Košice boli strediskom politického, hospodárskeho i kultúrneho centra regiónu Abov od stredoveku, ale i obce v okolí majú zaujímavú históriu a mnohé z nich sa turistom oplatí navštíviť, ak ich láka poznávanie miestnej histórie, ako aj prírodných krás. Jednou z tých obcí, ktoré by nadšenci nemali vynechať, je obec Skároš ležiaca bezprostredne pri maďarskej hranici vo vzdialenosti 20 kilometrov južne od Košíc. V sérii dvoch článkov vám priblížime to najzaujímavejšie z jej histórie.
Názov obce pochádza pravdepodobne zo slovanského osobného mena Skároš. Podobný názov mala v stredoveku aj dedina Skerešovo v Gemeri, kde sa zachovalo pôvodné slovanské obyvateľstvo zo stredoveku a názov prešiel prirodzeným vývinom v slovenčine. V Skároši však pôvodné stredoveké obyvateľstvo pravdepodobne vyhynulo. Niektoré zdroje uvádzajú, že názov vznikol pôvodne z osobného mena Skaroš alebo z osobného mena Skar, ku slovu karati. Pôvod možno odvodiť aj zo slova Skvar, vo význame slovenského slova škvarka.
Najstaršia známa písomná zmienka o Skároši pochádza z roku 1270. V tejto donačnej listine vydanej uhorským kráľom Štefanom sa udeľuje verným grófom, bratom Demetrovi a Michalovi, ktorí za kráľa neraz nasadili život, hrad Fűzer spolu s jedenástimi dedinami, ktoré k hradu prináležali od čias kráľa Ondreja II. Skároš síce nebol súčasťou darovaného majetku panstva, ale spomína sa pri metácii (vytýčení hraníc) darovaného územia, ktoré vykonal farár Ján z Potoka. Skároš teda ležal na hranici darovaného územia a v tom čase patril Mikulášovi z tzv. nádoštskej vetvy rodu Aba.
V roku 1312, keď boli Omodejovci porazení spojenými vojskami kráľa Karola Róberta a spišských Sasov, za výdatného prispenia košických mešťanov, ich majetky kráľ rozdelil svojim podporovateľom a spolubojovníkom, medzi ktorých patrili predovšetkým Drugethovci, ktorí sa takto dostali aj k vlastníctvu dediny Skároš.
Nasledujúce dekády sa často menili zemepáni obce. V roku 1508 daroval kráľ Vladislav II. Skároš spolu s obcami Trstené pri Hornáde, Ždaňa, Bohdanovce, Vyšný a Nižný Čaj, Košická Polianka a Krásna nad Hornádom mestu Košice ako majetky po nebohom Andrejovi zo Zbudze. V roku 1519 viedlo mesto Košice spor s dedičmi po Andrejovi zo Zbudze a opátom Andrejom z Krásnej nad Hornádom. Nie je presne známe, dokedy patrili mestu, no v 2. polovici 16. storočia tomu tak už nebolo.
V roku 1565, kedy patrila obec Jánovi Horváthovi Zkarosovi, mala 8,5 porty. V roku 1568 žilo v Skároši 36 hláv rodín, z toho 27 Maďarov, 1 Slovák, 5 Nemcov a 3 neurčení. V obci, v tej dobe nazývanej Eszkáros, teda žilo prevažne maďarské obyvateľstvo. Situácia sa nezmenila ani koncom 18. storočia, kedy pri sčítaniach obyvateľstva viaceré obce v okolí Košíc vykazovali väčšinové maďarské obyvateľstvo a medzi nimi aj Skároš
Kedysi sa ponad obcou týčil hrad, o ktorom však chýba viac informácií a dnes je možné na jeho mieste vzhliadnuť len niekoľko základov. Zvyšky hradu sa nachádzajú asi 2 kilometre východne od obce nad Tureckým potokom, na výraznom ostrohu zvanom Várhegy na kóte 512, ktorá je ukončením horského chrbta od kóty Lysá. Pôvodné názory hovoria o tom, že tam bolo praveké a stredoveké hradisko. Výskum v priestoroch hradu zatiaľ praveké osídlenie nepotvrdil, poznatky máme iba o tom stredovekom.
Zistili sa zvyšky hradu s pravidelnou dispozíciou (rozloha 50 x 19 m) v orientácii horského chrbta juh – sever. Na výstavbu hradu bol použitý andezit spájaný maltou, ktorý sa v Slanských vrchoch ako pozostatok dávnej sopečnej činnosti nachádza hojne. Hrad pozostával z pravidelného obvodového opevnenia s hrúbkou múru 150 centimetrov, v južnej časti v základe až 230 centimetrov a z obytného paláca, ktorý má v najvyššej časti rozmery 19 x 11 m.
Vstup bol zo severnej strany, kde bola pred opevnením oválna plošina, na ktorej sa nachádzalo drevené premostenie. Zo severnej strany bol hrad chránený mohutnou šijovou priekopou so šírkou 15 metrov, hĺbkou asi 8 metrov a dĺžkou 24 metrov, ktorá bola vysekaná do skalného podložia. Za priekopou bola obytno-obranná veža zvaná donjon, vysoká asi 20 metrov, ktorá mala tri podlažia a predstavovala asi prvú stavebnú etapu hradu. Hrad bol najprístupnejší zo západnej strany, odkiaľ viedla aj cesta a odkiaľ bol chránený zemným opevnením s priekopou, ktorej dno bolo pravdepodobne v hĺbke 8 – 10 metrov.
Typologicky je možné objekt zaradiť do prelomu 13. a 14. storočia, kedy sa podobné typy hradov stavali aj v iných častiach dnešného územia východného Slovenska. Keďže Skároš podľa najstarších zachovaných údajov vlastnili Abovci, ktorých jedna vetva mala sídlo v Nádošti (dnes Trstené pri Hornáde), tak je zrejmé, že mohol vzniknúť ako šľachtický hrádok vetvy Abovcov z Nádošťu. Strážil starú cestu od Abaujváru do Košíc a cestu cez horský priesmyk k hradu Füzer.
Po roku 1335 obec a s ňou pravdepodobne aj hrad prešli do vlastníctva Drugethovcov. Zánik hradu nastal pravdepodobne v prvej polovici 15. storočia, predpokladá sa, že to mohlo byť aj dôsledkom bratríckych nepokojov na území Uhorska.
V priestoroch hradu sa výskumom z roku 2002 pod vedením Dr. L. Olexu realizovala jedna kopaná sonda do hĺbky asi 220 centimetrov, pričom sa našla keramika, ktorá je predbežne datovaná do obdobia 13. až 15. storočia.
Autor: HistoricKE