Po stopách vianočného stromčeka

KošiceHistoricKE

Vianočný stromček sa stal neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Na naše územie sa prvýkrát tradícia zdobenia stromčekov dostala koncom 18. storočia, za vlády Márie Terézie, a to zo západného Nemecka, z porýnskych krajov. Ešte začiatkom 18. storočia bol vianočný stromček prekvapujúcou novinkou, miesto nich boli do tej doby v obľube vianočné betlehemy. V roku 1811 je zaznamenané v Jiráskovom románe z dôb národného prebudenia, akým dojmom pôsobila v Prahe táto podivuhodná novinka.

Foto
Vianočná ilustrácia z dobovej tlače  / Slovenský východ 21. decembra 1921

Už v dobe troubadourov poznali vo Francúzsku svetlami ozdobený vianočný strom, na vrcholku ktorého bolo upevnené nahé dieťatko, figúrka Ježiška. V troch trouverských básňach z tej doby je zmienka o stromčeku zdobenom svetlami. Vianočný osvetlený stromček sa vyskytuje tiež v starofrancúzskom románe z 13. storočia Durmart le galoi a v epose Parcival od Wolframa z Eschenbachu. V starofrancúzskom románe videl hrdina románu dvakrát strom, ktorého vetvy boli ozdobené horiacimi sviečkami a na vrchole stromu videl žiariace dieťatko. Pýtal sa pápeža, čo to má znamenať. Ten mu odpovedal, že osvetlený strom znamená ľudstvo, svetlá znamenajú dobrých ľudí, sviece skrivené a skleslé tých zlých, to dieťatko je Kristus. Woltram z Esohenbachu, ktorý pri písaní svojho eposu čerpal tiež z povestí francúzskych, rozpráva, že bývalo zvykom pri vítaní vznešených hostí stavať na ich počesť stromy so svetlami.

Foto
Reklama na hračky a vianočné darčeky / Slovenský východ, 17. decembra 1929

Ako sa zdá, vyvinula sa z tohto pôvodne všeobecne slávnostného obradu obyčaj vítať narodenie Kristovo slávnostne osvetleným stromčekom. Zaujímavé je, že také osvetlené stromy, ktorých sa tiež užívalo pri významných cirkevných slávnostiach, poznali už starí Indovia a Číňania. Tak sa možno domnievať, že náš vianočný stromček vznikol z tohto stredovekého a starovekého kultu.

Foto
O nákupe vianočných stromčekov v Košiciach v roku 1928  / Slovenský východ, 21. decembra 1928

Stredoveký spisovateľ Platter vo svojich zápisoch z roku 1552 spomína: „Na Štedrý večer videl som mnoho sviečok, ktoré boli vyložené všade v obchodníckych búdach a ktoré boli v noci zapaľované.“ Zo známeho spisu humoristického spisovateľa Šebestiána Pranta Loď bláznov vieme, že na Vianoce a Nový rok sa vyzdobovali izby jedľovými vetvami.

Najviac sa šírila tradícia vianočných stromčekov v nemeckom protestantskom prostredí. V 16. storočí šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Okolo 17. storočia začali stromčeky vo veľkom prenikať do bežných domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na dedinách a v 18. storočí sa z Nemecka rozšíril zvyk do celého sveta. Koncom 18. storočia sa už častejšie vyskytovali u spisovateľov záznamy o vianočnom stromčeku a vianočných svetlách.

Foto
Vianoce pred dvermi  / Slovenský východ, 23. december 1923

U nás sa spočiatku stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo sa dopestovalo v záhradkách a čo sa vytvorilo v domácnostiach. Nechýbali perníky, sušené ovocie, domáce pečivo, na stromčeky sa vešali ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky a prskavky.

V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka – fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr pribudlo aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Tieto sa rýchlo rozšírili už aj v košických domácnostiach. Začiatkom 20. storočia sa u nás objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy. V tom čase sa pod stromček začali prvýkrát dávať darčeky.

Tradícia stavania vianočných stromčekov na námestiach sa začala na prelome 19. a 20. storočia. Po vzniku Československa sa stali symbolom spolupatričnosti a nazvali ich Stromami republiky. Prvý vianočný Strom republiky rozsvietili 13. decembra 1924 na brnianskom Námestí Slobody. Pod stromčekom bola umiestnená pokladnička, do ktorej mohli ľudia prispievať na opustené deti a siroty. V Košiciach žiaril vianočný Strom republiky po prvýkrát v roku 1926.

„Na Hlavnej ulici, hneď pri sadoch pod divadlom, visí z oblohy až k zemi pestré jagajúce sa hrozno. Z dolného i horného konca je to nádherný pohľad na tú kyticu svetiel a bariev. Stojí tam vianočný Strom republiky. To si musí každý pripomenúť, kto sa tým smerom pozrie alebo kto ide okolo. Súčasne uvádza to každému na pamäť, že ten strom tam nestojí nadarmo, ani na okrasu, ale preto, aby ľudia pod ním zložili dary pre chudobné dietky, pre chudobné maminky a chudobných otcov. Žiara tohto vianočného Stromku republiky má vám občania rozpáliť oheň lásky a milosrdenstva v srdciach, aby ste dávali hojné dary pre chudobných.“ Slovenský východ.

Tradícia vianočných Stromov republiky sa počas druhej svetovej vojny prerušila a mestá sa k nej vrátili hneď po vojne.

Foto
Vianočný strom republiky v Košiciach hovorí... / Slovenský východ, 22. decembra 1926

 

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre