Podstata Vianoc pre veriacich je oslava príchodu Ježiša Krista, ktorý sa stal jedným z nás

Vianoce sú sviatkami pokoja a lásky. To si pripomínajú aj kresťania, či už vo východnom, alebo západnom obrade, teda v rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi. Sviatky pre veriacich nie sú len o troch dňoch, ale dokonca o niekoľkých týždňoch, počas ktorých slávia narodenie Ježiša Krista. Ako pre Košice Online uviedol rímskokatolícky kňaz Martin Rečlo, na toto obdobie sa tiež poctivo pripravujú: „Vieme, že sa na toto slávenie pripravujeme pomerne dlhým obdobím adventu, ktorý vrcholí slávením vianočných sviatkov. Deti sa tešia na darčeky, niektorí sa tešia na dobré jedlo pri Štedrej večeri, ale tá podstata Vianoc je práve oslava príchodu Ježiša Krista, narodenie Božieho Syna a že sa stal človekom, že sa stal jedným z nás.“

Narodenie malého Ježiška sa prvýkrát slávi na polnočnej omši, ktorá môže byť aj vo večerných hodinách. Je však špecifická svojou atmosférou, čo potvrdil aj Rečlo: „Má aj taký emotívny nádych tým, keď ešte sa podarí, že aj nasneží, ide sa v noci do kostola. Nemusí to byť presne o polnoci, ale je to vigílna svätá omša, pri ktorej oslavujeme narodenie Pána. Zaznie tam napríklad po dlhšom čase Sláva Bohu, lebo v advente sa hymnus Sláva Bohu vynecháva pri nedeľných omšiach. Polnočná omša je špecifická vonkajším vyjadrením radosti, takým zajasaním, že Ježiš Kristus je tu, je narodený.“

Práve v tento deň prichádzajú do kostola aj ľudia, ktorí ho počas roka nenavštevujú až tak často. Napriek tomu sa z toho kňazi veľmi tešia. „Aj my kňazi, keď vtedy pozdravujeme ľudí, tak snažíme sa pozdraviť a privítať aj tých, ktorí vidia kostol, azda len keď sa svätí jedlo a keď je polnočná svätá omša. Chceme ich privítať a chceme prosiť Boha, aby povzbudil a oživil ich vieru,“ povedal Rečlo.

Slávenie vianočných sviatkov v rímskokatolíckej cirkvi sa spája aj s viacerými tradíciami. Jednou z nich sú podľa Rečla takzvané jasličkové pobožnosti či sprievod kňaza s Jezuliatkom v rukách: „Jasličkové pobožnosti v kostoloch sa konajú a je to taký veľmi pekný zvyk, kde môžu byť zapojené deti, azda celé rodiny, ale predovšetkým deti. Svojím spôsobom cez piesne, modlitby, nejaké básne možno vyjadriť radosť z Ježišovho príchodu. Plasticky zobraziť to, čo slávime. V niektorých kostoloch tiež je zvykom začínať polnočnú svätú omšu tak, že kňaz nesie Jezuliatko v sprievode a uloží ho betlehema alebo do pripravených jaslí pred oltárom.“

Po hlavných sviatkoch nasleduje v rímskokatolíckej cirkvi vianočná oktáva. Veriaci slávia narodenie Ježiša Krista ďalších osem dní. Pripomínajú si sviatok svätého Jána apoštola, evanjelistu. 28. decembra nasleduje sviatok svätých Neviniatok. Ako skonštatoval Rečlo, boli to chlapci, ktorých dal v okolí Betlehema zabiť Herodes, lebo sa dopočul o narodení nového kráľa a bál sa o svoj trón: „V tých dňoch oktávy Narodenia Pána, prvá nedeľa, ktorá tam pripadá, tak býva vždy slávnosťou Svätej Rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa. Myslím, že pre všetky rodiny v súčasnosti je to sviatok, ktorý nás môže spájať a ktorý nám poukazuje na to, že Boh vie veľmi dobre, ako stvoril rodinu a prečo má byť zachovaná.“

Nový rok sa v rímskokatolíckej cirkvi spája so sviatkom Bohorodičky Panny Márie. „Vo vianočnom čase slávime aj prechod do nového občianskeho roka, ktorý je slávený rôznymi vonkajšími aj svetskými oslavami. Začiatok nového roka, ktorý ja darom od Pána, my ho v našej cirkvi vždy začíname tak, že slávime slávnosť Bohorodičky Panny Márie. Oslavujeme Boha, Pannu Máriu si uctievame ako Božiu Matku a ju vzývame ako rodičku Ježiša Krista, ako Bohorodičku. Je to taká jedna z právd našej viery, že Mária je Božou Rodičkou,“ uzavrel Rečlo.

Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ