Pri príležitosti mesiaca kníh prinášame článok, ktorý sa síce netýka priamo kníh, ale periodík, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť knižnej kultúry. Aké boli počiatky novinárstva v Košiciach? Aké boli prvé noviny a časopisy vydávané v našom meste a v akom jazyku? Zaujímavosti o zrode sa dočítate v našom článku, ktorý bude mať pokračovanie na budúci týždeň.
Vynález kníhtlače v 15. storočí z dielne nemeckého tlačiara Johannesa Gutenberga bol jedným z prelomových okamihov, ktorý výrazne ovplyvnil chod dejín. V Európe už v 15. storočí datujeme aj vznik predchodcov periodickej tlače, a to letákových novín a novinových letákov. Letákové noviny obsahovali viac správ, novinové letáky jednu správu. Kníhtlač sa veľmi rýchlo rozšírila po celej Európe, a to dopomohlo aj k rozvoju masovej komunikácie. V Uhorsku na šírení tlačovín malo pozitívny vplyv zriadenie pravidelných poštových tratí. Cez územie dnešného Slovenska ako prvá prechádzala od roku 1530 týždenná poštová linka Viedeň – Bratislava a pre nás dôležitejšia poštová trať vznikla v roku 1558, ktorá spájala Bratislavu s Košicami. V Košiciach mala svoje stanovište v Levočskom dome.
V Bratislave boli prvé letákové noviny Zwo Wahrhaftige Newezeitung (Dve skutočné noviny) vytlačené v roku 1594. Najstaršie zmienky o existencii stálej kníhtlačiarne v Košiciach sú z roku 1610. Vtedy sa do Košíc presťahoval J. Fischer z Levoče a priniesol tu aj svoju kníhtlačiareň, ktorá sa svojou kvalitou vyrovnala ostatným v Uhorsku. Fischer bol aj vydavateľom viacerých diel významného košického humanistu Jána Bocatia. Bocatiove knižné dielo je bohaté a medzi knihami sa nájde aj zaujímavá tlačovina, pojednanie nazvané Hornus cometa 1618.
Koncom roka 1618 sa objavila náhle na nočnej oblohe kométa. Svojou veľkosťou a zjavom vzbudila pozornosť, ale i znepokojenie v celej Európe. Voľným okom bola v strednej Európe pozorovateľná do 21. januára 1619. Bocatiove dielo malo vystríhať ľudí v duchu svojej doby pred nešťastiami, ktoré kométy prinášajú a vyzýval k pokániu. V diele spomenul aj kométu z roku 1596, ktorá „predznamenala“ dobytie Egru Turkami. Text bol napísaný v maďarskom, latinskom a nemeckom jazyku a dielo možno zaradiť medzi novinové letáky, a tak ho považovať vôbec za prvé tohto druhu vydané v Košiciach. Hornus Cometa bola vydaná v košickej tlačiarni J. Festa, ktorý si vzal za ženu vdovu J. Fischera (zomrel v roku 1614) a prevzal tlačiareň po jej nebohom manželovi.
Vydávanie novín a časopisov ako ich poznáme dnes malo zložitejší vývoj pred sebou. Dnes sa o prvenstvo najstarších novín hlásia nepravidelne periodické tlačoviny z roku 1609 v Štrasburgu (Relation a Wolfenbüttele; Aviso. Relation oder Zeitung), ale v belgických Antverpách sú už v roku 1605 zaznamenané nepravidelne vychádzajúce noviny Nieuwe Tydingehen, ktoré sa čoskoro stali mesačníkom a od roku 1610 týždenníkom. V roku 1622 začal vychádzať v Londýne prvý anglický týždenník Weekly News, ktorý bol zaujímavý tým, že v podtitule uvádzal okrem iného from Italy, Germanie, Hungaria, Bohemia...Čiže mali obsahovať informácie aj o dianí v Uhorsku.
U nás trvalo ďalšie storočie, kým sa objavili prvé nepravidelne vydávané noviny na území dnešného Slovenska. Tlačili sa v Levoči a v Bardejove, nazývali sa Mercurius Hungaricus (1705) a vychádzali do roku 1710. Matej Bel založil v latinskom jazyku v roku 1721 v Bratislave prvý slovenský týždenník v Uhorsku pod názvom Nova Posoniensia (do 1722).
Prvé nemecké noviny v Uhorsku Pressburger Zeitung vychádzali od roku 1764 v týždennej periodicite (neskôr v dennej) a zanikli až v roku 1929. Prvé maďarské noviny v Uhorsku vychádzali v rokoch 1780 – 1788 dvakrát týždenne pod názvom Magyar Hirmondó. Najstarší známy slovenský časopis pod názvom Nowiny o Rolnim a Polnim Hospodářství vychádzal v roku 1783. V tom istom roku vznikli v Bratislave prvé dva až trikrát týždenne vychádzajúce Presspůrske nowiny, ktoré mali už aj úvodník, komentár a obsahovali aj prvé inzeráty.
Aj Košice si však vydobyli dôležité postavenie v rámci Uhorska. Na konci 18. storočia sa i v Košiciach hlásilo k slovu národné obrodenie Maďarov i Slovákov. Silnejšie sa prejavilo to maďarské a vzniká Magyar társaság (Maďarská spoločnosť) reprezentovaná Ferenczom Kazinczym, Jánosom Bacsányim a Dávidom Baróthi-Szabóm. Táto silná trojica osobností, ktorá tu pôsobila, je vnímaná v maďarských dejinách veľmi vysoko. Patrili k významným intelektuálom svojej doby a sú považovaní aj za reformátorov maďarského jazyka. Bola to práve táto spoločnosť a zoskupenie ľudí, ktorí stáli pri zrode prvých literárnych časopisov vydávaných a tlačených v Košiciach, a to Magyar Museum (vydávaný v rokoch 1788 – 1792, spočiatku tlačený v Budíne) a v rokoch 1790 – 1791 slobodomurársky časopis Orpheus. Obe tieto periodiká vydávané koncom 18. storočia boli zamerané na celouhorské úlohy, ich čitateľmi a autormi boli ľudia z celého Uhorska a síce mali pomerne krátku životnosť, sú klenotom celej niekdajšej uhorskej knižnej histórie. Išlo o vôbec prvé literárne periodiká vydávané v Uhorsku v maďarskom jazyku. Pôvodné výtlačky Magyar Museum sa dnes nachádzajú aj v košických knižniciach.
V nasledujúcom článku sa dočítate, ako sa rozvinulo novinárstvo v Košiciach v 19. storočí.
Mgr. Peter Anna, Archív mesta Košice