Keď odchádzal v dvadsiatich rokoch z materských Košíc, nemohol tušiť, že ho bude legionársky chlebík živiť dlhých 17 rokov. V reprezentačnej bránke zažil atmosféru majstrovstiev sveta i domáceho európskeho šampionát v Steel aréne. Teraz je Teodor Paul späť a plný odhodlania zúročiť bohaté medzinárodné skúsenosti v drese HK Košice.
„Už sme to takto cítili v rámci rodiny,“ vysvetľuje pozadie rozhodnutia vrátiť sa domov Teo. „Sedemnásť rokov predstavuje takmer polovicu môjho života a nastal čas vrátiť sa. Vždy som si želal, aby som kariéru ukončil tam, kde som ju začínal. Chcel som pomôcť košickej hádzanej a teraz to navyše vyšlo tak, že Mišo Shejbal ukončil kariéru a v HK potrebovali brankára. Toto načasovanie je však iba náhoda a súhra okolností. Teším sa na novú sezónu, na hru v domácom prostredí a na chlapcov, s ktorými som kedysi začínal.“
Známe tváre nájde aj na trénerskej lavičke. Šéftrénerom klubu bude i naďalej Martin Lipták, samotný A-tím z jeho rúk prevezme Peter Tumidalský.
„S „Pepem“ som ešte hrával aj v reprezentácii. V nej ma viedol aj tréner Lipták. Verím, že „Pepemu“ jeho prvá trénerská skúsenosť vyjde a určite mu chcem byť nápomocný,“ sľubuje Paul. Zápasy svojich budúcich spoluhráčov sledoval občasne cez internet. „Samozrejme v rámci možností. Keď pozerám hádzanú v televízore, tak spravidla takú, kde mám kamarátov. A tých som mal vždy najviac v Košiciach. Viem teda veľmi dobre, že Paťo Hruščák dáva svojich obligátnych desať gólov na zápas a v tíme sú veľké skúsenosti. Celkovo však bude pre mňa extraliga úplne novou ligou a cítim sa rovnako, ako keby som prestupoval niekde do zahraničia.“
Z pohľadu návratu do Niké extraligy má jedinú obavu – z kultúry prostredia. Viaceré hrajúce legendy v tíme HK sa totiž presvedčili o tom, že hoci toho urobili pre slovenskú hádzanú veľa, namiesto rešpektu zažívajú v halách súperov urážky.
„Paťo ma už na to pripravuje pár mesiacov. Varuje, že ma prejde nadšenie i smiech. Mám predtým rešpekt a celkovo som už rozmýšľal nad tým, že to bude iný typ hádzanej. Snažím sa na to pripraviť, pretože túto ligu som hral naposledy pred sedemnástimi rokmi,“ pousmial sa 37-ročný brankár.
Počas svojej bohatej kariéry pôsobil Paul vo viacerých špičkových ligách, no zemou zasľúbenou sa mu stalo Francúzsko.
„Všade to malo svoje čaro. Najradšej však spomínam práve na Francúzsko. V Toulouse sme teraz získali štvrté miesto a išlo o historicky najlepší výsledok klubu. Získali sme najviac víťazstiev a postúpili sme do pohárovej Európy,“ pripomína Paul. Ešte radšej však spomína na pôsobenie v Nimes. „Tam som strávil krásnych päť rokov a spoznal sa s ľuďmi, s ktorými sme v kontakte dodnes. Viacerých z nich plánujem pozvať aj k nám na Slovensko. Rád im predstavím našu kuchyňu či pivo. Budú otvárať oči, keď uvidia, že u nás stojí veľké pivo 2 eura a vo Francúzsku 7 eur malé. Aj jedlo máme určite lepšie.“
Apropos francúzska kuchyňa. Tá má vo svete skvelé meno, no slimáky a víno si srdce slovenského brankára nikdy nezískali.
„Nikdy som mu neprišiel na chuť a keď som víno zdvorilo odmietal na rozličných akciách, tak sa na mňa pozerali celkom nevrlo. Mne to jednoducho nechutí a radšej si dám nealko pivo. Rovnako tak teraz nebudeme doma vyvárať slimáky. Chlapci ich môžu pozbierať na záhrade, ale do hrnca nepôjdu,“ smeje sa otec jedenásťročného Chrisa a osemročného Nicolasa. Obaja vyrastali v krajine galského kohúta a starší syn sa už dokonca venuje hádzanej. „Pre mňa je dôležité, aby sa chlapci bavili športom a boli v kolektíve. Do ničoho ich však netlačím. Ak si vyberú hádzanú, tak ich podporíme, ak niečo iné, tak to bude platiť rovnako.“
Za dôležitejšie považuje, aby neprišli o svoju jazykovú výhodu. „Ovládať francúzštinu je určite dobrý bonus do života. S deťmi sme si vyhradili pár dní v týždni, počas ktorých budeme hovoriť iba francúzsky. Bola by totiž škoda, ak by to zabudli. Jazyk a skúsenosti by som v budúcnosti určite rád zúročil aj ja. Uvidíme, aká príležitosť sa objaví, ale ja som otvorený hocičomu,“ hovorí dlhoročný reprezentant Slovenska. S dovetkom, že francúzsku reštauráciu v Košiciach určite otvárať nebude.
Atraktívnou možnosťou blízkeho návratu do Francúzska by mohla byť letná olympiáda v Paríži. Jej súčasťou bude samozrejme aj hádzanársky turnaj. Slováci sa v ňom nepredstavia, no možnosť stretnúť sa s hádzanárskymi priateľmi je pre Tea lákavá.
„Určite nad tým uvažujem, ale v tom čase už budeme trénovať a neviem, či bude čas. Jeden zo spoluhráčov z Nimes sa ma na to už aj pýtal, ale zatiaľ to vyzerá tak, že si to pozriem skôr v televízii,“ vraví Paul, ktorý má momentálne ešte stále plné ruky práce so sťahovaním. Z Francúzska si s rodinou doviezli plné nákladné auto vybavenia a vybaľovanie ešte chvíľu potrvá. Výrazne dlhšie by však mala potrvať jeho hádzanárska kariéra. „V tomto smere nemám plány. Teraz chcem zvládnuť najbližšiu sezónu a hrať budem, pokiaľ ma to bude baviť. Syn ma žiadal, aby som vydržal, pokiaľ bude hrať profesionálne aj on. To sa však sľúbiť nedá. Obdivujem brankára Bojníc Luďka Fabiana, ktorý dokázal v 51 rokoch vychytať Košice v sérii o bronz a mal naozaj veľmi svižné pohyby. Rád by som sa hýbal v jeho veku rovnako ako on. To je však rarita a uvidíme, či to potiahnem aspoň do štyridsiatky,“ dodáva Teodor Paul pre košiceonline.sk.