V predchádzajúcom článku sme sa venovali zaujímavým dejinám hradu Boldogkő. Dnes sa presunieme severnejšie, aby sme si priblížili históriu hradu Füzér, ktorý sa týči nad rovnomennou dedinou na brale v nadmorskej výške 552 metrov neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Obec aj hrad boli pomenované podľa vŕb (v maďarčine füz), ktoré tu početne rástli.
Ako to už býva, najstaršie dejiny hradu zostávajú zahalené rúškom tajomstva. Najstaršia známa písomná zmienka pochádza z roku 1264, kedy hrad násilím od svojej sestry Anny prebral neskorší kráľ Štefan V. O šesť rokov neskôr (1270) ale vznikla listina, v ktorej bola zachytená kúpa hradu uhorským kráľom Ondrejom II., ktorý vládol do roku 1235, čo potvrdzuje, že hrad bol postavený už na začiatku 13. storočia.
Historici sa domnievajú, že to mohol byť jeden z prvých kamenných hradov, ktorý dal postaviť niektorý zo šľachtických rodov a nešlo teda pôvodne o kráľovský hrad. Ondrej II. ho odkúpil od šľachtica Andronicusa z vetvy rodu Kompolt.
Panstvo Füzér malo koncom 13. storočia už pod správou 11 dedín a počas nasledujúceho storočia vystriedalo niekoľko majiteľov. V roku 1389 ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval rodu Perényi. Jeho členovia počas 15. storočia pokračovali vo významných stavebných úpravách hradu, vrátane výstavby gotickej kaplnky.
Na prelome 15. a 16. storočia sa postupne menila úloha hradov postavených na vysokých kopcoch. Tie boli čoraz menej využívané ako sídla aristokracie, ich potreby boli skutočne uspokojené ľahko prístupnými, pohodlnými a priestrannými kaštieľmi. Hlavným sídlom Perényovcov sa stal trebišovský kaštieľ. Hrady však zostali vynikajúcimi strážcami cennosti, väzeniami a vojenskými zariadeniami. To bola tiež úloha hradu Füzér.
Významné miesto v maďarských národných dejinách získal vďaka Petrovi Perényimu, strážcovi korunovačných klenotov. Potom, čo bol po bitke pri Moháči (1526) za uhorského kráľa korunovaný sedmohradský vojvodca Ján Zápoľský, Perényi zo strachu pred tým, že by sa koruna dostala do rúk protikráľa Ferdinanda I. Habsburského, ju na rok ukryl práve na hrade Füzér namiesto Vyšehradu – tradičného miesta korunovácií uhorských kráľov. Netrvalo však dlho a Perényi prešiel na stranu Ferdinanda, ktorému na jeseň 1527 odovzdal kráľovskú korunu.
Po smrti Petra Perényiho prešiel hrad do rúk jeho syna Gabriela, ktorý však zomrel bez mužského potomka, čím vymrela trebišovská vetva rodu Perényi po meči a hrad sa opäť stal súčasťou kráľovských majetkov a o jej ďalšie vlastníctvo sa sporili viaceré šľachtické rody. Hrad následne putoval do rúk šľachtickej rodiny Báthoryovcov, pričom na začiatku 17. storočia ho mala v držbe preslávená krvavá grófka Alžbeta Báthory.
Legenda, ktorá sa spomína na viacerých internetových slovenských stránkach, podľa ktorej sa na hrade mala určitý čas ukrývať po úteku z väzenia, však nie je pravdivá. Báthory totiž bola väznená na Čachtickom hrade a niet jednej zmienky, že by sa jej podarilo utiecť. Po smrti Alžbety Báthoryovej (1614) hrad prešiel na jej syna Pavla Nádasdiho a jeho syna Františka. Tí sa už na hrade nezdržiavali, hrad už výrazne nerenovovali a celé panstvo zvykli dávať do zálohu. Panstvo následne upadalo a v roku 1665 ho tvorilo len niekoľko obcí.
Po Weselenyho sprisahaní bol v roku 1671 popravený František Nádasdy, majetky mu zhabali a na hrad boli dosadené nemecké strážne vojská. Tie sa však z hradu čoskoro stiahli a v ďalších rokoch už nebol obývaný a začal chátrať. Osudným sa mu stal koniec 17. storočia, kedy bol vypálený hornouhorským kapitánom so sídlom v Košiciach Karolom Strassoldom, pretože ho často využívali protihabsburskí povstalci. Múry hradu boli ďalej ničené poveternostnými vplyvmi, ale aj miestnym obyvateľstvom, ktoré si odtiaľ bralo murivo. Po vypálení sa Füzér aj s okolitými dedinami stal na 250 rokov majetkom rodiny Karólyi, ktorých sídlom bola maďarská obec Radványi.
V 19. storočí sa ruiny Füzéra stali námetom pre romantické krajinky, na svojich maľbách ho napríklad zachytil rakúsky maliar Thomas Ender. Na náklady rodiny Karólyi bola v 30. rokoch 20. storočia renovovaná kaplnka a vstupná brána, od 40. rokov je hrad národnou kultúrnou pamiatkou a v 70. rokoch odštartoval archeologický prieskum pod vedením Istvána Felda. Hradné múry sa začali konzervovať v 90. rokoch a od 21. storočia začala nanovo výstavba ďalších častí hradu.
V súčasnosti vedie južným územím Košického kraja k hradu cyklistický chodník, štátna hranica prechádza obcou Skároš. Návštevníci Füzéra sa okrem iného môžu dozvedieť niečo o remeslách v minulosti, prezrieť si výstavu o maďarských korunovačných klenotoch či prejsť sa po bylinkovej záhrade. Zaujímavosťou je šesť pecí a päť kozubov, ktoré obyvateľov hradu zohrievali a niekoľko zachovaných toaliet. Nachádza sa tu aj 12 metrov vysoký stožiar s vlajkou, dve húfnice a desať hákovníc. Konajú sa tu aj viaceré kultúrne a historické podujatia. Pri plánovaní návštevy nezabúdajme, že hrady sú v stredy v Maďarsku zatvorené.
Autor: HistoricKE