnej stavebnej firme.

Foto
Štefan (István) Forgách / HistoricKE

Jeho najväčším prínosom sú inovatívne metódy, ktoré do stavebníctva zaviedol. Vypracoval napr. tzv. Forgáchov železobetónový trámový strop so zvukoizolačným regulačným mechanizmom.

Medzi jeho úspešne realizované projekty patrila aj participácia na väčších zákazkách, ako školské budovy areálu tzv. polepšovne, neskôr Komenského nápravno-výchovný ústav. V roku 1904 projektoval dievčenskú hospodársku školu s internátom v eklekticko-secesnom slohu. Slávnostne otvorenie sa konalo 1. októbra 1905.

Foto
Dievčenská hospodárska škola / HistoricKE

Ďalšie dve školy dnes stoja na dnešnej Kukučínovej ulici a na Požiarnickej ulici. Okrem Štefana Forgácha sa na prvej z nich podieľal Kálmán Bocka v roku 1912 a v druhom prípade Adolf Soukup a staviteľ Ján Balogh.

Štefan Forgách sa do histórie zapísal aj vďaka výstavbe sakrálnych stavieb. Nájdeme medzi nimi jednoloďovú neorománsku stavbu gréckokatolíckeho Kostola nanebovzatia Panny Márie v Kalši z roku 1910 a prestavbu rímskokatolíckeho Kostola mena Panny Márie v Ruskove z roku 1938. Na ďalšej sakrálnej stavbe spolupracoval s Jánom Baloghom. Je ňou jednoloďový neogotický Kostol najsvätejšieho srdca Ježišovho v Kuzmiciach z rokov 1904 - 1905. V Slivníku sa nachádza jeho Kostol sv. Jozefa z roku 1914 a v Belej nad Cirochou nájdeme Kostol najsvätejšieho srdca Ježišovho z roku 1912.

Jeho odkaz nájdeme aj v košických mestských stavbách. Na Alžbetinej ul. č. 19, č. 35 a č. 40 sa podieľal na rekonštrukcii mestských domov. Na ulici Jesenského boli podľa jeho projektov postavené dva domy č. 24. a č. 26, ako aj ďalšie mestské stavby. Významnú časť jeho tvorby mali vilky na Čermeli.

Foto
Hotel Palace / HistoricKE

V roku 1885 sa narodil v Užhorode Andrej Bartolomej (Endre Bertalan) Rešatko (pôv. Resatkó) starší. Pôvodom bol z českej rodiny a jeho otec bol vedúci parného mlyna v Košiciach. Bol vedúci stavebnej firmy vyššie spomínaného Štefana Forgácha. Neskôr podnikal samostatne ako staviteľ  v Košiciach (1920 - 1945). Jeho syn Andrej (Endre), ktorého mal s manželkou Annou Klárou Forgáchovou (dcéra Štefana Forgácha), sa stal tiež úspešným architektom v Budapešti. Ich dcéra sa vydala za Kolomana Slafkovského, finančného úradníka železničiarskej dielne vo Vrútkach. Druhá dcéra bola manželkou hoteliera Róberta Schmiedla.

Medzi najvýznamnejšie stavby Andreja Rešatka patrí zotavovňa na Hornom Bankove, Hotel Palace na dnešnej Štefánikovej ulici, sakrálne stavby ako rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého vo Vechsi (okres Vranov nad Topľou), budova Kláštora uršulínok na Kostolianskej ceste z roku 1928, ktorá leží na vrchu Hradová. Zaujímavými stavbami sú aj rímskokatolícky kostol v obci Gýňov (okres Košice-okolie) z roku 1924, rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v obci Nižný čaj (okres Košice-okolie) z roku 1926. Taktiež realizoval projekt rekonštrukcie rímskokatolíckeho Kostola sv. Imricha v obci Bačka (okres Trebišov).

Foto
Projekt domu na Lipovej ulici / Koloman Slafkovský

Jeho syn Endre Resatkó ml. sa narodil v roku 1918 v Košiciach. Jeho životným poslaním bolo projektovanie a architektúra. Najčastejšie sa venoval projektovaniu priemyselných stavieb, predovšetkým elektrární a teplární. Jeho vysoká odbornosť sa prejavila aj v publikačnej činnosti v odborných stavebných časopisoch (Ipari Építészeti Szemle, Természet és Technika). V roku 1960 dostal Yblovu cenu v druhom stupni, čo je prestížne maďarské ocenenie pre oblasť stavebníctva a predstavuje najvyššie ocenenie v odbore.

Foto
Endre Resatkó mladší  / HistoricKE

V roku 1937 sa narodil Ing. Koloman Slafkovský. Svoju kariéru započal v Hutných stavbách, n. p. Košice (predtým Hornostav), kde pôsobil ako stavbyvedúci, ako aj vedúci strediska v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1973 – 1991 pôsobil vo Výskumno-vývojovom ústave priemyselného staviteľstva ako vedúci výpočtového strediska, výskumno-vývojový pracovník a vedúci odboru budovania automatizovaného systému riadenia v stavebníctve. V rokoch 1994 – 1998 bol hlavným stavebným inžinierom výstavby liečebného komplexu Víaz v Anape v Rusku.

Jeho syn Ing. Peter Slafkovský uzatvára piatu generáciu košických projektantov staviteľov. Dal sa na profesijnú dráhu svojho otca a zakotvil v stavebníctve. Dnes pôsobí ako hlavný technik  v spoločnosti LMT, a.s. a je člen skupiny ENGIE v Liptovskom Mikuláši.

Foto
Peter Slafkovský  / HistoricKE

Mnoho zaujímavých informácií a fotografií, ktoré podčiarkujú históriu týchto výnimočných osobností, ktoré sa zapísali do dejín nášho mesta, nájdete aj na výstave V čase a priestore v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, v Kultúrno-vzdelávacom centre na Pribinovej ul. č. 1. Výstava je sprístupnená v otváracích hodinách knižnice do konca roka 2019.

 

Autor: HistoricKE*

*Zdroj: Eleonóra Blašková, Ing. Koloman Slafkovský: V čase a priestore (Štátna vedecká knižnica v Košiciach; 2019)

 

 

Komentáre