Počiatky lyžovania v Košiciach

KošiceHistoricKE

Lyžovanie patrilo a stále patrí medzi najobľúbenejšie a najatraktívnejšie zimné športy v prírode. I napriek prijatiu viacerých protipandemických opatrení budú si môcť milovníci tohto športu s negatívnymi testami užiť lyžovanie na svahoch po celom Slovensku. Lyžovanie v Košiciach a okolí má svoju pestrú a zaujímavú históriu a tú vám priblížime v nasledujúcom článku.

Foto
Lyžiari na Popradskom plese vo Vysokých Tatrách / HistoricKE

Slovo lyže sa prvýkrát objavuje v jazyku Laponcov a u národov severnej Sibíri. Prvá písomná správa o predchodcovi lyží je zachytená v diele Výprava Kyrusa od Xenofona z roku 444 pred Kr. Pôvod slova lyža je zrejme zo slova lízať (v zmysle kĺzať).

Prvá zmienka o organizovanej turistike v okolí Košíc pochádza spred roku 1884, keď vznikla prvá turistická organizácia Uhorský karpatský spolok. V roku 1884 sa vytvorila jej Košicko-abovsko-turnianska skupina, ktorá sa roku 1891 zmenila na Maďarský turistický spolok. Jej členovia si za cieľ postavili turisticky sprístupniť horské hrebene najbližšieho okolia Košíc, vybudovať a vyznačiť turistické chodníky, studničky a pramene. S organizovaným lyžiarskym športom sa v Košiciach stretávame od zimnej sezóny 1907 – 1908, i keď je nepochybné, že jednotlivci v Košiciach lyžovali už skôr. Lyžiarstvo malo vtedy prevažne turistický ráz, lyže slúžili temer výlučné k poznaniu krás zimnej prírody. Technicky vyspelejších lyžiarov bolo málo.

Foto
Pohľad na sánkovanie na Bankove. Pred lyžovaním bolo u nás populárne sánkovanie. V Košiciach sa konali preteky v sánkovaní už začiatkom 20. storočia / HistoricKE

V roku 1910 bola založená Maďarská krajinská organizácia priateľov prírody a jej košická skupina, zásluhou ktorej sa spomína prvá chata na Jahodnej, chata Otília z roku 1918. Bola postavená na svahu v blízkosti prameňa na kraji hornej Lúky (terajšej zjazdovky), ktorá mala dobrú polohu na tejto Hrebeňovej ceste a bola aj dobrou lyžiarskou zjazdovkou. Prvé zmienky o lyžovaní na Jahodnej sú z roku 1918, keď novopostavenú chatu Otília začali využívať nadšenci lyžovania. Dvojpriestorovú zrubovú poľovnícku chatku s krytou verandou postavili bratia Alexander a Gabriel Bárczayovi a pomenovali podľa svojej matky Otílie. Na jeseň v roku 1919 bola chatka vykradnutá a podpálená. Meno Otília sa však prenieslo na lúku, na ktorej chatka stála.

 

Foto
Pohľadnica turistickej chaty Otília  / HistoricKE

Počiatky povojnovej lyžiarskej organizácie na východnom Slovensku vznikli v košickom odbore Čsl. turistov, ktorého členovia pestovali lyžiarstvo v zime 1921 – 1922. Odbor K.C.T. usporiadal vo februári v roku 1922 na Štrbskom Plese závody klubového rázu. Už vtedy bola o založenie samostatného klubu, nakoľko ostatní členovia odboru K.C.T. poukazovali, že priaznivci lyžiarstva žiadajú prílišné výdavky od odboru na zimný šport. Myšlienka založiť samostatný klub bola realizovaná v októbri 1923, kedy bolo zvolané ustanovujúce valné zhromaždenie. V roku 1923 vzniká v Košiciach Klub tatranských lyžiarov. S odbočkou v Spišskej Novej Vsi. Postupne boli založené na Slovensku ďalšie tri kluby: Ski klub Bratislava (1925), Športový klub Vysoké Tatry (1926) a na základoch lyžiarskeho oddielu Ymca, Ski klub Banská Bystrica (1929).

„Krásy lyžiarskeho športu. Nastáva zima a s ňou možnosť prežitia pohádkovej krásy zasnežaných hôr. Chcem poznať tú krásu, zabudnúť na čas na všedný svet, chcem uniknúť povrchnému, často úbohému mestskému životu, aby som si osviežil telo i dušu radosťou z krás zimnei prírody a zdravého pohybu. Pripravím svoj batoh, lyžiarsky výstroj a vzdialim sa na čas od všetkého vysilujúceho, protiprirodzeného mestského života, odchodom do velebne krásnych, zimných hôr. Chcem poznať peším turistom neprístupné krásy, chcem pripravit telu pôžitok voľného, zdraviu potrebného pohybu, uprostried prekrásnej scenerie a dokonale čistého vzduchu, to sú dôvody prečo používam lyže ako prostriedku k dosiahnutiu týchto radostí. Rád prežívam tie nezapomenuteľné chvíle v spoločnosti športsmanov, rovnako smyšľajúcich, so mnou sa radujúcich, úprimných športovných druhov, neuznávajúcich nechutného kastovnictva zimomravýchl rnešťanov. V horách, na túrach i v chatách vládne pravá družnosť a demokracía. každý športsman gentleman je v tých „športovných rodínách" vílaný, privetive a priateľský prijatý. Na túrach sa učí športsmen obetavosti, ktorá je v našej spoločnosti tak zriedkavá. “

Slovenský východ 15. december 1921

Ovplyvnení rozvojom tohto športu vo Vysokých Tatrách sa od januára 1927 na Jahodnej konali lyžiarske preteky o Prebor stredných škôl východného Slovenska. Športový klub Vysoké Tatry sa zaslúžil o založenie centrálnej organizácie slovenského lyžovania – Slovenskej lyžiarskej župy zväzu lyžiarov republiky Česko-Slovenskej so sídlom v Starom Smokovci. Veľkým propagátorom lyžovania boli preteky Československej obce sokolskej uskutočnené v roku 1932 aj na Štrbskom Plese. Veľký vplyv na rozšírenie pretekárskeho lyžovania na Slovensku malo usporiadanie Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach pod názvom Preteky FIS (Medzinárodnej lyžiarskej federácie) v roku 1935 v Tatranskej Lomnici.

Dve úzke doštičky — lyže, ktoré som sa naučil ovIádať, znemenajú pre mňa prístup do horského zimnného kráľovstva. Lyže sú v dnešnom zdokonalení obdivuhodným športovým náradím, pri ktorom nevieme, či máme obdivovať jeho jednoduchosť, alebo trvanlivosť. Na nohách úplného začiatočníka sú komickými prekážkami pri chôdzi, ale na nohách cvičeného lyžiara sú nedoceneným prostriedom k prechádzaniu pohádkového sveta zimných hôr.

Úžasný rozmach lyžiarskeho športu si možno vysvetliť podobnými príčinami ako rozvoj tenisu, tým, že sa účastnia i dámy. Ženy, ktoré sa skutočne vyznamenávajú ušľachtilou ženskosťou, neztrácajú prevádzaním tohoto športu nič zo svojej jemnosti duše i foriem, naopak, v úzkom styku s prírodou, pri poznávaní a chápaní predtým netušených krás, zjemňuje sa ich duša, ktorou prenikne opravdová radosť zo života a láska k vznešenej prírode. To, že sa lyžovanie stalo spoločným dámam i pánom, nie je hlavnou príčinou rozšírenia tohoto športu. Bolo to odkrytie nového pohádkového sveta, ktoré priviedlo toľko tisíc športovcov k pestovaniu lyžiarskej turistiky.

 Slovenský východ 15. december 1921

Odbor Klubu československých turistov v spolupráci s Klubom Tatranských lyžiarov a vojakmi košickej posádky dal postaviť na Jahodnej dvojizbovú 18-posteľovú drevenú chatku, ktorá slúžila predovšetkým lyžiarom a pre vojenské lyžiarske kurzy. Do užívania bola odovzdaná 21. decembra 1930 a pomenovaná ako Loudova chata na Otílii, podľa Václava Loudu, stavebného referenta a lyžiarskeho funkcionára, ktorý mal zásluhy na jej postavení. Táto provizórna chata však kapacitne nevyhovovala množstvu turistov a lyžiarov, a tak už v auguste 1932 bola postavená veľká murovaná turistická chata, ktorej slávnostné otvorenie bolo 17. januára 1933.

Foto
Reklama na predajňu športových potrieb v Košiciach  / Slovenský východ

V roku 1937 sa na Jahodnej konali lyžiarske preteky brannosti už s dvomi jednoduchými mostíkmi na svahu zjazdovky, ktoré umožňovali 30-metrové skoky. Koncom roku 1939 bola vybudovaná 27 kilometrov dlhá lyžiarska cesta z Čermeľa cez Bankov, Jahodnú a Prednú Holicu až po Eriku. Prvý úsek lyžiarskej cesty z Košíc po Jahodnú stavali robotníci, druhý úsek od Jahodnej po Eriku Židia z pracovného tábora a vojnoví zajatci. Nová lyžiarska Cesta s 25 malými ochrannými prístreškami chrániacimi pred nepohodou a snehovou víchricou (zvyšky jedného dodnes existujú Na hrebeni medzi Zadnou holicou a Idanským sedlom) a lyžiarsky mostík umožňujúci 35 – 40-metrové skoky.

Foto
Fotografia zasneženej chaty Erika z roku 1941  / HistoricKE

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre