Voltíž, to je dokonalá súhra koňa a človeka. Malé i väčšie dievčatá predviedli parádnu ukážku tejto symbiózy v rámci sobotňajších pretekov Slovenského pohára v areáli TJ Slávia UVLF v Košiciach.
"Je to začiatok sezóny a ide viac-menej o také milé, rodinné preteky. Také východoslovenské derby na rozbeh. Slúžia nám hlavne ako príprava na ďalšie medzinárodné preteky,“ rozhovoril sa lonžér Slávie Košice Marián Pavľak.
Úvodné podujatie zo seriálu Slovenského pohára predstavovalo prvý test v rámci novej sezóny a ako to už v takýchto prípadoch býva, priniesol zmes spokojnosti i sĺz.
„Zimná príprava ubehne vždy rýchlo a jar nás zakaždým prekvapí. Dúfam však, že to bolo lepšie ako minulý rok a horšie, ako v ďalších pretekoch,“ pousmial sa Pavľak, podľa ktorého smeruje celá príprava k vrcholu sezóny, ktorým budú majstrovstvá Európy v maďarskom Kaposvári. „Z pohľadu cesty je to pre nás výborné. Aby sme sa tam však dostali, potrebujeme absolvovať tri kvalifikačné preteky v Budapešti, Pezinku a vo Frenšáte pod Radhoštem. Tam sa ukáže, kto nás bude reprezentovať na Európe. Ja samozrejme verím, že tam naše pretekárky nebudú chýbať.“
Voltíž predstavuje šport pre chlapcov i dievčatá, no zástupcov mužského pohlavia je ako šafránu. „So športom je to všeobecne ťažké. Zažili sme už aj lepšie časy, ale my sa tomu venujeme s rovnakým srdcom ako pred dvadsiatimi rokmi. Pretekári, ktorí sa presadia, sú výsledkami nejakého systému nášho klubu,“ vyjadril sa M. Pavľak na margo stavu základne tohto športu v Košiciach.
Dievčatám venujúcim sa tomuto krásnemu športu v každom prípade nechýba veľké nadšenie.
„Bolo to výborné,“ tešila sa malá Nikolka Hrivňáková z klubu Slávia UVLF Košice. „Všetky dievčatá mali pekne dopnuté špičky aj výborný stoj. My sme ešte len začiatočníčky a najťažší je určite stoj. Na tomto koníkovi však jazdím od piatich rokov a nemusím sa ho preto báť. Keď sme boli menšie deti, tak sme vyhrávali prvé a druhé miesta, ale teraz budeme asi štvrté.“
Úsmevy rozdávala na všetky strany aj jej oddielová parťáčka Patrícia Malegová. „Bolo to dobré, ale mohlo to byť aj lepšie. Vyšiel mi stoj, ale potrebujem zlepšiť špičky a kolená. Preteky sme si však určite užili a je to krajšie ako tréningy. Je to krásny šport s koňmi a veľmi ma baví aj gymnastika. Dúfam, že sa raz stanem majsterkou sveta.“
Azda najväčší potlesk v hale zožala dvojica jazdeckého klubu Freestyle Poprad Ján Tribula – Sára Šoltészová s koňom Leo da Vinci. Nevedno či zohral väčšiu rolu fakt, že Sára je Košičanka, alebo popularita známeho televízneho reportéra.
„Potlesk patril Sáre a impozantnému Leovi, ktorý je veľmi veľký a krásne čierny. Mne tlieskať netreba, ten potlesk doprajem rád mladým a talentovaným športovcom,“ pousmial sa Ján Tribula.
Reportér televízie Markíza zasvätil koňom a voltíži prakticky celý svoj život.
„Kedysi dávno sme začínali s voltížou všetci. Bola to taká predpríprava do sedla a ja osobne som začal s voltížou ako šesťročný. Potom som prešiel na parkúr, ale keď som mal asi 18 rokov, tak ma mladí nadšenci poprosili, aby som to skúsil s nimi. A odvtedy sa tomu venujem prakticky doteraz,“ popísal svoj vzťah k tomuto športu Tribula.
Sám vlastní dva kone, s ktorými sa zúčastňuje pretekov. V posledných rokoch si však doprial z pohľadu voltíže pauzu. „ V roku 2010 sme totiž získali titul majstrov Európy a mal som pocit, že viac sa už získať nedá. Nadšenie opadlo.“
Situáciu zmenilo až vlaňajšie stretnutie s mladou Košičankou Sárou Šoltészovou.
„Je to nesmierne milý a pozitívny človek. Kvôli nej som si povedal, že to opäť skúsime a ideme sa s tým pohrať. Trénovali sme celú zimu a toto boli naše prvé preteky,“ poznamenal J. Tribula, ktorý plní pri voltížnych pretekov rolu lonžéra. Čiže trénera, ktorý stojí v strede kruhu a zodpovedá za správanie koňa.
„Lonžovať koňa je na prvý pohľad jednoduché. Vyzerá to tak, že tam len stojím a kôň jazdí dookola. Lonžér je však v podstate jazdec. Bič je holeň a lonžka je ruka. Koňa musíte pripraviť tak, aby to zvládal. Aby pravidelne cválal, bol uvoľnený a pustil jazdca na svoj chrbát. Je to taká alchýmia, ale ak trénujete so srdcom, tak to časom príde.“
V rámci voltížnych pretekov sa na konských chrbtoch objavujú maličké detičky v predškolskom veku i dospelé pretekárky. Náročnosť cvikov samozrejme stúpa vekom, no ako prilepené na chrbte majestátneho zvieraťa pôsobia už aj zástupkyne najmladšej generácie.
„Je neuveriteľné, že aj tie obrovské kone pristupujú k maličkým deťom úplne inak. Neublížia im. Dieťa sa nekontroluje a kôň reaguje tak, aby si neublížili. Deti sú odvážne, zlaté a tie riziká si začínajú uvedomovať až vekom. Čím sú staršie, tým viac riešia to, čo sa im nepodarilo a prichádzajú slzy,“ dodal pre košiceonline.sk Ján Tribula.
Autor: KOŠICE ONLINE