Košice boli v stredoveku bohaté i mocné, ale do 19. storočia vstúpili ako menšie vidiecke mesto. Na začiatku storočia pôsobili v meste tri manufaktúry na výrobu kameniny, súkna a klobúkov, vznikalo viacero ďalších dielní, ktoré položili základ továrenskému priemyslu. V 40. rokoch vznikli prvé továrne – klincovňa i cukrovar. Po revolúcii 1848 – 1849 sa spoločenská energia preniesla do hospodárskej sféry. Po kríze na začiatku 70. rokov došlo v meste k veľkým zmenám. Rozvinutejší bol potravinársky priemysel, okrem úspešného cukrovaru, dvoch pivovarov sa v meste rýchlo ujala aj Franckova továreň na kávoviny, ktorej sa budeme venovať v nasledujúcich dvoch článkoch.
Franckova továreň je jednou z najznámejších v Košiciach, i keď už patrí do minulosti. Aj dnes existuje komplex budov bývalej továrne na Južnej triede, ktorý nesie názov po starej Franckovej továrni.
Zakladateľom úspešnej rodinnej firmy bol Johann Heinrich Franck, ktorý sa narodil v roku 1792 v nemeckom Bad Urachu. Jeho otec bol farbiarom súkna, no v roku 1796 prišiel v dôsledku francúzskej invázie o celý majetok a bol nútený utiecť do mesta Vaihingen an der Enz. Mladý Franck sa vyučil otcovmu remeslu. Počas napoleonských vojen ho Francúzi prinútili k vojenskej službe. V roku 1813 bojoval po boku Napoleona v bitke pri Lipsku. Po vojne sa vrátil do Vaichingenu, aby pokračoval vo vyučenom remesle, no pre nepriaznivé ekonomické podmienky sa nemohol živiť svojou profesiou a toto odvetvie opustil. Vtedy začal študovať na základe knihy privezenej z Francúzska výrobu a spracovanie čakanky. Experimentoval s výrobou čakankovej kávy tak úspešne, že už v roku 1827 dokázal vo Vaichingene založiť malú továreň na výrobu kávy. Táto továreň sa stala zárodkom spoločnosti, ktorá neskôr vyrástla v priemyselného giganta. Ten si získal svetovú slávu výrobou a distribúciou kávovín.
Heinrich Franck v roku 1852 odchádza do dôchodku v deň svojich 60. narodenín. Vedenie podniku prenechal staršiemu synovi Wilhelmovi, no chod svojej firmy naďalej sledoval až do svojej smrti, 13. septembra 1867. Nasledovníci vo vedení pokračovali v úspešnom podnikaní. Materská firma H. Franck a synovia mala sídlo v Linzi v Rakúsku. Frankova spoločnosť sa v roku 1882 usadila v Maďarsku. Zaregistroval ju 21. decembra 1882 výrobca Franck Walter, obyvateľ Linzu, pod názvom synovia Francka Henrika (Heinrich Franck Söhne). Pobočka spoločnosti sa nachádzala v centre Budapešti na Kristóf tér 8. Výrobky továrne sa predávali v Maďarsku už skôr, v 70. rokoch 19. storočia vo všetkých známych obchodoch s koreninami.
V Uhorsku boli v roku 1885 štyri väčšie továrne na kávovinu, ale významná bola len produkcia továrne Franck. Firma začala prevádzku v Košiciach v roku 1888 s tým, že prevzala od E. Szerencsiho továreň na kávoviny. O päť rokov neskoršie začala stavať novú továreň na Južnej triede. Bola to rozmerná stavba na veľkej ploche, vyše 75 metrov štvorcových. Koncom 19. storočia v nej pracovalo vyše 300 robotníkov, okrem nich množstvo úradníkov. Produkcia továrne pokrývala takmer celú spotrebu v Uhorsku a časť putovala i na zahraničný trh. Z továrne sa ročne expedovalo 260 vagónov kávovín.
Továreň mala nedostatok surovín, a to najmä čakanky ako súčasti receptúry od miestnych poľnohospodárov, u ktorých sa pestovanie neudomácnilo. Preto ju dovážali z Nemecka, Belgicka a Holandska železnicou, bez ktorej si nevedeli podnikatelia predstaviť odbyt svojich výrobkov.
Rýchlo sa množili kávové imitácie výrobkov Franck. Krabice továrne Franck boli zdobené krížom s názvom firmy Heinrich Franck Söhne, imitátori si vybrali tri slová s rovnakými iniciálkami a zobrazili ich na krabiciach, napríklad Hoch Feinste Sorte (výborná sorta) alebo Herrlichte Trank Sorte (výborný druh nápojov). S cieľom eliminovať falzifikáty spoločnosť často informovala svojich zákazníkov o pravosti svojich produktov. Majitelia fabriky pravidelne prezentovali svoje registrované ochranné známky a na výrobkoch sa mohli dočítať aj rôzne informácie o certifikácii pravosti. Informačné a varovné nápisy sa nachádzali najmä v reklamách, letákoch a obaloch produktov Franck.
V roku 1900 sa každoročne vyrobilo v košickej fabrike 10-tisíc ton tohto prípravku, z ktorého sa pripravovala hlavne raňajšia káva. V nejednej domácnosti bola k dispozícii na okraji sporáka v plechovej kanvici celý deň. Pila sa teplá aj studená. V roku 1904 sa stala táto továreň zásobovateľom spoločného cisárskeho a kráľovského vojska, kde sa zaviedli raňajky z kávovín.
Autor: HistoricKE