Prozaik, vysokoškolský učiteľ a komiksový nadšenec. To je Peter Karpinský (45) z Gelnice, ktorého veľkou časťou života je detský „mimosvet“.
Na vysokú školu prišiel kvôli dejepisu, nakoniec sa začal venovať hlavne slovenčine. Dnes píše a režíruje divadelné hry, venuje sa rozhlasovej tvorbe a je šéfredaktorom literárneho zábavníka Zips. Napísal aj niekoľko poviedok a získal množstvo ocenení.
Lásku k písaniu v ňom však prebudilo čítanie. Keď sa dostal ku knihám, očaril ho fantazijný svet, fiktívny aj nefiktívny. Pretože podľa neho kniha človeku vytvorí paralelnú realitu, do ktorej sa ponorí, a tak spisovateľovi uverí.
Ako autora detských kníh ho vždy fascinovala švédska spisovateľka Astrid Lindrenová, ktorá vo svojej tvorbe búrala konvencie. Vytvorila postavičky Pipi dlhá pančucha a Emil z Lönnebergy. Teda postavy, s ktorými by sa deti teoreticky nemali identifikovať, pretože nespĺňajú predstavy všetkých rodičov.
„Zaujímavé je, že keď sa k jej textom vraciam ako dospelý, stále mi majú čo povedať. Ten humor sa nevytráca a nie je výlučne určený len detskému čitateľovi. Ale je určený aj pre dospelých a ja sa na tom pobavím a nájdem si tam možno ešte niečo iné, než dieťa,“ priznal spisovateľ a jazykovedec Peter Karpinský.
Čitateľovi dáva mapu
Dopustiť nedá ani na autorku Harryho Pottera. Podľa neho patrí Rowlingová do zlatého fondu detskej literatúry, pretože pritiahla ku knihám množstvo detských čitateľov. Na sérii o mladom čarodejníkovi mu imponuje aj to, že ide o hrubé knihy. Rád totiž žije vo svete postáv dlhšie.
Karpinský v knihách hľadá hlavne príbehovosť a estetickosť. Každého autora považuje svojim spôsobom za exhibicionistu, ktorý sa vo svojich dielach odhaľuje. Hovorí, že je úlohou čitateľa, aby zistil, čo je v príbehu skryté.
„Stále tvrdím, že čítanie knihy je také hľadanie skrytého pokladu. Autor dáva čitateľovi mapu s náznakmi, kde by mal byť poklad skrytý. Robí mu značky, aby si našiel pointu sám. Ak by mu nakreslil farebnú rovnú čiaru, ktorá vedie k pokladu, jeho hľadanie by nebolo vôbec zaujímavé,“ zhodnotil vysokoškolský učiteľ.
Aj keď ako spisovateľ debutoval pred takmer 20 rokmi, uvedomuje si, že perfektný príbeh neexistuje. Neverí na perfektné veci, pretože všade sa nájdu chyby, ktoré umelecké dielo poľudšťujú a svojim spôsobom aj identifikujú autora. I jeho diela, ako literárne, tak divadelné „smrdia človečinou“, ale to už musí čitateľ odhaliť sám.
Pubertiakom nerozumie
Ten však často objaví veci, ktoré si možno autor ani sám nevšimol. Napríklad na jednej z besied sa Karpinského opýtal malý chlapec, prečo v jeho knihách prší. A až vtedy si slovenský spisovateľ uvedomil, že jeho detské knihy sú prepojené s motívom dažďa, ktoré sa často spájajú so smútkom.
Napriek tomu spisovateľ a recenzista literatúry pre deti cielene tvorí humorné knihy pre mladšiu kategóriu. A aj keď sa v jeho tvorbe objavia smutnejšie a závažnejšie motívy, tak sa ich snaží odľahčiť. Verí, že aj téma smrti sa dá deťom vysvetliť cez niečo jednoduchšie.
Ako ďalej priznáva, detský svet sa mu veľmi páči, pretože deti sa vedia oveľa viac nadchnúť z vecí, ktoré dospelí berú ako niečo prirodzené. Čomu nerozumie, je svet pubertiakov, o ktorých hovorí, že sú to mimozemšťania.
„Oni nerozumejú nám a my nerozumieme im. Obdivujem všetkých autorov, ktorí majú tú odvahu napísať text pre tínedžerov, lebo ja by som to nezvládol,“ zhodnotil Karpinský, ktorému vlani vyšla kniha pre deti a mládež s názvom Adela, ani to neskúšaj!
Uznáva Supermana
Okrem písania detskej literatúry, sa Karpinský venuje aj komiksom. Je ich veľkým fanúšikom. Už za socializmu si kupoval časopisy Elektrón či ABC. Dodnes je jeho najobľúbenejšou komiksovou postavou Superman.
„Už to nie je ten neohrozený hrdina, ktorý dokáže všetko, ale objavujú sa uňho aj mierne depresie, strata schopností a začína sa poľudšťovať. A to, čo sme hovorili pri literatúre, ak sa tam objaví kvapka človečenstva, a u Supermana sa objavujú ľudské chyby, tak tá postava je plnohodnotnejšia a plastickejšia,“ vysvetlil Karpinský.
Taktiež priznal, že veľmi rád má Arta Spiegelmana a jeho komiks Maus. Autor v ňom totiž ponúka zvláštny individuálny pohľad na problematiku holokaustu a druhú svetovú vojnu. Ten podľa Karpinského ešte nebol prekonaný.
Peter Karpinský (45) sa narodil v Gelnici. V rokoch 1990 – 1995 študoval na Filozofickej fakulte v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach odbor slovenský jazyk – dejepis. Od roku 2000 pôsobí na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity ako vysokoškolský pedagóg. Je autorom niekoľkých kníh pre deti a pre dospelých, taktiež aj divadelných hier a scenárov. Za svoje literárne diela získal množstvo významných ocenení. Naposledy to bola Cena za najlepšiu rozprávkovú knihu na jeseň v roku 2016 , a to za knihu Adela, ani to neskúšaj! Okrem iného napísal aj Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali, Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev, Sedem dní v pivnici, Kde asi rozprávka býva, Skala útočiska. Povesti a príbehy zo Spišskej Novej Vsi a okolia, Diablova skala, Príbehy spod Karpát atď.
Autor: JÁN PÁL, LEA HEILOVÁ