K dejinám košického podnikania patrí i Andor Július (Gyula) Siposs (27. júl 1853, Špania Dolina – 11. február 1935, Košice). Bol propagátorom súkenníctva a výrobkov z neho, jeho výroba dosahovala dobrú kvalitu aj úroveň spracovania. Nadchol sa tiež plátenníctvom aj čipkárstvom. V Levoči odkúpil od štátu školskú dielňu na pletené výrobky, následne ju previezol do Košíc a v budove bývalého hostinca U zajaca vytvoril pletiarsku prevádzku.
Po zavedení železnice do Košíc v roku 1860 a zapojení mesta do uhorskej a európskej železničnej siete začala furmanská doprava rýchlo upadať. Hostinec U zajaca situovaný na druhej strane mesta, na dnešnom rohu Štúrovej a Žižkovej ulice, začal strácať svoj význam a mestu už nevynášal zisk.
J. Siposs po absolvovaní štúdia v Banskej Bystrici a obchodnej školy v Budapešti začal obchodnícku prax v Košiciach v roku 1873 a v roku 1876 mal v meste aj samostatnú obchodnú prevádzku s módnym tovarom. V roku 1877 založil Spolok pre remeselné vzdelávanie a šírenie domáckeho remesla v Košiciach dielne, v ktorých sa vyučovalo tkáčskemu remeslu. Ich vznik súvisel s úsilím vybudovať v Uhorsku textilný priemysel. Tieto dielne, ktoré v roku 1879 prevzal štát, boli zriadené v priestoroch niekdajšieho hostinca.
V roku 1884 Július Siposs preniesol z Levoče do Košíc zariadenie dielne pletiarskej školy a spojil sa tu s tunajšou tkáčskou dielňou, ktorú v tom čase viedol košický ženský spolok. Zrejme sa aspoň na krátky čas zaviazal, že dielne povedie vlastnými silami a na vlastné trovy. V roku 1885 si Siposs v priestoroch niekdajšieho hostinca zriadil vlastný pletiarsky podnik. Vyžiadalo si to úpravu objektu, ktorý tak stratil pôvodný vzhľad zájazdného hostinca.
Siposs začal s 28 pletiacimi strojmi a tkáčskymi stavmi. V roku 1895 v jeho továrni pracovalo už 70 robotníkov, prevažne žien, ktoré obsluhovali 130 strojov, z toho bolo 65 pletiacich a 12 špeciálnych na pletenie pančúch. Stroje poháňal plynový motor, ktorého výkon nepresahoval 4 konské sily.
Továreň postupne rozširoval a modernizoval tak, že v roku 1895 mala celkom vyše 130 strojov a 70 robotníkov, výrobná kapacita bola 120-tisíc zlatých za rok. Bola tiež zriadená krajčírska dielňa na bielizeň. V továrni sa vyrábal kvalitný pletený tovar a ponožky, čo prekonali importované rakúske, ktorými bol zaplavený uhorský trh.
Bola to Sipossova továreň, ktorá začala nahrádzať pletené rukavice za kožené a vyrábať popri pančuchách – tiež dámskych, pánskych aj detských – rukavice, ktorými zásobovala armádu. Umožňovali mu to nové pletacie stroje anglickej výroby.
Ocenenia na priemyselných výstavách boli zároveň odporúčaním pre odberateľov aj v zahraničí. Spomeňme napríklad diplom priemyselnej výstavy v Debrecíne z 30. augusta 1881, striebornú medailu Krajského živnostenského spoločenstva z Budapešti (jún 1885) alebo striebornú medailu z výstav živnostenského spoločenstva v Pálanke z 24. júla 1887.
Aj napriek viacerým oceneniam a dobrému menu továrne bolo veľmi náročné udržať prosperitu podniku v neľútostnej konkurencii. Už krátko po roku 1908 musel Siposs znížiť beztak nízke mzdy, ale ani tak sa mu nepodarilo udržať výrobu lepšieho tovaru – dámskej spodnej bielizne. Napokon prešiel na výrobu mužskej bielizne, a to výlučne pre potreby vojska. Aj vývoz do Haliče, ktorý predtým sľuboval rozvoj závodu, uviazol, lebo tamojší trh obsadili lacnejším a kvalitnejším tovarom z Čiech a Moravy.
Nepomohlo ani to, že Sipossov syn Gejza úspešne ukončil vo Würtenbergu odborné štúdium. Sipossovci pochopili únosnosť samostatného podnikania a odstúpiac v roku 1913 priestory vzmáhajúcej sa Poledniakovej strojárne vydali sa smerom, ktorý viac vyhovoval ich naturálnej účasti na iných podnikoch a organizátorskej činnosti.
Július Siposs sa aktívne zapájal aj do organizovania hospodárskeho života v Košiciach. V rokoch 1880 – 1882 bol tajomníkom Grémia košických obchodníkov a zakladateľom Kruhu obchodníkov (Kassai Kereskedői Társaskör), v rokoch 1882 – 1890 bol hospodárskym referentom mesta. Tiež bol viackrát zvolený za člena mestského zastupiteľstva a najvýznamnejšiu funkciu zastával ako predseda Obchodnej a priemyselnej komory v rokoch 1904 – 1918.
Autor: HistoricKE