Obrady zahŕňajú aj poklonu krížu.
Veľkonočné trojdnie dnes pokračuje Veľkým piatkom, kedy si kresťania pripomínajú umučenie a smrť Ježiša Krista. Napriek tomu, že je to jediný deň v roku, kedy sa neslávi svätá omša, do kostolov prichádza množstvo veriacich. Vrcholom Veľkého piatka sú podľa rímskokatolíckeho kňaza Farnosti svätých košických mučeníkov Košice – Nad jazerom Lukáša Durkaja osobitné obrady:
„Obrady Veľkého piatku konané spravidla popoludní sú v rímskokatolíckej cirkvi netypické, pretože to trošku vyzerá aj ako svätá omša, ale chýba tam to jadro, a teda premenenie. Nepremieňa sa chlieb na telo a víno na krv, pretože v tento deň túto obetu koná sám Ježiš na kríži. Na úvod prichádza kňaz s asistenciou a ľahnú si tvárou k zemi, čím vyjadrujú smútok nad skutočnosťou Ježišovho utrpenia a smrti.“
Súčasťou obradov je aj bohoslužba slova vrátane tradičných pašií podľa evanjelistu Jána. Po nich nasleduje homília a desať prosieb, ktoré sú slávnostne prednesené. Obrady zahŕňajú aj poklonu krížu, ktorý je od piatej pôstnej nedele zahalený. Kňaz ho za spevu postupne odhaľuje a veriaci si ho uctievajú.
„Po poklone krížu nasleduje sväté prijímanie a po prijímaní v našich krajoch odnesie kríža i Eucharistie do Božieho hrobu. Ide o tradíciu, ktorá je špecifická len v našich krajoch, v Ríme alebo v iných častiach sveta to nenájdete. Ide o niečo typické pre krajiny bývalej Habsburskej monarchie, respektívne nejaké prvky sa môžu nájsť aj v južnom Taliansku, totižto stvárnenie hrobu, v ktorom sa nachádza aj socha mŕtveho Krista,“ doplnil Durkaj.
Boží hrob je zvyčajne vyzdobený kvetmi, pričom sa v ňom nachádza nielen socha mŕtveho Krista, ale aj Eucharistia v monštrancii a odhalený kríž. Veriaci tam prichádzajú na tichú adoráciu a modlitbu. Boží hrob je v mnohých farnostiach sprístupnený počas celej noci z Veľkého piatka na Bielu sobotu, a to až do obradov Veľkonočnej vigílie. V obciach a mestách sa organizujú aj pobožnosti krížovej cesty.