Basketbalový klub Good Angels zanikol a podobný scenár sa môže v blízkej budúcnosti opakovať. Na vine je zákon o športe, ktorý ma regulovať financie v športe, no niektoré jeho časti ohrozujú existenciu klubov, ktoré sa venujú kolektívnym športom.
Národná rada pripravila v roku 2016 zväzok pravidiel ovplyvňujúcich športové prostredie. Jej hlavným cieľom malo byť pomôcť slovenskému športu ako takému. To sa z časti podarilo, no predovšetkým profesionálne kluby rýchlo pochopili, že zákon neprináša iba pozitíva. Až doposiaľ čerpali športovci akési daňové prázdniny, no od 1. 1. 2019 už pocítia účinky zákona naplno. Negatívny dopad na profesionálne kluby je zrejmý aj podľa vedúceho referátu športu mesta Košice Ivana Šuleka.
„Zákon o športe od 1.1. 2019 veľmi ublíži športovým klubom, hlavne tým, ktoré majú profesionálnych hráčov, pretože kluby, ktoré majú tú povinnosť, že musia odvádzať dane a mať športovcov ako zamestnancov, budú mať zvýšené odvody o 40 až 80 percent oproti roku 2015,“ oznámil Šulek. To však neznamená, že by bol zákon kompletne zlý a že by mal športovcom iba brať. „Keď si pozrieme, ako boli financované zväzy v roku 2013 a ako sú financované v roku 2018, tak je u niektorých zväzov až 300-percentný nárast. Keď sa bavíme o basketbale, ktorý je momentálne dosť často omieľaný, tam je nárast 170 percent,“ dodal Šulek.
Zákon priniesol stransparentnenie tokov peňazí, no zároveň zvýšil náklady aj administratívne povinnosti. Viaceré kluby preto museli zamestnať nových ľudí. Žiadúca je preto ďalšia úprava, ktorá by to uľahčila klubom a športovcom. „Prvá časť dohody je naplnená: Kluby a zväzy si splnili svoje povinnosti. No žiaľ nie je naplnená druhá časť dohody, ktorou mali byť superodpočty, zvýhodnenie na daňových odvodoch, zvýhodnenie sponzorov, ktorí budú dávať peniaze do športu... Táto časť zatiaľ neprišla, pretože to by zaťažilo štátny rozpočet,“ vyratúva Šulek.
V súčasnosti sponzori nečerpajú z podpory športu žiadne výhody a športovci preto radšej odchádzajú do okolitých krajín, kde platia výrazne nižšie odvody. Na ťahu je preto parlament, ktorý by mohol buď odložiť účinnosti nepriaznivých záležitostí zákona, alebo ich prostredníctvom novely úplne napraviť. „Pomôcť by mohli napríklad športové poukazy pre mládež, ktoré by pomohli aj klubom s profesionálnymi športovcami. Takisto by mala byť aj väčšia motivácia pre superodpočet. Napríklad ak subjekt dá dotáciu na šport v objeme sto jednotiek, môže si odpočítať až 125 jednotiek,“ navrhuje riešenie Šulek.
Účinný efekt takýchto zmien je však podľa generálneho manažéra Good Angels Košice Daniela Jendrichovského aj tak otázny a sám je voči superodpočtom skeptický. „Slováci, ktorí chcú dávať peniaze do športu, podľa mňa dávajú viac, než môžu dať a zahraničné firmy na šport neprispievajú a nezačnú, ani ak by mali možnosť superodpočtu. Poukážky pre deti by sa takisto minuli účinkom, pretože ich účelom nebolo, aby deti športovali ale aby sa viedla evidencia a rodičia odniesli niekam poukaz. Ja osobne som proti poukážkam aj superodpočtom, pretože to nerieši situáciu vo financovaní,“ kritizuje situáciu Jendrichovský.
Podľa šéfa klubu Good Angels by mali poslanci upriamiť svoju pozornosť v prvom rade na stávkové kancelárie a spoločnosti zarábajúce na hazardných hrách. „Nemáme žiadne prepojenie na stávkové hry a na tipovanie. Na Slovensku je paradoxné, že stávková kancelária môže napríklad prijímať tipy na zápas Good Angels, no klub Good Angels z toho nebude mať nič. Toto je v niektorých častiach sveta nemysliteľné. Svojou prácou zarábame tretej strane, ktorá z toto nemá povinnosť čokoľvek odviesť,“ sťažuje sa Daniel Jendrichovský.
Peniaze z hazardu totiž putujú priamo do rozpočtov štátu či samospráv. Tie však podporujú vo forme dotácií iba mládež a profesionálne kluby sa tak musia spoliehať jedine na ústretovosť sponzorov. „V dnešnej dobe, kedy sa podnikateľom naozaj neoplatí dávať peniaze do športu a kultúry, nevidím budúcnosť športu na Slovensku nijak ružovo, kým sa niečo výrazne nezmení. Zákon o športe nie je možno v globále zlý. On je zlý pre profesionálny šport a pre kolektívne športy. Veľmi dobre vyriešil šport pre mládež a federácie. Vyhlásiť teda, že zákon je zlý by bolo nefér, pretože tí ľudia urobili fakt dobrú prácu,“ dodal Jendrichovský.
Nedoriešená zostala časť týkajúca sa profesionálneho športu. Zo športovcov sa stali zamestnanci, čo navýšilo odvodové náklady klubov. Na druhej strane sa však nijako nepomohlo príjmovej časti. „Na strane výdajov pribúda skoro 40 nových percent daňového a odvodového zaťaženia, čo znamená podstatné zníženie kvality a ambícií. Znížením ambícií vzniká diera v marketingu a tým pádom to pochováva profesionálny kolektívny šport,“ vysvetlil Jendrichovský výstrahu pred budúcnosťou kolektívnych športov.
Slovenskí zákonodarcovia by sa podľa neho mali inšpirovať okolitými krajinami, v ktorých sú na tom kluby výrazne lepšie. „Ak by mal byť šport na Slovensku na úrovni, malo by sa zregulovať odvodové zaťaženie. To by sa malo podľa mňa odvádzať z minimálnej mzdy alebo až nad výšku 4-tisíc eur ako daň z luxusu. Na to, aby sme boli konkurencieschopní okolitým krajinám potrebujeme nejaké výhody,“ objasnil šéf Good Angels. Druhou podstatnou zmenou by mala byť podľa Jendrichovského jasná definícia nároku na dotácie zo strany miest, krajov či štátu. Zákon totiž hovorí o finančných tokoch pre asociácie a nie pre kluby.
Osudu, ktorý postihol Good Angels sa bojí aj hádzanársky klub Iuventa Michalovce. Michalovské hádzanárky boli doposiaľ samostatne zárobkovo činné osoby. Od prvého januára ich musí klub zo zákona zamestnať, čím stúpnu náklady Iuventy o takmer 40 percent. Podľa Kozlova to môže byť pre Iuventu likvidačné a východ Slovenska môže prísť po Good Angels o ďalšiu silnú športovú značku.
Hokejový klub HC Košice zatiaľ zaniknutie neavizuje, no aj podľa jeho manažéra, Rastislava Rusiča, ide o zákon plný nedostatkov. „Zákon dodržiavame a keď hráčom skončili zmluvy, plynule sme prešli na zamestnanecké zmluvy. Je to oproti ostatným klubom konkurenčná nevýhoda. Doplácame na to, že máme zvýšené náklady v rozmedzí od 19 do 25 percent,“ zhodnotil situáciu Rusič.
Takýto stav však košickému klubu pochopiteľne vôbec nevyhovuje a podľa Rastislava Rusiča je zmena nevyhnutná. „Budeme musieť konať, pretože náš klub prišiel o obrovské čiastky. Už nám nikto nevráti šancu investovať tú čiastku napríklad do mládeže. Budeme proti tomu bojovať, no oproti ostatným športom ako futbal máme nevýhodu v tom, že sme jediný klub v našom odvetví a nezdieľame rovnaké podmienky ako naši konkurenti v našej lige,“ dodal Rusič.
Po novelizácii zákona, ktorý by pomohol odstrániť negatívne javy týkajúce sa profesionálneho športu, volá aj prezident basketbalového Klubu Býkov Košice František Sabol. „Veríme že vyhrá racionálne uvažovanie a niektoré veci sa ešte modifikujú. V korektnom riadení športových profesionálnych klubov na Slovensku potrebujeme viac financií a pre mnoho klubov bude táto situácia veľmi ťažká,“ dúfa Sabol.
Problémy zvýšených nákladov sa naopak netýkajú športových klubov, ktoré fungujú na amatérskej báze. „Momentálne nemáme profesionálnych hráčov, všetci sme tu amatéri, zatiaľ to nepociťujeme. Ak by sme o rok postúpili a potrebovali profesionálne zmluvy, potom sa nás to začne týkať, ako všetkých profesionálnych klubov v Košiciach,“ popísal situáciu v hádzanárskom klube Košice Crows jeho prezident Filip Fabišík.
Keď sledujeme množstvo negatívnych ohlasov na tento zákon, ponúka sa otázka, prečo vlastne zákon o športe na Slovensku vznikol? „Aby sa v športe urobil poriadok. Aby sa nastolil nejaký systém a aby sa sprehľadnilo financovanie. Aby peniaze, ktoré štát dáva do športu boli adresované na tie správne miesta, aby nám rástli noví olympijskí reprezentanti a samozrejme aj paraolympionici, ktorí z tohto zákona môžu vyťažiť,“ odpovedal nám poslanec národnej rady Slovenskej republiky Jozef Mihál.
Poslanec priznáva, že predovšetkým profesionálne kluby to nemajú ľahké a odvodové zaťaženie vo výške 35 percent môže byť likvidačné. Situáciu preto treba podľa Mihála riešiť a času už veľa neostáva. Tvrdé účinky zákona totiž vstúpia do platnosti od 1. 1. 2019 a samotný legislatívny proces môže trvať aj niekoľko mesiacov. Z pohľadu štátneho rozpočtu by pritom vzhľadom na nízky počet profesionálnych športovcov nešlo o zmenu, ktorá by mala mať výrazný vplyv na verejné financie. Mihál si pritom uvedomuje, že nejde len o nákladovú stránku. Kluby to majú totiž momentálne veľmi ťažké aj z pohľadu získavania peňazí od sponzorov.
Celkovo sa ale tok peňazí zásluhou zákona stransparentnil. Podľa prokurátora z odboru legislatívy ústavného práva generálnej prokuratúry Petra Sepešiho putovalo do roku 2016 do športu zo štátneho rozpočtu 32,5 milióna eur, zatiaľ čo teraz k tomu pribudlo aj 25 percent z výnosov lotérií. To predstavuje ďalších 40 miliónov a celkovo tak smeruje do športu takmer 70 miliónov. Ich adresátmi nie sú profesionálne kluby, ale športové asociácie.
„Chceli sme aby štát podporil podnikateľa, ktorý podporí šport. Ak dá niekto sto jednotiek na podporu športu, malo by mu byť v nákladoch uplatnených ďalších sto jednotiek ako odmena za to, že podporil verejný záujem. Toto opatrenie nebolo schválené, tak ako nebolo schválené nič, čo by profesionálnemu športu pomohlo riešiť zvýšenie nákladov,“ vysvetlil Sepeši.
Výsledkom sú tak existenčné problémy profesionálnych klubov. Podľa zakladajúceho člena občianskeho združenia Učená právnická spoločnosť je preto potrebné, aby predstavitelia klubov apelovali na nevyhnutnosť doplnenia zákona. „Je potrebné, aby spoločnosť vysielala takéto signály verejnosti, pretože o tom budú rozhodovať zástupcovia v parlamente. Ak Slováci chcú, aby tieto profesionálne kluby naďalej existovali a prinášali nám radosť, musia o tom zákonodarcovia vedieť,“ uzavrel Sepeši.
Osud profesionálnych športových klubov na Slovensku je teda v rukách zákonodarcov. Ostáva preto veriť, že sa rozhýbu skôr, než postihne osud značky Good Angels Košice aj ďalšie úspešné kluby.
Autor: RÁDIO KOŠICE