Je možné učiť dištančne a zároveň kreatívne?
Pandémia koronavírusu okrem iného paralyzovala aj školstvo. Žiaci a študenti sa niekoľko mesiacov vzdelávajú online formou. Novému spôsobu výučby sa museli prispôsobiť aj učitelia. Jednou z nich je aj Zuzana Takáčová Petrilová, ktorá učí dejepis a občiansku náuku na Základnej škole Bukovecká 17 v Košiciach. Rozhodla sa však spestriť online hodiny zaujímavými projektmi.
Ako hodnotíte dištančné vzdelávanie?
Dištančné vzdelávanie je veľmi náročná forma učenia. Celý komplex vzťahov vstupujúcich do vyučovacieho procesu sa preniesol do takzvaného online sveta, pričom však dochádza v prevažnej miere k napĺňaniu vzdelávacích cieľov. Výchovná zložka sa dostáva, bohužiaľ, takmer úplne na okraj a nehovoriac o tom, že sa strácajú všetky vzťahové väzby medzi učiteľom a žiakom. Stráca sa priestor na budovanie dôvery, pomoci a komunikáciu. Je to celé podmienené tým, že počas online hodiny sa, samozrejme, nedá stihnúť všetko to, čo na hodine prebiehajúcej v triede. Žiakov počas online hodín ovplyvňujú mnohé faktory, veľakrát sa dostávajú do situácií, kedy vykonávajú viacero vecí naraz počas online hodiny, napríklad četujú si navzájom, hrajú hry, čítajú články a podobne. Môžeme hovoriť, že ide o nový fenomén – multitasking, kedy dochádza k vykonávaniu dvoch alebo viacerých úloh, skákanie z jednej úlohy na druhú. Zo psychologického hľadiska to, bohužiaľ, nepriaznivo ovplyvňuje proces učenia sa a zapamätávania u žiakov.
Pre učiteľov je nesmierne náročné udržať pozornosť žiakov, neustále ich motivovať a viesť k plneniu si povinností. Pri dištančnej výučbe dochádza k obdobiu krízy motivácie žiakov. Ako učiteľka humanitných predmetov neustále hľadám odpoveď na otázku, ako vyučovať aj v tomto online svete tak, aby to bolo prínosom. Každú hodinu pripravujem so zreteľom na zručnosti 21. storočia: kritické myslenie, kreativitu, spoluprácu a komunikáciu. Najmä komunikáciu považujem pre praktický život za veľmi dôležitú. Žiakom budú vedomosti úplne zbytočné, ak ich nebudú vedieť využiť, prezentovať, rozprávať a argumentovať. Som vďačná, že predmety dejepis a občianska náuka sú práve tie, kde môžem nechať žiakom priestor na to, aby vyjadrili svoj názor, myšlienky a pocity.
Svojich žiakov učíte zaujímavou formou. Aké projekty ste si pre nich pripravili?
Počas druhej vlny pandémie, kedy žiaci 2. stupňa opäť museli zostať v domácom prostredí a učiť sa online, absolvovali tieto zážitkové aktivity: Mikulášske prekvapenie pre 2. stupeň, Babička, deduško rozprávajte!, Čierne miesta v dejinách, Dejepis v maskách, Škola napriek korone.
Prvotný impulz vzišiel, keď začínal jeden z najkrajších mesiacov v roku december, kedy za iných okolností na našej škole bolo už cítiť tú pravú predvianočnú atmosféru. Všetko sa ukazovalo tak, že 2. stupeň bude o všetky tieto krásne momenty ukrátený (žiaci 1. stupňa chodili prezenčne do školy, a tak pre nich bolo viac možností realizácie). Začala som hľadať spôsob, ako potešiť a najmä prekvapiť žiakov. Rozhodla som sa pozvať na naše online hodiny niektoré osobnosti najmä z Košíc a následne som vymýšľala témy, ktorým by sme sa mohli venovať. Snažila som sa vyhnúť tomu, aby to nebolo povrchné bez hlbšej myšlienky. Cieľom tematických hodín bolo motivovať žiakov k tomu, aby sa zamysleli nad efektívnym trávením voľného času. Žiaci sa počas týchto hodín venovali témam ako spev, tanec, šport a voľba budúceho povolania.
A tak v predvianočnom čase sa podarilo Mikulášske prekvapenie pre žiakov 2.stupňa – online hodiny so vzácnymi hosťami: tanečníci spoločenských tancov Peter Vidašič a Helenka Kašická, speváčka Lina Mayer, športovec Roman Volák, moderátorka Andrea Šprochová a lektor salsy Miguel Angel Quezada. Hýkanie, slzy v očiach, úsmevy a radosť žiakov, ktoré bolo možné pozorovať na diaľku cez kameru, boli neopísateľné. Obrovský hnací motor pre mňa, že toto je tá správna cesta. Zároveň sa aj touto cestou chcem poďakovať všetkým osobnostiam, ktoré prijali pozvanie a spestrili žiakom dištančnú výučbu.
Počas fašiangového obdobia zažili žiaci 5. – 6.ročníka netradičnú online hodinu Dejepis v maskách. Pripomenuli sme si symbolicky nielen tradíciu spájajúcu sa s hudbou, tancom, zábavou a dobrým jedlom, ale preniesli sme sa do rôznych období vďaka historickým postavám, akými boli praveká žena, moreplavkyne, múmia, piráti, trójsky kôň, Archimedes, Kleopatra, Mária Terézia, cisárovná Sissi. Žiaci pri výrobe masiek ukázali skvelú fantáziu, tvorivosť a šikovnosť. V rámci online hodiny sa každá maska svojim spolužiakom predstavila. Tento výnimočný a určite nevšedný zážitkový vyučovací deň, verím, že zostane dlho v pamäti našich žiakov.
So žiakmi 7. – 9.ročníka sme si pripomenuli Medzinárodný́ deň̌ pamiatky obetí holokaustu v rámci trvalo udržateľného školského projektu Čierne miesta v dejinách. Využili sme životné príbehy z kampane Stories that move od Nadácie Milana Šimečku, ako aj výpovede preživších prostredníctvom dokumentu Videli sme holokaust. Počas online hodiny žiaci odpovedali na otázky z kvízu, diskutovali a dozvedeli sa viac o koncentračnom tábore Osvienčim a období́ rokov 1938 – 1945. Žiaci mali možnosť̌ na dobrovoľnej báze si v domácom prostredí́ pozrieť̌ filmy spájajúce sa s touto témou Chlapec v pruhovanom pyžame, Veľký návrat z Osvienčimu alebo Život je krásny. Vo forme plagátu mali vyjadriť̌ úctu obetiam holokaustu.
Projekt Babička, deduško rozprávajte! sa obsahovo zameriava na najzraniteľnejšiu skupinu ľudí v čase pandémie – starých rodičov. Pri plnení jednotlivých úloh sa žiaci 5. – 6. ročníka stávajú malými pátračmi, ktorí odkrývajú históriu, zvyky, tradície, fotografie, príbehy a mnoho iných tajomstiev z ich rodiny, ktoré prepájajú minulosť so súčasnosťou. Cieľom je viesť žiakov k zodpovednosti za učenie, naučiť žiakov efektívne rozvrhnúť čas na prácu, podporiť tvorivosť a najmä budovať toleranciu a úctu k starším ľuďom. Prostredníctvom získaných spomienok žiaci poukážu na to, prečo sú ich starí rodičia výnimoční a prečo majú radi svojich starých rodičov. Starí rodičia mnohokrát ukrývajú rôzne skvosty, ktoré si zachovali ešte od svojich starých rodičov či prarodičov, napríklad náradie, riad, oblečenie, recepty a podobne. Žiaci nafotia tieto predmety, ktoré sa následne stanú súčasťou výstavy Vypadlo zo starej truhlice.
V súčasnosti žiaci zhromažďujú všetky tieto informácie, príbehy a predmety o svojej rodine. Babičky a deduškovia rozprávajú a vnúčatá ich počúvajú a zaznamenávajú príbehy z ich života, napríklad zo školy, z práce, z detstva, o prvej láske, ako sa ich starí rodičia zoznámili, a tak možno dávno zabudnuté príbehy dostanú opäť svoje čaro a ich spísaním sa zachová tento príbeh pre ďalšie generácie. Koncom školského roka budú žiaci prezentovať získané informácie na detskej minikonferencii, ktorá bude vyvrcholením všetkých aktivít. Akou formou zrealizujeme túto konferenciu, či online, alebo prezenčne, je nateraz ešte otázne.
Súčasná situácia je veľmi náročná pre všetkých ľudí, mnohokrát v myšlienkach myslíme na rodiny, ktoré aj za obvyklých podmienok bojujú s rôznymi problémami (alkoholizmus, gamblerstvo, finančné problémy, nedostatok záujmu zo strany rodičov a iné). Pri dennej dochádzke do školy máme možnosť s týmito žiakmi komunikovať, čím sa snažíme vzbudzovať u žiakov dôveru a pomáhať im, aby sa mohli vyrozprávať či podeliť o svoj problém. Teraz takáto možnosť nie je, respektíve viaceré možnosti sú obmedzené.
Vďaka grantu od Karpatskej nadácie naša škola získala finančný príspevok Škola napriek korone na výrobu vlastného maskota školy, ktorý bude prispievať k dotváraniu rodinného prostredia s priateľskou atmosférou, čo považujeme za hlavné benefity našej školy.
Cieľom jednotlivých aktivít je zlepšiť psychickú pohodu u žiakov. Žiakom ponúkame možnosť zdieľať svoje problémy s niekým, koho priamo nepoznajú, a preto sa neboja komunikovať s ním o problémoch. Súčasťou tohto projektu sú štyri aktivity: Linka dôvery, Poštár, Poďme si spolu čítať a Spolu to zvládneme.
V rámci aktivity Linka dôvery budú na škole zavedené online hodiny/konzultácie – takzvané online linky dôvery. Na diaľku túto pomoc bude poskytovať maskot našej školy. V súčasnej dobe je minimálny priestor, ako sa starať o duševné zdravie žiakov a toto považujeme za jednu z aktivít, ktorá by k tomu prispela.
Pre žiakov, ktorí nemajú internet, by tento maskot robil takzvaného Poštára a doručoval úlohy v papierovej podobe (zadania od pedagógov) – bolo by to symbolické a zároveň zážitková aktivita pre spestrenie týchto neľahkých chvíľ v izolácii. Pri tejto aktivite je dôležitá aj spätná väzba od žiakov. Maskot nebude mať problém zistiť, čo vedeli vypracovať bez pomoci, s čím naopak potrebujú pomôcť, čo nevedeli riešiť ani s pomocou a na to nadviazať adresnú pomoc.
Poďme si spolu čítať – žiakom na 1. stupni by tento maskot čítal rozprávky, či už počas online hodín v súčasnosti, ale aj v budúcnosti priamo v škole. Pri tejto aktivite je okrem iného dôležité aj to, že sa rozvíja čitateľská gramotnosť žiakov a zároveň aj komunikačné schopnosti žiakov.
Spolu to zvládneme! – žiaci so ŠVVP sa pravidelne zúčastňujú konzultácií (buď pri prezenčnej forme, alebo aj teraz počas online hodín) so školským psychológom a špeciálnym pedagógom. Žiaci majú zabezpečené špeciálne hodiny s prihliadaním na ich individuálne potreby. Maskot školy bude plniť aj pri týchto konzultáciách a špeciálnych hodinách svoju úlohu ako takzvaný asistent učiteľa. V súčasnosti už čakáme na maskota a tešíme sa na realizáciu všetkých aktivít a najmä na reakcie detí a rodičov pri stretnutí nášho nového školského člena tímu.
Ako na tieto kreatívne hodiny a úlohy reagovali žiaci a rodičia?
Žiaci vždy uvítajú s veľkou radosťou akúkoľvek novú modernú, zážitkovú formu vzdelávania. Naozaj deti sú natoľko úprimné, že ich prejavy vďačnosti sa mi mnohokrát vryjú do pamäti na dlhú dobu. Dnes je veľmi veľa možností, akú didaktickú metódu zvoliť, pričom žiaci si ani neuvedomujú to, že sa pri danej aktivite učia. Samozrejme, nedá sa vždy každému vyhovieť. Určite sa nájde aj zopár žiakov, ktorých aktivity nezaujali, ale je ich len zopár. Pri každom projekte či novej aktivite sa snažím od žiakov získať aj spätnú väzbu, ako sa im hodina páčila, ako sa cítili, či by privítali takúto hodinu aj do budúcna. Z toho vždy vychádzam pri plánovaní aktivít. Troška upravené slová výroku: „Žiaci zabudnú, čo im povieme, zabudnú, čo sme pre nich urobili, ale nikdy nezabudnú na to, ako sa na hodinách cítili.“
Kde hľadáte inšpiráciu na tieto zaujímavé aktivity?
Dištančné vzdelávanie však nie sú prázdniny, je to len iná forma učenia. Pri online hodinách a zadávaní úloh apelujem na žiakov, nech dodržiavajú 3P pravidlá: plánovanie (dňa), pravidelnosť (v učení) a príprava (na online hodiny). Obrovským prínosom pri takejto online výučbe je z môjho pohľadu budovanie zodpovednosti u žiakov, ktorá im pomôže v reálnom živote. Chyby a nedostatky môžeme nájsť vždy a vo všetkom. Aj o nás učiteľoch sa traduje mienka, že skôr poukážeme na to, čo žiak nevie a neovláda namiesto toho, aby sme vyzdvihli to, čo sa žiakom podarilo. Ja sa snažím práve naopak viac žiakov povzbudzovať, podporovať a chváliť.
Môžeme sa neustále sťažovať a hovoriť, ako sa niečo nedá, ako je to všetko veľmi náročné. Vo všetkom však môžeme hľadať a nájsť aj to dobré, pekné. Je len na nás, pre ktorú možnosť sa rozhodneme. Či si zapálime svetielko nádeje dnes, alebo budeme čakať, že príde inokedy. Inšpiráciou a hnacím motorom pre mňa aj v tomto období sú vždy žiaci a ich úsmev na tvárach, radosť a spokojnosť. Škola má byť miestom, kam sa deti radi vracajú, rovnako miestom, ktoré keď raz opustia, zostanú im neopísateľné zážitky a spomienky. Nemali by sme dopustiť, aby táto generácia detí o tieto zážitky prišla a urobiť všetko preto, aby sme to zmenili.
Plánujete v kreatívnych hodinách pokračovať aj naďalej? Čo ste si pripravili pre žiakov do najbližšieho obdobia?
Spätná väzba doposiaľ bola naozaj veľmi pozitívna, čo je pre mňa signál, že by som sa mala naďalej snažiť využívať všetky svoje tvorivé a organizačné schopnosti pre našich žiakov aj v budúcnosti. Niektoré projekty ešte nie sú ukončené a pokračujeme v nich do konca školského roka, teda veľký kus práce je ešte pred nami.
Chcete tieto metódy vo výučbe praktizovať aj pri prezenčnom vzdelávaní?
Pri plánovaní každej novej aktivity sa ju snažím nastaviť tak, aby bola využiteľná a trvalo udržateľná. Projekt Čierne miesta v dejinách realizujem na škole s menšími úpravami už od roku 2013 (vyvrcholením má byť exkurzia, ktorú toho času nie je možné absolvovať). Verím, že týmto inšpirujem ostatných pedagógov, ktorí v sebe objavia túžbu a chuť robiť veci inak a byť pre žiakov a školu obrovským prínosom. Rovnako touto cestou ďakujem za podporu a pomoc vedeniu našej školy a celému kolektívu, ktorí ma podporujú a pomáhajú mi pri realizácii aktivít. Nielen v tomto covidovom období, ale počas celého môjho 10-ročného pôsobenia na ZŠ Bukoveckej 17 v Košiciach sa snažím robiť všetko s láskou, pretože formovať a rozvíjať naše deti je pre mňa poslaním.