Pri predstavovaní plánov mesta Košíc z 19. storočia dnes pokračujeme s doteraz historikmi neprebádaným tzv. Hreblayovým plánom. Po Chunertovom pláne a Ottovom pláne mesta Košíc je chronologicky tretím v poradí, ktorý podrobnejšie zachytáva geografické zakreslenie mesta, v tomto prípade je ale zamerané na katastrálne pozemky v okolí centra mesta.
Anton Hreblay sa narodil v roku 1795 v talianskej Cremone. Jeho predkovia však už začiatkom 18. storočia žili a pracovali v Gemerskej stolici. Hreblay od mladosti pôsobil vo vojenskej sfére, najskôr ako poslucháč vojenskej akadémie, neskôr ako pracovník zbrojovky v Oradei a napokon od roku 1826 zakotvil ako vojenský úradník v Košiciach. V roku 1835 vypracoval súbor podrobných plánov pozemkov v okolí mesta. V roku 1840 stál za vybudovaním vozovej cesty na Bankov a o rok neskôr sa stal plnoprávnym mešťanom Košíc. V rokoch 1847 – 1848 bol mestským poslancom a zároveň v službách mesta ako štátny inžinier a súdny znalec. Zomrel v roku 1866 v Košiciach.
Spomínané katastrálne plány pozemkov v okolí mesta sú vyhotovené v kolorovanej podobe s latinskými, maďarskými a slovenskými pomenovaniami chotárnych názov. Celý súbor je podlepený na tvrdom kartóne. Jednotlivé vyobrazenia si predstavíme bližšie.
Prvý plán je označený názvom Calcatura inferior, teda Dolná časť chotára určená na výsev a obsahuje viac-menej prehľad nasledujúcich 12 plánov, teda niečo ako obsah. V podstate ide o územie ležiace južne od samotného mesta. Prvý samostatný plán je označený rímskou číslicou I. a znázorňuje presné vymedzenie pozemkov v blízkosti Myslavského potoka s lokalizáciou v tých časoch obľúbeného výletného miesta Košičanov nazvaného Barčiansky hostinec alebo tzv. Szpaleni hosztzinecz (Spálený hostinec). O niekoľko rokov neskôr tam vznikli popri hostinci aj hojne navštevované kúpele. Táto lokalita sa ešte aj dnes vyskytuje na plánoch mesta a je situovaná za obchvatom mesta s rýchlostnou cestou vedúcou smerom ku Barci.
Plán s číslom II. zasa zobrazuje časť potoka Hrabovec, po maďarsky Galgócz a lokalitu od novoveku zvanú Tábor, juhozápadne od mesta, kde sa už o niekoľko rokov neskôr nasťahovalo cigánske (rómske) obyvateľstvo. Časť III. obsahuje nákres pozemkov v okolí Šibeničného vrchu na vyvýšenine juhozápadne od mesta s názvami ad antiquum et novum Patibulum, teda K starej a novej šibenici. Tieto položky sú bližšie označené ako Mons supplicii antiquus – Starý šibeničný (popravný) vrch a Mons supplicii novus – Nový šibeničný vrch. Staršia šibenica slúžila svojmu účelu už od 14. storočia, mladšia podoba bola vybudovaná v roku 1733 a zbúraná v roku 1846. Pod šibenicami vedie Stará Barčianska cesta – Via antiqua Barcziensis.
Plán s poradovým číslom IV. prezentuje pozemky medzi Starou Barčianskou cestou a Novou Peštianskou cestou, dnes Južnou triedou. Pri Barčianskej ceste stál už od 18. storočia známy prícestný hostinec Pukanec – Educillum Pukantz. Vlastníkom hostinca bolo mesto a zvyčajne ho na stanovenú lehotu dávalo záujemcom do prenájmu.
Mapový list V. zobrazuje situáciu pozemkov medzi cestami do Krásnej a Peštianskou cestou. V tejto lokalite sa nachádzali Vyšné okrúhle lúky – Felsö Kerékrét. Ďalší mapový list s číslom VI. zobrazuje pozemky s chotárnymi názvami Hoszaki a Nižné okrúhle lúky – Alsó Kerékrét. Nasledujúci plán č. VII. uvádza pozemky pri ceste do Krásnej pod názvami Gátszég a Ható. Lokalita Nižné Kapustníky – Cauleta inferior a pozemky pri Kráľovskej prachárni spolu s riekou Hornád sú predmetom listu číslo VIII.
Pozemky v okolí Hornádu pri Vyšnom Opátskom spolu s časťou Prešovskej cesty sú zobrazené na pláne číslo IX. Na tomto vyobrazení je vidieť meandrujúci tok ešte nezregulovaného Hornádu. Aj ďalší list číslo X. sa venuje pozemkom pri Hornáde v lokalite Alsó Szoros spolu s cestou vedúcou do Zemplínskej stolice. Na liste číslo XI. je vyvýšenina Nižný Heringeš – Alsó Heringes, s hranicou pozemkov patriacich do Košickej Novej Vsi. Nasleduje list číslo XII., na ktorom sa nachádza lokalita zvaná Szabad Haraszt, situovaná za Nižným Heringešom a pri hranici chotára s dedinou Zdoba.
Nasledujú plány, ktoré sa nachádzajú v strednej časti chotára, tzv. Media calcatura. Prvý z tejto skupiny je nákres zobrazujúci priestor Šafranovej záhrady – Safrány kert, ktorá sa kedysi nachádzala v blízkosti dnešných objektov Kasární-Kulturpark. Toto pomenovanie je známe už od 16. storočia, pričom je pravdepodobné, že sa tam svojho času šafran skutočne pestoval. Ďalší zobrazený priestor predstavuje pozemky v okolí tzv. Malého jarku – Kis árok nachádzajúce sa medzi cestou do Moldavy a Myslavskou cestou.
V podobnom duchu je prezentovaný aj nasledujúci plán s poradovým číslom III. Pozemky povyše spomínaného Spáleného hostinca sú predmetom ďalšieho vyobrazenia. Možno tu identifikovať niekoľko chotárnych názvov ako napr. Balász főldje, Neumasz či Unnuber. Ďalšia časť pozemkov je situovaná v blízkosti Dolnej a Hornej Myslavskej cesty – Via Miszlokaiensis inferior – Via Miszlokaiensis superior, na mieste zvanom Grot. Podobne sú vyobrazené pozemky v susediacej lokalite zvanej Czong, čím sa dostávame na územie, kde dnes leží sídlisko Terasa. Časť sídliska je postavená na lokalite zvanej Hlinyik, teda Hliník, ktorý leží na pomedzí košických a myslavských pozemkov. Posunom smerom na sever sa dostávame k dodnes známej lokalite Račí potok – Rákpatak, dnes neďaleko amfiteátra. Táto lokalita bola obľúbená už od 16. storočia predovšetkým na pestovanie viniča. Svoju vinicu tu mal dokonca mestský kat. Pohľadom na nasledujúci plán vidíme územie Mestských lesov – Silvae civitatis. Mesto už od stredoveku spravovalo veľké územie lesného porastu vo svojom bližšom a vzdialenejšom okolí. Povyše lesov vedie Spišská cesta – Via Scepusiensis, pričom smeruje od Bankovského hostinca – Bankóiense Educillum, cez lokalitu zvanú Pri červenom kríži – Ad Rubram Crucem, ďalej na Spiš.
Nasledujúce plány prezentujú známe aj menej známe miesta ako Čičky – Csicski a Čarné – Csarne nachádzajúce sa na hraniciach s mestskými lesmi, severozápadne od mesta.
Mnohé z týchto lokalít, ktoré sme spomenuli, sú už dnes zastavané, avšak aj na novších mapových vyobrazeniach mesta z 20. storočia ešte tieto názvy figurujú v pôvodnej podobe. Týmto sa končí prvá skupina pozemkových plánov zobrazujúca dolný a stredný chotár mesta a ďalšiu si predstavíme nabudúce.
Autor: PhDr. Richard Papáč