Bývalá zubná technička hovorí, že už vŕta len vaječnú škrupinu a voskom nemodeluje zuby, ale zdobí kraslice.
Maľovanie kraslíc sa jej spája s detstvom a starou mamou, no úplne mu prepadla až v dospelosti. Originálne a detailne prepracované maľované vajíčka z rúk Aleny Pelechovej nájdeme po celom svete a človek by nepovedal, pri čom všetkom sa dajú využiť znalosti zubnej techničky.
„Maľovanie kraslíc je moja veľká záľuba. Je to práca, ktorú robím veľmi rada a dúfam, že to na tom je aj vidieť,“ priblížila autorka, ktorá sa krasliciam venuje zhruba dvadsať rokov. Predtým vŕtala zuby, dnes sú to škrupiny.
„Ono sa to zdá, že som od zdravotníctva odbehla trošku k umeniu a je to niečo úplne iné, no ja si myslím, že som ostala v tom istom. Používam vŕtačku, nevŕtam síce zúbky, ale vaječné škrupinky. Vosk už nepoužívam na modelovanie zubov, ale používam ho na zdobenie kraslíc,“ uviedla v rozhovore pre Rádio Košice.
Rodáčka z Malčíc (okres Michalovce) sa pri kreovaní vzorov inšpiruje aj krajom, z ktorého podchádza. Nie je však jediný. Najviac pri tvorbe používa prvky zo Zemplína, no rada si „odskočí“ aj do iných regiónov a potom sa znovu vráti na Zemplín. Zdôrazňuje však, že by nikdy nenapodobňovala prácu niekoho iného.
„V dnešnej dobe internetu sa kopírovaniu zabrániť nedá. U mňa však žiadnu kópiu nenájdete. S každou jednou kraslicou sa musím vyhrať, aby vyzerala dobre. Vždy pred sviatkami Veľkej noci prichádzam s novou kolekciou kraslíc. Každý rok je to iná farba a iná inšpirácia. Tento rok je to biela a oranžová, ktorá prišla z detvianskych krojov a ich rukávov. Minulý rok to bola zelená farba s farebným voskovaním, ktoré je na tkaninách našich starých mám na Zemplíne. Predtým to bola modrotlač, výšivka na starožitnom kožuchu. Vždy je to nejaká inšpirácia.“
Alena Pelechová vedie v ÚĽUV-e aj kreatívne kurzy, kde sa môže verejnosť priučiť perforovaniu kraslíc. Väčšinou sa prihlásia ženy: „Pri tejto práci nemôžem myslieť na nič iné, iba na to, čomu sa práve venujem. Všetky problémy idú bokom. Musím rozmýšľať, ako usporiadať vzory, aby som bola spokojná najskôr ja a až potom ostatní. Je to veľká psychoterapia.“
Mravenčia práca, akou maľovanie kraslíc rozhodne je, si vyžaduje veľa trpezlivosti aj času. Čo s kraslicami, ktoré nie sú podľa predstáv autorky? „Nemyslím si, že nájdete človeka, u ktorého by bola kraslica, s ktorou by som ja nebola spokojná. Takú z ruky nepustím. Ak sa mi niektorá nepáči, dám ju pred seba, pracujem na iných, stále ju sledujem, rozmýšľam, čo by som tam ešte doladila. Ale keď sa mi nepáči, nikomu ju nedám.“
Pisanki, ako sa krasliciam na východe hovorí, cestujú po celom svete. Maľované vajíčka z dielne Aleny Pelechovej nájdeme na všetkých kontinentoch.
„Veľkonočných trhov sa veľmi nezúčastňujem, no mám obrovský zážitok z Uzbekistanu. Bola som účastníčkou medzinárodného festivalu remesiel. Ako jediná Slovenka a zástupkyňa ÚĽUV. Cestovali sme aj so synom, ktorý mi pomáhal a prekladal. Vajíčka sme mali v každej batožine, ani jedno sa nerozbilo. Všetci obdivovali naše kraslice, kroje ale aj storočné obrusy, na ktorých ich vystavujem. Je to moslimská krajina, takže sme mali čo vysvetľovať k Veľkej noci, no záujem bol. Všetci k nám boli veľmi milí.“