Len v priebehu minulého roka odišlo zo Slovenska za nákup zemného plynu viac ako 2,5 miliardy eur. Približne 2,2 miliardy eur sme zaplatili za dovoz ropy z Ruska. Krajiny Európskej únie zaplatili Rusku za prvý mesiac vojny na Ukrajine za fosílne palivá viac ako 18 miliárd eur.
Európska únia dnes dováža z Ruska takmer 40 percent celkového odberu plynu, 30 percent ropy a 40 percent uhlia. Slovensko je od Ruska ešte závislejšie, 100 percent ropy a 85 percent plynu dováža Slovensko dlhodobo z Ruska. Vývoz ropy a plynu z Ruska tvorí takmer dve tretiny ruského exportu.
Len v priebehu minulého roka odišlo zo Slovenska dodávateľom za nákup zemného plynu viac ako 2,5 miliardy eur. Približne 2,2 miliardy eur sme zaplatili za dovoz ropy z Ruska. Krajiny Európskej únie zaplatili Rusku za prvý mesiac vojny na Ukrajine za fosílne palivá viac ako 18 miliárd eur.
V súvislosti s tým si Európska krajina a jej členské krajiny čoraz viac uvedomujú fakt, že nákupom fosílnych palív posielame do Ruskej federácie peniaze, a tým dovoľujeme financovať ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine.
Ako je na tom Slovensko
Túto zimnú vykurovaciu sezónu zvládlo Slovensko, aj napriek vojnovým udalostiam, bez obmedzení dodávok zemného plynu. Od 1. apríla sa zároveň začali plniť zásobníky plynu na ďalšiu vykurovaciu sezónu. K zníženiu energetickej závislosti od Ruska by mali prispieť aj dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG).
Po skúšobnej dodávke prvého tankeru začiatkom marca pre štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) sa pripravuje ďalšia dodávka, Slovensko však plánuje dodávky skvapalneného zemného plynu ešte zintenzívniť.
„Okrem dodávok skvapalneného plynu tankermi je pre diverzifikáciu zdrojov plynu dôležité aj dokončenie prepojovacieho plynovodu s Poľskom. Ide o severojužné plynové prepojenie Európy, ktoré v dohľadnej dobe umožní dodávky plynu z Nórska a cez terminály v Poľsku aj dodávky skvapalneného zemného plynu z celého sveta,“ informoval koncom marca minister hospodárstva Richard Sulík.
Slovensko má aktuálne zásoby ropy na 120 dní, zákon štátu ukladá, že musia byť na úrovni minimálne 90 dní. Ďalšie zásoby ropy má aj rafinéria Slovnaft a monopolný prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol. V prípade, ak by došlo k prerušeniu dodávok ropy z Ruska, má ministerstvo hospodárstva navyše písomný prísľub spoločnosti Slovnaft, že bude dovážať potrebnú ropu cez 128 kilometrový ropovod Adria medzi Slovenskom a Maďarskom.
Čo hovoria odborníci
Bývalý rektor Slovenskej technickej univerzity Vladimír Báleš v diskusii Budúcnosť priemyslu v klimaticky neutrálnej Európe, ktorú v polovici marca organizovala Republiková únia zamestnávateľov, konštatoval, že keďže je Slovensko úplne závislé od ruského plynu a ropy, urobiť zmenu dodávateľov týchto komodít nebude také jednoduché.
„Prejsť na novú technológiu spracovania ropy z iných zdrojov nebude pre Slovnaft, ale ani pre iné podniky vôbec jednoduché. To isté platí aj pre plyn, pretože na Slovensku sú mnohé fabriky nastavené na zloženie ruského plynu. Odstaviť ruský plyn a prejsť na iné zdroje, napríklad na skvapalnený zemný plyn (LNG), môže byť z hľadiska technológie tiež problém,“ vysvetľuje Báleš.
A nielen pre podniky, veľké aj menšie prevádzky. Aj horáky na peciach v miliónoch slovenských domácností sú nastavené na ruský plyn. Podľa Báleša by zloženie plynu, ktoré by sme mohli dostávať z iných zdrojov, mohlo spôsobovať technické problémy.
„Zatiaľ čo ropa sa používa najmä na výrobu pohonných látok, asfaltu a rôznych chemikálií, plyn na Slovensku, to je predovšetkým Duslo Šaľa, ktoré je hlavným výrobcom hnojív. Bez plynu by táto fabrika bola úplne odstavená,“ dodáva Vladimír Báleš.
Plyn náš každodenný
Pri plyne nemá Slovensko v podstate žiadnu alternatívu. Rýchle zastavenie dodávok plynu z Ruska by mohlo znamenať nevratné poškodenie technológií výrobných podnikov, upozorňujú odborníci.
Dodávateľov plynu je potrebné podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov diverzifikovať. A áno, postupne sa od Ruska odpájať. „No pri uvaľovaní sankcií treba byť obozretní, aby ekonomika úplne nepadla, pretože v slovenskom priemysle je zamestnaných asi 600-tisíc ľudí,“ dodáva Hošták.
Člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Antona Szalay je tiež presvedčený o tom, že rýchlo sa odstrihnúť od dodávok plynu a ropy z Ruska nebude celkom jednoduché.
Ceny energií totiž majú dosah na všetkých. Na domácnosti i zamestnávateľov, ale napríklad aj na nemocnice. „Tie musia byť zásobované energiami, ceny ktorých sa v posledných mesiacoch neúmerne zvýšili,“ hovorí Szalay.
Ceny a skladovanie
Český ekonóm Karel Kříž vysvetľuje, že energetické suroviny z Ruska sú aj omnoho lacnejšie ako z iných svetových zdrojov. „Ale čo je ešte dôležitejšie, obrovské objemy odoberané z Ruska tlačia ceny ropy a plynu vo svete nižšie. Ak sa dodávky z Ruska zastavia, vypadne najlacnejší energetický zdroj na svete. Bude trvať dlhé roky, kým sa za oveľa viac peňazí nájdu a otvoria nové ložiská energetických a ďalších surovín. Tieto komodity sa potom budú ťažiť v náročnejších podmienkach, budú teda drahšie,“ argumentuje ekonóm.
„Ropa je pomerne ľahko transportovateľná a obchodovateľná komodita. Nie je až taký problém ju doviezť z iných častí sveta a skladovať ju. Pri plyne sme závislí na fyzickej infraštruktúre, pretože plyn nie je také jednoduché skladovať. Preto sme viac závislí na jeho neprerušenom toku,“ hovorí Martin Jirušek z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.
Vo svojej výskumnej činnosti sa Jirušek dlhodobo venuje energetickej bezpečnosti v strednej a východnej Európe, vzťahov s Ruskom a geopolitickej rovine energetiky.
Varovanie z roku 2009
Európa má podľa Jiruška dlhodobo problém najmä s plynovou infraštruktúrou, pretože tá nie je rozvinutá všade rovnako. Z toho vyplýva, že nie všetky krajiny majú zaistenú energetickú bezpečnosť z hľadiska dodávok plynu, nie všade sú alternatívy a nie všade je trh dostatočne flexibilný, aby sa s týmto problémom vysporiadal.
„Ide predovšetkým o kapacitu, priepustnosť a schopnosť infraštruktúry posielať plyn viacerými smermi. Stredná a východná Európa bola závislá na jednosmernej infraštruktúre z východu na západ. Napríklad Slovensku sa podarilo vybudovať reverzný tok až v reakcii na krízu v januári 2009,“ vysvetľuje Martin Jirušek.
Išlo o doteraz najväčší výpadok dodávok zemného plynu z Ruska do Európy. Krajiny Európskej únie a väčšina Balkánu sa stali rukojemníkmi v spore medzi Ruskom a Ukrajinou o cenách a dodávkach zemného plynu. Už vtedy ukázala Európska únia jednotný postoj a po dvoch týždňoch si vynútila splnenie záväzkov. Na druhej strane, tento rusko – ukrajinský plynový spor naplno odhalil slovenskú zraniteľnosť a bezmocnosť plynovej závislosti od jedného dodávateľa.
VYUŽITIE ZEMNÉHO PLYNU A ROPY
►zemný plyn sa používa ako palivo na vykurovanie, vo forme stlačeného zemného plynu (CNG) alebo skvapalneného zemného plynu (LNG), ako palivo pre motory vozidiel, ako zdroj vodíka pri výrobe dusíkatých hnojív, syntetických polymérov a tiež ako vstupná surovina pri výrobe elektrickej energie
►zemný plyn si uskladňujú jednotliví dodávatelia v podzemných zásobníkoch, čím dokážu reagovať na aktuálny dopyt na trhu
►zemný plyn sa spotrebováva predovšetkým technologickými procesmi alebo na kúrenárske účely na výrobu tepla a teplej vody
►ropa sa využíva najmä v automobilovom priemysle a doprave na pohon spaľovacích motorov benzínom a naftou, v chemickom priemysle slúži hlavne na výrobu plastov
►ropa je súčasťou aj niektorých liekov, hnojív, pesticídov, používa sa aj v rozpúšťadlách, je dôležitá aj pre výrobu elektriny, až 7 percent svetovej produkcie elektrickej energie pochádza z ropy
Zdroj: TASR/SITA/euractive.sk/Wikipedia/elgas.sk