Patrícia Králová z Mukačevskej: „Bol to varovný prst pre to všetko, akým spôsobom žijeme.“

PrešovĽudia

Obyvateľka bytového domu č.5 si spomína na tragický výbuch plynu.

Začiatkom decembra minulého roka zasiahla celé Slovensko, ale najmä mesto Prešov tragická udalosť. O 12.12 hod. došlo k výbuchu bytového domu na Mukačevskej ulici č.7. Plyn vybuchol na 9. poschodí a následne začali horieť všetky štyri zostávajúce poschodia dvanásťpodlažnej bytovky. Tragédia si vyžiadala sedem obetí, jednu nezvestnú osobu a vyše štyridsať zranených. Obyvatelia bytovky hlásili silný zápach plynu v celom okolí objektu a medzi nimi bola aj Patrícia Králová z bytového domu č. 5. „Prišla som skôr z práce a začala som robiť vianočné upratovanie. Keďže počítač mám rovno pod oknom, bola to taká zhoda náhod. Ako som na ňom pracovala a išla mi popritom práčka, zacítila som plyn. Myslela som si, že ostal zapnutý sporák ešte  z rána, keď som si robila hemendex. Šla som to skontrolovať a zistila som, že je všetko v poriadku.“

Ako sama tvrdí, nedalo jej to, mala zlé tušenie, a preto sa šla k susedom opýtať, či náhodou nevarili, nepiekli a zabudli vypnúť sporák: „Vyšla som na chodbu, kde sme to so susedmi začali riešiť. Rozmýšľali sme, či to nebudú susedia pod nami alebo nad nami. V okolí bytov na Mukačevskej sa dlhodobo vykonávali výkopové práce. V lete sa menili vodovodné potrubia, v utorok pred výbuchom sa prestrihol elektrický kábel a následne vypadla celá elektrická vetva a aj výťahy. Začala som sa obúvať a chcela som sa ísť opýtať robotníkov, či je všetko v poriadku a vtedy nastal obrovský náraz, hodilo ma o dvere.“

Najhorším momentom bolo pre Královú to, že nevedela, kde došlo k výbuchu a ako má postupovať: „Nad vami, pod vami, vedľa vás. Čo sa vlastne deje, ktorou cestou mám utekať. Všetci na chodbe sme boli ako-tak v poriadku. Utekala som do obývačky, avšak nevošla som dnu, pretože som tam videla plno skla a vytrhané okná. Prebehla som do spálne a videla som, že bytovka oproti horí. Začala som kričať, chcela som otvoriť okno, avšak prišla som na to, že okno mi ostalo v rukách.“

Galéria k článku

Vtedy zazrela robotníkov, ktorí im kričali, že majú pootvárať okná a vybehnúť rýchlo von z bytovky. Ako hovorí, vyšli pred bytový dom, ktorý už ani nemal vchodové dvere a prechádzali pomedzi ruiny skla: „Pamätám si na tú hrôzu, keď som videla toho pána, ktorý chcel z balkóna zísť o podlažie nižšie a, bohužiaľ, to neprežil. Dlho mi ostanú v pamäti obrazy napríklad, toho starého pána, ktorý stál na kraji zabalený v deke a nemal mu kto pomôcť. Nikomu neprajem, aby niečo také prežil v takej plnej miere. Nikomu neprajem hlavne, aby tam mal svojich blízkych a dúfam, že toto bol taký varovný prst pre to všetko, akým spôsobom žijeme.“

Stáva sa, že si uvedomíme, čo máme, až keď o to prídeme. V súčasnosti sa každý niekam ponáhľa. Sme ponorení do virtuálneho sveta a neuvedomujeme si, ako rýchlo sa všetko môže zo sekundy na sekundu zmeniť. Vráťme sa ale k dňom, ktoré nasledovali po 6.decembri. „Rodiny, ktoré mali byty na druhej strane, sa mohli na Mukačevskú 5 vrátiť, samozrejme, až keď skončilo najväčšie riziko. Viem, že to bolo až tesne pred Vianocami. My sme našťastie mali tú možnosť, že sme odišli k partnerovej mamke do zahraničia. Tam sme strávili Vianoce, lebo tu na Slovensku by to bolo veľmi komplikované pre nás,“ povedala Králová.

Náhradné ubytovanie postihnutým ponúklo mesto Prešov, ale tiež viacero ubytovacích zariadení v okolí. Pamätáme si na to, ako sa zomkol celý východ a všetci chceli podať pomocnú ruku, čo potvrdila aj Králová: „Vám niekedy ani nedochádza, čo všetko máte doma, že si to zoberiete z poličky a máte, no a teraz zrazu to tam nie je. Ľutujem tých ľudí, čo prišli o všetko, sú na tom stokrát horšie ako ja, že som si musela kúpiť hygienické potreby a podobne. Aktuálne to u nás doma vyzerá ako na stavenisku. Vďakabohu, okná sú hotové a v byte je cítiť čerstvú farbu.“

Ako dodala Králová, hoci prešli dva mesiace, nič sa nezmenilo na tom, že má strach byť sama doma: „Tam, kde som sedávala pod oknom, bola stolička a stôl, vyzeralo to katastrofálne. Som vďačná za to, že som mala toľko duchaprítomnosti, že cítim plyn a idem to riešiť. Našťastie som mala len podliatinu na ľavej ruke, ako ma tým nárazom hodilo o dvere.“ V prvých dňoch po udalosti sa uvažovalo o zbúraní iba štyroch najvyšších poschodí domu, ktoré boli najviac postihnuté. Búracie práce začali 16 decembra a deň na to bolo po odstránení najviac poškodených podlaží rozhodnuté o úplnom odstránení objektu. Táto tragédia spojila našu krajinu natoľko, že sa zrealizovala celoslovenská zbierka, z ktorej získané financie boli a budú použité na pomoc dotknutým obyvateľom.

 

Autorka: SIMONA MARINIČOVÁ

 

Komentáre