Internetová hra má vraj na svedomí niekoľko detských životov.
Modrá veľryba – nebezpečná hra z Ruska, ktorá v poslednom čase obletela celý svet. Neobišla pritom ani Slovensko. Podľa niektorých sa s ňou môže spájať aj samovražda 16-ročného chlapca a 14-ročného dievčaťa z východného Slovenska. Cieľom hry je totiž vziať si život.
Ako informoval psychológ Marek Madro z internetovej poradne IPčko.sk, do hry sa môže zapojiť teenager tak, že na sociálnej sieti použije hešteg s heslom. Následne ho skontaktuje niekto z kurátorov hry s úlohami, ktoré má zvládnuť.
„Týchto úloh je 50 a po splnení každej z úloh, musíte priniesť nejaký dôkaz - odfotiť splnenie úlohy alebo ho nahrať na video a dať online. Úlohy sú rôzne, od písania nejakých hesiel na ruku, cez vyrezávanie symbolov do kože. Jedna z úloh je napríklad to, že sa postavíte do okna vo výškovej budove. Poslednou úlohou v tejto hre je samotná samovražda mladého človeka, ktorý túto hru hrá“ vysvetlil priebeh hry Madro.
Ako ďalej uviedol, v prípade nesplnenia úloh, sa kurátori hry začnú mladým vyhrážať. Podľa jeho slov poradňu už kontaktovalo niekoľko školákov v súvislosti s Modrou veľrybou. Viacerí mali strach z vlastnej vopred určenej smrti.
„V poslednom období sme zaznamenali veľa žiadostí o pomoc v súvislosti s Modrou veľrybou . Tým fenoménom doslova žijeme. Dokonca nás kontaktovali decká, ktoré sa boja zomrieť. Pôvodne aj chceli, ale teraz už nechcú zomrieť. My sa im snažíme dať odbornú psychologickú pomoc a poradenstvo, prípadne ich nasmerovať na odborníkov v regiónoch po celom Slovensku,“ prezradil.
Dôvera na sociálnych sieťach
Hru s názvom Modrá veľryba registrujú psychológovia už dlhšie. Podľa Madra sledovali najmä dianie v Rusku a postsovietskych krajinách, kde sa po rapídne zvýšenom počte samovraždách detí, začali prijímať aj rôzne legislatívne opatrenia.
Na sociálnych sieťach majú zmapovaných viacero uzavretých komunít, ktoré sa sústreďujú na sebapoškodzovanie mladých ľudí. Vďaka anonymnej četovej poradni sa im snažia poskytnúť odborné poradenstvo.
„Mladí ľudia, tým, že sú na internete, majú pocit, že sú anonymní. Vďaka fenoménom, ktoré so sebou internet prináša, prežívajú pocit väčšej dôvernosti a naozajstnej anonymity, a oveľa rýchlejšie a jednoduchšie sa zdôverujú so svojim prežívaním. Ak vo svojom reálnom živote nenájdu niekoho, s kým môžu tieto svoje problémy zdieľať, potom ich zdieľajú v online priestore,“ poznamenal psychológ.
O celú vec, súvisiacu s touto hrou, sa začala zaujímať aj polícia. Zatiaľ však neeviduje žiaden prípad samovraždy, ktorú by mohla potvrdiť v súvislosti s Modrou veľrybou. Aj keď sa už pošuškávalo o spojitosti so samovraždami 16-ročného chlapca a 14-ročnej dievčiny na východe Slovenska.
Osobné údaje nezverejňujte
Modrá veľryba sa objavila aj u našich českých susedov. Podľa polície zaevidovali niekoľko prípadov sebapoškodzovania pozeraním, a to užívateľov sociálnych sietí Facebook a Instagram, ku ktorým došlo v rámci plnenia úloh v hre. Česká polícia ďalej uviedla, že po splnení úlohy požadovali tzv. kurátori obnažené fotografie maloletej osoby. Aj napriek tomu polícia čelila obvineniam, že šíri hoax.
Na svojej webovej stránke uverejnila aj rady pre rodičov, učiteľov, i samotné deti. V nich sa uvádza, že dospelí by sa mali s deťmi porozprávať o hrozbách na sociálnych sieťach. Zamerať by sa mali predovšetým na zmenu chovania a vzhľad dieťaťa, ako napríklad sebapoškodzovanie či samotárstvo. V prípade, že má rodič podozrenie, že jeho dieťa hrá takúto hru, mal by to nahlásiť na polícii.
Špecialista na sociálne médiá, Samuel Biroš, hovorí, že spomínaná hra funguje mimo aplikácie, čiže sama si obeť nenájde. Len ak dieťa zadá „heslo“ cez značku - hashtag. Takzvaní kurátori Modrej veľryby sa deťom tak mali ozvať a vyhrážať, že ublížia ich rodine, pretože vedia, kde bývajú.
„V tomto bode je kľúčová, by som povedal, ochrana osobných údajov. To, čo zdieľame na fejsbúku, zdieľame svoju polohu, zdieľame, kde bývame, na akú školu chodíme – všetky tieto informácie sa dajú zneužiť najmä ak ide o deti,“ upozornil Biroš a dodal, že podobné informácie vie užívateľ „odhaliť“ len pre svojich priateľov v nastaveniach sociálnej siete.
Nerozlišujú nebezpečenstvo
Podľa detskej psychiatričky sú deti v súvislosti so sociálnymi sieťami dvakrát zraniteľnejšie ako obyčajne. Sú zvedavé a často sa chcú presvedčiť, či sú niektoré veci naozaj také nebezpečné, ako sa o nich hovorí. Sami však nebezpečenstvo nevedia odhadnúť.
„Smrť je pre deti veľmi dlho nepochopiteľná, a tým, že hrajú počítačové hry, kde strieľajú do panáčikov, ktorí znova vstanú a bežia, nie všetci sú schopní odlíšiť, že ten, kto umrie, zase nevstane a nepobeží alebo niečo neurobí,“ načrtla detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová.
Kategórie detí, ktoré by sa mohli nechať zlákať na rôzne hry a výzvy na internete, je naozaj veľa. Či už sú to tie, ktoré chcú vyniknúť medzi rovesníkmi a byť hrdinami, alebo sú to deti, ktoré domov nosia viac poznámok a sú viac trestané, ako oceňované. Zdôveriť sa však môžu rodičom, školským psychológom či svojmu lekárovi.
Ale ako u dieťaťa spozorovať, že pristúpilo na podobnú hru ako Modrá veľryba, či na iné nebezpečné výzvy? Agresivita tzv. kurátorov sa totiž stupňuje a požiadavky na dieťa sú veľmi veľké.
„Dieťa môže byť nepokojné, môže horšie spať, môže byť nervóznejšie, unavenejšie, môže niečo skrývať alebo prestať chodiť na krúžky. Môže si zhoršiť známky, môže to prekrývať nejakou nadmernou veselosťou či aktivitou, alebo strašným pomáhaním doma, len aby zamaskovalo, že sa niečo deje,“ prezradila Rosenbergerová.
Falošní kurátori
Práve moment zmeny by mal byť pre rodičov zdvihnutým ukazovákom a časom, kedy by mali spozornieť. Keď rodičia zistia, že niečo nie je v poriadku, mali by niekoho požiadať o pomoc. V prvom rade by sa však mali s dieťaťom porozprávať – čo sa s ním deje. Keď dieťa nechce komunikovať, rodičia by ho mali vziať k psychológovi.
Podľa našich informácií Modrá veľryba nabrala na Slovensku už aj celkom iný rozmer. Deti nekontaktujú reálni kurátori, ktorí sa spomínajú v Rusku, ale iné deti, ktoré sa na svojich kamarátoch zabávajú.
„Máme tu iné decká, ktoré na heštegy deciek, ktoré potrebujú pomoc, reagujú a posielajú im rôzne úlohy. Robia si z nich srandu a zosmiešňujú ich. Na Slovensku má táto hra úplne iný rozmer, no takisto veľmi nepríjemný a nebezpečný,“ spresnil psychológ Marek Madro.
Dnes už dokonca existujú aj falošní kurátori, ktorí sa zabávajú na tom, že deti presvedčili o tom, že hrajú Modrú veľrybu. Jestvuje aj množstvo stránok, ktoré sa za hru vydávajú. Ľuďom, ktorí ich vytvárajú, sa páči, že ovládajú iných. Cítia sa tak dôležití. Pre každého rodiča je však dôležité ochrániť svoje deti.
Autor: DIANA SEMANOVÁ, RÁDIO KOŠICE