Vodári sledujú celkovo až 84 ukazovateľov.
Pitná voda – prežiť sa bez nej nedá, no zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ sa berie? Košice zásobuje vodná nádrž Starina, Drienovec či Bukovec. Zdravotne bezpečná je vtedy, keď pri trvalom požívaní neohrozuje naše zdravie. A to žiadnym spôsobom.
„Pitná voda dodávaná verejným vodovodom musí spĺňať požiadavky na zdravotnú bezpečnosť pitnej vody, čiže kvalita vody v každom mieste dodávky musí byť vyhovujúca. Aj keď môže chutiť rozdielne v rôznych lokalitách, keďže každá voda má svoj chemizmus, má vlastnú skladbu minerálnych látok. Záleží samozrejme od pôvodu zdroja, situovania zdroja a jeho geologického podložia,“ vysvetlila vedúca chemicko-technologických činností Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Nataša Riganová.
Výroba a distribúcia pitnej vody podlieha na všetkých stupňoch systematickej a veľmi prísnej kontrole, v zmysle príslušných právnych predpisov. Jej kvalita je sledovaná od vodárenského zdroja počas jej akumulácie, úpravy, dopravy až k odberateľovi.
„Zdravotná bezpečnosť vody sa hodnotí a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich hygienických limitov. Rozsah, početnosť a kritéria kontroly ustanovujú legislatívne predpisy, nariadenia vlády 354 z roku 2006 a tiež vyhláška ministerstva životného prostredia číslo 636/2004 o prevádzkovej kontrole,“ uviedla Riganová a dodala, že VVS každoročne vykoná vyše 20-tisíc rozborov.
Sledujú sa pritom všetky ukazovatele, ktorými by mohla byť kvalita vody ovplyvnená. Celkovo vodári sledujú 84 ukazovateľov, a to z hľadiska mikrobiologického, biologického, fyzikálneho, chemického, aj radiologického.
Vodu zo studní treba sledovať
Kontrola všetkých ukazovateľov vo vode sa pre menšiu obec vykonáva raz, prípadne dvakrát ročne. Mnohí si dávajú skontrolovať vodu aj zo studne. Tá však niekedy normám nevyhovuje. Spotrebitelia to voľným okom nevidia, pretože kvalita vody sa dá vyšetriť len laboratórne. Jedine, že voda zmení chuť alebo pach.
„Každý kto má studňu a záleží mu na jeho zdraví, mal by aspoň raz za rok túto vodu vyšetriť. I keď nie je zárukou, že keď mu vyjde voda nezávadná, že celý rok takúto vodu bude mať. Pretože o vodu sa treba starať.“ Uviedla Riganová.
Každý, kto si chce seriózne overiť kvalitu vody, má možnosť si celoročne podať objednávku v zákazníckych centrách VVS. Vyšetriť sa dá aj rozsah ukazovateľov.
„Ak sú prekročené ukazovatele, ako escherichia coli, enterokoky, mikrobiologické ukazovatele, indikátory čerstvého fekálneho znečistenia alebo dusičnany, antimón, arzén, ťažké kovy alebo väčšina organických látok – tým pádom vylučujú možnosť jej použitia ako pitnej vody. Ak je prekročený napríklad limit medznej hodnoty, to znamená, že voda stráca charakter pitnej vody len v tom ukazovateli,“ načrtla Riganová.
Najväčšia je Starina
Ako ďalej prezradila Riganová, aktuálne využívajú 650 vodárenských zdrojov, z toho 622 podzemných a 28 povrchových. Pre Košice zabezpečuje vodu niekoľko zdrojov. Najväčším z nich je vodárenská nádrž Starina.
„Jedná sa o povrchový zdroj, ktorý sa podieľa 41-percentami z celkového objemu dodávanej vody a zásobuje hlavne sídlisko Ťahanovce, čiastočne obec Ťahanovce a sídlisko Furču. Ďalším veľkým povrchovým zdrojom je vodárenská nádrž Bukovec, ktorá tvorí asi 20 percent podielu z celkového objemu dodávanej vody a zásobuje predovšetkým sídlisko KVP. Tretím veľkým zdrojom, podzemným, je vodárenský zdroj Drienovec,“ vymenovala Riganová.
Ten zásobuje Moldavu nad Bodvou a obce po trase do Košíc. Priteká do vodojemu Červený rak a mieša sa so starinskou a bukoveckou vodou. Odtiaľto sú zásobované sídliská Terasa, Staré mesto, Juh, Železníky, Jazero, Krásna, Barca a niektoré obce v okolí Košíc.
Nie je Bukovec ako Bukovec
Naopak, povrchový zdroj Medzev slúži ako rezervný a v súčasnosti ho pre Košice nevyužívame. Najstarším zdrojom sú zas Čermeľské pramene, ktoré sú v prevádzke už od roku 1911. Je to sústava viacerých malých zdrojov, gravitačným potrubím je zásobovaná časť mesta, vrátane Komenského ulice a okolia, až po sochu Maratónca Mieru. Voda z Čermeľa sa zároveň dostáva výtlačným potrubím aj na kopec Bankov.
Ďalším veľkým zdrojom pre Košice sú studne pri Hornáde, najvýznamnejšie z tejto skupiny zdrojov sú vody z čerpacej stanice Sokoľ – Tepličany. Starajú sa o zásobovanie Družstevnej a časť vody sa dostáva aj do mesta.
Riganová taktiež upozorňuje, aby si ľudia nemýlili vodárenská nádrž Bukovec, v ktorej sa kúpu s nádržou, z ktorej sú zásobované Košice. Táto nádrž je položená vyššie a je chránená. Spodná nádrž, kde sa ľudia chodia rekreovať, slúži len pre technologické využitie.
Voda z povrchových zdrojov je samozrejme upravovaná, takéto úpravne sú v Stakčíne aj na Bukovci. Na podzemné zdroje vody vplýva hlavne prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Napríklad taký Drienovec obsahuje viac vápnika, než je bežné u iných podzemných zdrojov. Pitná voda zo Stariny je zas mäkšia než voda z Čermeľských prameňov alebo voda miešaná z vodárenskej nádrže Bukovec a prameňa Drienovec.
Tvrdosť vody zo Stariny sa pohybuje od 1,1 až 1,2 milimolov na liter, v čermeľských prameňoch je to 1,5 až 2 milimoly na liter. Celková odporúčaná hodnota tvrdosti je podľa legislatívy 1,1 – 5 milimolov na liter. Zjednodušene povedané, za tvrdosť vody považujeme obsah minerálov vápnika a horčíka – čím je ich obsah vyšší, tým sa hovorí o tvrdšej vode.
Autor: DENISA RYBÁROVÁ