Keď sa povie handbike, predstaví si väčšina z priaznivcov športu na východe Annu Oroszovú. 57-ročná rodáčka z Mirole (okres Svidník) absolvovala už štrnásť košických maratónov, no dobré meno robí Slovensku aj na medzinárodnej scéne.
Na šport bola zvyknutá od malička a nič na tom nezmenila ani autonehoda, po ktorej je od šestnástich rokoch pripútaná na invalidný vozík. V roku 2000 zažila paralympijskú premiéru v Sydney. Pravda, súťažila tam ešte v tlaku na lavičke a rovnakú skúsenosť si zopakovala aj v Aténach. Ďalšie dve olympiády už ale absolvovala ako handbikerka a v tejto pozícii sa mala predstaviť v auguste aj v japonskom Tokiu. Ako je však známe, organizátori boli nútení posunúť vrcholné podujatie o rok.
„V prvej chvíli mi bolo do plaču,“ priznáva Anna Oroszová. „Na olympiádu som sa veľmi tešila a poctivo pripravovala. Museli sme to však prijať, veď vidíme situáciu na celom svete a zdravie je prioritou. Neviem si predstaviť napríklad olympiádu bez divákov, pretože aj mňa osobne posúva práve podpora divákov okolo trate. To rozhodnutie je teda správne, aj keď som verila do poslednej chvíle.“
Sklamanie z presunutia na iný termín bolo o to intenzívnejšie, že nezlomná výchoniarka už disponovala paralympijskou miestenkou. Ideálny bol i zdravotný stav a forma sa javila veľmi nádejne.
„Forma sa buduje postupne a nie nadarmo mám tréningový plán. Vlani som si nechala operovať rameno, pretože som mala odtrhnuté dve šľachy. Všetko išlo dobre a v auguste mala forma gradovať,“ priblížila svoju situáciu 57-ročná handbikerka, ktorá však jedným dychom pridala, že týmto rozhodnutím sa život nekončí. „Iste nie! Budem sa pripravovať ďalej a verím, že do konca roka absolvujem aspoň pár maratónov. V júni by sme mali mať majstrovstvá sveta v Belgicku, ale to asi odložia tiež. Trénovať však rozhodne neprestanem, pretože to sa v tomto športe nedá. Drina pokračuje ďalej!“
Vo svojom živote pristupuje k prekážkam pozitívne a tak tomu bude aj v tomto prípade. „Predĺžilo mi to mladosť a ja sa teším na ďalšiu prácu. Verím, že hoci to bude o rok neskôr, v Japonsku zažijeme krásne veci. Pre mňa išlo vždy o záhadnú krajinu a preto sa na Tokio naďalej teším,“ pousmiala sa A. Oroszová.
Pravda, v tejto chvíli nie je garantované nič. Ani Tokio 2021. Reštart športového života bude prebiehať krôčik po krôčiku a neostáva nič iné, len pokračovať v tréningovom procese v rámci možností.
„Nie je to ideálne,“ zdôraznila Oroszová. „Už teraz cítim, že telo stagnuje. Keď som v posledných týždňoch drela doma na trenažéri, tak som vnímala stratu chuti do tréningu. Nie je to iba o bicyklovaní, ale o pestrosti športovej prípravy.“
Okrem piatich až šiestich tréningoch na handbiku je totiž zvyknutá na prípravu vo fitnesscentre a plavárni.
„Ročne nabehám okolo 12 000 kilometrov a keď som išla na operáciu, tak mi pán doktor povedal, že on toho toľko nenajazdí ročne autom. Ja to pritom musím krútiť rukami. Môžem povedať, že je to vrcholový šport a v podstate nemám deň bez tréningu,“ upozornila bronzová medailistka z vlaňajších majstrovstiev sveta.
Súčasná neistá situácia však jej skalopevným vzťahom k športu neotrasie.
„Podľa mňa ešte nikto nevie, čo bude ďalej. Teraz sa len stále hovorí o víruse a o tom, ako sa chrániť. Chce to čas, ale verím, že už sa to pomaličky hýbe správnym smerom. Šport je moja veľká láska. Neviem si bez neho predstaviť svoj život a nevie si to predstaviť ani moje telo. Budem teda cvičiť a drieť ďalej,“ uzatvorila bojovným tónom handbikerka Anna Oroszová.
Autor: KOŠICE ONLINE